Cyrilometodskej svätej omši pod Zoborom bude predsedať biskup Rábek

Nitra 21. júna 2019 (HSP/TK KBS/Foto:TASR-Michal Svítok)

Nitrianske biskupstvo pozýva veriacich na národnú Cyrilo-metodskú púť. Uskutoční sa 5. júla 2019 od 10:00 na Svätoplukovom námestí v Nitre. Svätej omši, za prítomnosti slovenských katolíckych biskupov, bude ordinár Ozbrojených síl a Ozbrojených síl SR Mons. František Rábek. Pri tejto príležitosti prinášame pozvanie nitrianskeho biskupa Mons. Viliama Judáka, ktoré zverejnil v Katolíckych novinách

Pozvánka nitrianskeho biskupa Viliama Judáka na národnú púť k svätým Cyrilovi a Metodovi v Nitre

V slávnostnom a vo vznešenom duchu odkazu apoštolov Slovanov, ktorý si opäť sprítomníme v týchto dňoch na viacerých miestach našej vlasti, vás chcem, milí čitatelia Katolíckych novín, s úctou pozdraviť a pozvať do starobylej Nitry. A to na územie diecézy a mesta, ktoré posvätila kresťanská misia svätých bratov Konštantína Cyrila a Metoda a ktoré právom historickej pravdy pápež sv. Ján Pavol II. nazval „slovenským Betlehemom“.

Naši vierozvestcovia – parafrázujúc výrok pápeža Jána Pavla II. – prijímali a prežívali kresťanské Božie slovo „dýchajúc oboma pľúcami“: Východu i Západu. To boli oni, ktorí svojou múdrosťou predišli stredovek – priniesli reformné hnutia v Cirkvi aj v národných kultúrach, keď osvojovanie evanjelia prijímali autenticky v svojej rodnej reči.

Pôsobením Konštantína Cyrila a Metoda naši predkovia vstúpili do európskych dejín, nerovných dejín, ako rovnocenný národ vtedajšieho feudálneho sveta, a to s etickými normami kresťanstva, so svojou písomnou kultúrou i s právnym poriadkom.

To boli oni, ktorí začali viesť ekumenický dialóg v Cirkvi i dialóg s nekresťanským svetom. To boli oni, ktorí anticipovali aj myslenie Druhého vatikánskeho koncilu, keď sa mnohí účastníci koncilu inšpirovali návratom k počiatkom kresťanstva, ba inšpirovali sa pri liturgických reformách (živý jazyk popri latinčine, dôraz na osobnosť veriaceho, ľudová zbožnosť a iné). Potvrdilo sa, že kresťanské náboženstvo svojou inkulturáciou je vždy kultúrotvorné, zakladajúce trvalé duchovné aktivity, ktoré nám dodatočne potvrdzuje aj objektívna historiografia a kultúrna antropológia.

Práve tieto duchovné aktivity sa stali základom trvalej cyrilo-metodskej tradície, pôsobiacej formatívne a pozitívne nielen v dejinách Slovákov, ale aj v dejinách iných slovanských národov v strednej a vo východnej Európe.

S pokorou a obdivom teda pristupujeme k dedičstvu našich otcov, k duchovnému a ku kultúrnemu dedičstvu sv. Cyrila a Metoda. K tradícii, ktorej podstatu tvoril vždy kult oboch bratov, živý kult a nijaký mýtus. Cirkev predsa stála pri zrode a úspešnosti misijného diela Konštantína a Metoda. Po tragickom vyhnaní ich žiakov zakladá kult solúnskych bratov, keď v zmenenej situácii prijíma ich do zoznamu svätých; aj potom, keď povoľuje deň ich sviatku a príslušné modlitby. Kult sv. Cyrila a Metoda sa rozširuje v miestnych cirkvách a biskupstvách, kláštoroch, kapitulách, čo dokumentuje kalendárový kontext, záznamy v misáloch, spevníkoch, mnohé patrocínia a podobne. Osobitný kult predstavuje oral history a iný zasa výtvarné umenie, legendistická či spevná literatúra.

Z dejín Cirkvi vieme, že k misii solúnskych bratov sa vyjadril pápež Inocent II., Gregor IX., ale najmä Lev X., keď v roku 1521 vydal bulu o povolení a zrovnoprávnení byzantského obradu v Uhorsku. Nepriamo takto pozitívne hodnotí misijnú činnosť sv. Cyrila a Metoda a posilňuje ich tradíciu. Osobitný podiel na rozvoji cyrilo-metodskej tradície má Pius VI., keď v roku 1777 ustanovil pre celé Uhorsko ich sviatok na 14. marca. A významným faktom sa stala bula Leva XIII., keď v roku 1880 pri miléniu buly Industriae tuae vydáva encykliku Grande munus. A po ňom Pius XI., ktorý napísal vládam nových štátov v roku 1927 list Quod S. Cyrill, v ktorom nazval sv. Cyrila „ozdobou Cirkvi“.

Pravda, aj Cirkev na Slovensku v 18. a 19. storočí neobyčajne rozvíja cyrilo-metodskú tradíciu. Je to obdobie, keď sa k slovu dostávajú historici, jazykovedci, komparatisti; keď slovenská duchovná kultúra a literatúra svojím spôsobom rozvíjajú odkaz sv. Cyrila a Metoda. Dve miléniá: príchod sv. Cyrila a Metoda do vlasti našich predkov (1863) a vznik nitrianskeho Metodovho arcibiskupstva (1880) sa stali medzníkmi, ku ktorým sa treba vrátiť. Tak ako k encyklike pápeža Jána Pavla II. Slavorum apostoli, kde sa obaja bratia stavajú po boku sv. Benedikta ako patróni Európy. Tento fakt má neobyčajné rozmery v perspektíve.

Vieme dobre, že poznávanie a osvojovanie duchovného odkazu sv. Cyrila a Metoda sa nevyčerpáva jednodňovými slávnosťami. Práve naše dni volajú po ďalšom a sústavnom poznaní, osvojovaní si poznaného v celom systéme školského i mimoškolského vzdelania. Duchovná obnova Slovenska, aká sa proklamovala po roku 1989, trvá, ba jej naliehavú potrebu pociťuje dnes celá Európa. Slovenskosť ani slovanskosť v tradícii solúnskych bratov nie sú v rozpore so všeobecným vzrastom našej vlasti ani s duchovným bohatstvom Európy. Tradícia bola a je vždy stabilizačný spoločenský faktor, aj tvorivý, obrodzujúci.

V tomto duchu aj v tomto roku 1 150. výročia smrti sv. Konštantína Cyrila, ktorý sa so slzami modlil za nás, vás chcem pozvať do starobylej Nitry, aby sme boli vďační za tieto hodnoty a spoločne prosili za ich zachovanie, ktoré boli a sú dôležité v živote každého z nás.

Zdroj: Katolícke noviny
–

Cyrilometodské púte v Nitre v novodobej histórii Slovenska sa začali v roku 1990. Konali sa na Kalvárii nad mestom. Svätým omšiam predsedal kardinál Ján Chryzostom Korec. Od roku 2006 sa vďaka diecéznemu biskupovi Mons. Viliamovi Judákovi púte 5. júla presunuli na Nitriansky hrad. Až v ostatných rokoch sa kvôli veľkému počtu prítomných veriacich miesto bohoslužby presunulo na Svätoplukovo námestie. Domáci biskup si každý rok pozýva iného biskupa – zo Slovenska alebo zo zahraničia -, aby predsedal svätej omši. Pamätná je národná cyrilo-metodská púť z roku 2013, keď si Slovensko pripomenulo 1150. výročie príchodu svätých Cyrila a Metoda na naše územie. Eucharistickú slávnosť vtedy viedol pápežský legát, slovinský kardinál Franc Rodé.