— Aký bude mať po brexite Európska únia s Britániou vzťah? —

Jedinou odpoveďou na túto otázku je, že momentálne nevieme, pretože ešte nebola vyrokovaná podoba dlhodobého vzťahu a výsledky rokovaní sú rozhodujúce. Niektoré veci však už poznáme. Napríklad vieme, že britská vláda chce obmedziť slobodu pohybu a nechce zostať v colnej únii. To naznačuje viac-menej vzťah s určitým odstupom. Taktiež máme momentálne vládu, ktorá chce slobodu v odklonení sa od regulácií.

Takže všetky tieto veci samy o sebe poukazujú na relatívne chladný obchodný vzťah. Otázkou je, či Európska únia bude považovať všetky tieto body za potenciálne prekážky pre stanovenie spoločného vzťahu, či budeme neskôr musieť robiť kompromisy do určitej miery v určitých veciach, ktoré bude EÚ chcieť, ako napríklad práva týkajúce sa rybolovu, prístup k britským strategickým plánom a bezpečnosti. Očividne sa však pozeráme na vzdialenejší vzťah, ako má napríklad Nórsko. Či skončíme ešte ďalej – ako napríklad Švajčiarsko -, to bude predmetom debát, ale je takmer očividné, že mierime týmto smerom.

— Ako brexit zasiahne Britániu po ekonomickej stránke? —

To záleží taktiež od dlhodobého vzťahu medzi oboma stranami. Najpravdepodobnejším výsledkom sa zdá byť – aj keď ja teda nie som ekonóm -, že Británia hospodársky nebude rásť tak rýchlo, najmä krátkodobo. Takáto zhoda panuje medzi odborníkmi. Debaty o dlhodobých efektoch sú však, samozrejme, omnoho komplikovanejšie. Očakávam, že argumentom zástancov brexitu je, že odchod z Únie nám umožní nastaviť našu pozíciu ako zvrchovaný štát, ktorý bude môcť samostatne obchodovať. Tí z opačnej strany si však myslia, že je to mylná predstava.

— Príde k určitej izolácii Británie na medzinárodnom poli? Bude odsunutá do úzadia, alebo bude naďalej považovaná za dôležitého hráča? —

Prirodzene, nie je v rovnakej lige ako Spojené štáty americké alebo Čína. Čo sa týka obchodných rokovaní, nebude na rovnakej pozícii ako Európska únia. Naopak, v otázke bezpečnosti a obrany bude naďalej vedúcim hráčom v aliancii NATO, keďže aj tak z veľkej časti sa väčšina problémov týkajúcich sa obrany rieši v štruktúrach NATO a nie v rámci Únie. Aj keď Únia hrá určitú rolu v tejto oblasti. Jednou zo závažných otázok je, ako by sa hospodárstvo Spojeného kráľovstva, ktoré tvorí 50 miliónov ľudí, vyrovnalo so stratou 450-miliónového európskeho trhu. Predpokladám, že zástancovia brexitu, ktorí si myslia, že nadobudneme väčší vplyv, budú argumentovať, že práve vďaka tomu, že sme sa oslobodili od Únie, môžeme teraz zastávať nezávislú pozíciu. No existuje množstvo ďalších, podľa ktorých, najmä dlhodobo, nás situácia posunie trocha do úzadia a zníži naše postavanie svetového hráča.

— Vyplývajú z brexitu pre Britániu aj nejaké výhody? —

Dovolím si na túto otázku neodpovedať.

— Predsa len, aký záver by ste mohli vyvodiť z doterajších analýz? —

Výhodami sa dá nazvať to, čo chcú zástancovia odchodu z Únie: že môžeme rozhodovať sami za seba, a nie, že sa o tieto rozhodnutia musíme deliť s ostatnými. Jednou z oblastí, ktorú určite môžeme kontrolovať, je imigrácia. Koniec-koncov, dôvodom, prečo sme tam, kde sme, je, že sa v poslednej dobe tak veľmi pretláčalo, aký má Británia problém s imigráciou. Takto bude mať Británia aspoň prostriedky, aby ju kontrolovala, no bude záležať na tom, do akej miery obmedzí čísla, pretože pracovný trh je od nej celkom závislý. Toto sú očividne dve témy, ktoré podporovatelia brexitu chceli presadiť.

— Po oficiálnom odchode krajiny z Únie nastane tzv. prechodné obdobie, ktoré vyprší v decembri 2020. Je 11 mesiacov dostatočne dlhý čas na to, aby Británia a Európska únia vyrokovali dohodu o svojom budúcom vzťahu? —

Experti v tejto oblasti sa prakticky zhodujú, že nie. Nie je to dostatočne dlhý čas na vyrokovanie a podpísanie ucelenej obchodnej dohody, ktorá by nielenže bola schválená Úniou, ale bola by aj ratifikovaná jednotlivými parlamentmi zostávajúcich 27 členských štátov. Preto sa môžeme pravdepodobne rozprávať o nejakej forme rámcovej dohody s viacerými dočasnými opatreniami, ktoré sa budú týkať najdôležitejších bodov. Na strane Británie ide pravdepodobne o služby a tovar. Spojené kráľovstvo už však nebude po skončení tohto roku prispievať do európskeho rozpočtu, takže toto bude pre nás výhodou. Ale keď britská vláda tvrdí, že “už sme preč z EÚ, čakanie sa skončilo,”  v praxi to stále znamená, že zástupcovia budú ešte nejaký ten čas vyjednávať o jednotlivých detailoch.

— Premiér Boris Johnson sa už viackrát vyjadril, že nepožiada Európsku úniu o predĺženie tohto prechodného obdobia, aj keď sa do jeho skončenia nepodarí vyrokovať obchodnú dohodu. Aké by boli následky pre Britániu? —

Áno, presne tak. Premiér z toho práve teraz chce urobiť zákon. Dohoda o odchode Británie z EÚ (Brexit withdrawal agreement) však nepokrýva väčšinu kritických bodov, ktoré by nastali v prípade brexitu bez dohody. Preto sa opäť ponúka otázka, či skončíme s rámcovou dohodou, ktorá zahŕňa, ako som už spomínal, viaceré dočasné opatrenia. Vzhľadom na to, že druhá strana nebude chcieť, aby Británia odišla bez dohody, bude pod tlakom, aby sa nakoniec prišlo k nejakej dohode. Možno to bude vyzerať ako prechodná dohoda, ale formálne vzaté, nebude tomu tak.

— Ako veľmi dôležitá bola pre voličov otázka brexitu v posledných parlamentných voľbách, ktoré sa konali 12. decembra 2019? Konzervatívna strana, ktorá v prípade víťazstva sľubovala definitívny koniec “brexitovej ságy” odchodom z Únie koncom januára, napokon získala väčšinu v parlamente. —

Veľmi dôležitá. Celkom 78 percent ľudí, ktorí hlasovali za odchod z EÚ (pozn. TASR: v referende v roku 2016), volili buď konzervatívcov, alebo Stranu brexitu. V parlamentných voľbách v roku 2017 konzervatívcov volili približne dve tretiny týchto voličov. Na druhej strane politického spektra, v posledných voľbách okolo 80 percent voličov volilo za zotrvanie v EÚ jednu zo strán, ktoré preferovali vyhlásenie druhého referenda. V roku 2017 bolo týchto voličov 75 percent.

Téma brexitu bola nepochybne kľúčovou a výrazne ovplyvnila dianie týchto volieb. Koniec-koncov, konzervatívcom sa podarilo skoncentrovať podporu ľudí, ktorí hlasovali za odchod z EÚ; bolo to približne 74 percent týchto voličov. Získali medzi štvrtinou a tretinou hlasov tých voličov, ktorí hlasovali za odchod z EÚ v roku 2016, ale v parlamentných voľbách o rok neskôr volili labouristov. Na druhej strane, labouristom sa podarilo získať len polovicu hlasov voličov za zotrvanie krajiny v Únii, pretože sa rozdelili medzi nich a Liberálnych demokratov. Podpora týchto voličov od predchádzajúcich volieb klesla. Voliči konzervatívcov za zotrvanie v EÚ “utiekli” k Liberálnym demokratom. Kontrastom je odliv “brexitových” voličov labouristov, ktorí hlasovali za konzervatívcov. Vzhľadom na štruktúru nášho straníckeho systému tieto skutočnosti viac uškodili labouristom než konzervatívcom.

— V čom vidíte rozdiel v “brexitovej” politike bývalej premiérky Theresy Mayovej a súčasného predsedu vlády Borisa Johnsona? —

Určite v tom, že Johnson mieri k “tvrdšiemu” brexitu. No vyhovuje mu zároveň rozptyľovanie regulácií. Dohoda o voľnom obchode preňho v podstate znamená, že “vy akceptujete náš tovar a my váš” a nehádame sa o štandardoch a/alebo rôznych environmentálnych nariadeniach a pravidlách pracovného trhu. Kontrastom však je, že aj keď parlament pod oboma premiérmi nechcel povoliť voľnosť pohybu, teraz môže Johnson skončil s liberálnejšou imigračnou politikou ako by bola akceptovala Mayová.

— Čo hovoríte na otázku druhého škótskeho referenda o nezávislosti? —

Veľký vplyv na celú situáciu bude mať najmä názor spoločnosti spojený s pokrývaním tejto témy médiami. Dôležitá je práve otázka, či sa zvýšila podpora pre nezávislosť, ktorá síce môže byť relatívne malá, no je potenciálne veľmi dôležitá. Ak podpora neporastie, škótska vláda možno nebude až tak naklonená myšlienke druhého referenda. No ak podpora bude rásť, potom sa ocitnú v situácii, keď bude mať väčšinu v prospech nezávislosti krajiny. Momentálne je to okolo 48-49 percent. Nakoniec budú dôležitou udalosťou voľby do škótskeho parlamentu, ktoré sa odohrajú v máji 2021.

— Takže celá situácia okolo referenda záleží od škótskych volieb? —

Áno. A na tom, do akej miery sa dovtedy buď posunie, alebo neposunie názor ľudí na tému referenda o nezávislosti.