Cez platformu Fundlift ľudia v Česku investovali celkovo vyše 183 miliónov českých korún (vyše 7 miliónov eur) do 35 rôznych projektov. Ako vysvetlil jeho šéf Radek Musil, z vyše 8-tisíc užívateľov sú na 90% muži a investujú hlavne mladí ľudia, ktorí si to prispením nejakej tisícky chcú len vyskúšať, a takí, ktorí zainvestujú aj stovky tisíc českých korún, napríklad právnici, podnikatelia či bankári. Väčšinou sa investuje do technologických spoločností a firiem okolo gastronómie, do budúcna sa počíta aj viac s nehnuteľnosťami.
Ďalšou platformou je aj Zonky, kde ľudia požičiavajúci priamo firmám zarobia 6% až 9% ročne. Fingood zasa požičiava firmám, ktoré už fungujú aspoň tri roky. Jeho spoluzakladateľ Marek Galetka vysvetľuje, že pôžičky sú zaistené zmenkou, vďaka ktorej sa zaručí finančný obnos. Vyzerá to ako banka, všetky firmy sú dôkladne preverované, či stoja za investovanie. Najnovšie Fingood zbiera peniaze pre personálnu agentúru Work Partners špecializujúcou sa na strojárenstvo a automobilový priemysel.
Takéto formy investovania čaká v Česku boom. Ako však vraví Aleš Michl, ekonóm a spolumajiteľ fondu Quant, s rastúcim záujmom by mali platiť podobné pravidlá ako pre fondy či pre vydávanie akcií a dlhopisov. Dôležitá je dôvera a “hlavne aby sa nestali niečím ako sú virtuálne kryptomeny alebo banky v 90. rokoch, kde si každý môže robiť, čo chce”. Isté štandardy predstavila v máji Česká fintech asociácia.
Lídrom v “p2b” financovaní je Veľká Británia, kde prvá takáto platforma začala fungovať pred trinástimi rokmi a rozvoju napomohla aj tamojšia vláda, ktorá v roku 2015 schválila zákon, aby banky neúspešných žiadateľov o pôžičku odkázala na určité finančné platformy, ktoré firme pomôžu nájsť iný zdroj financovania. Firma môže byť prípadne aj začínajúcou alebo startupom, ktoré banky nechcú financovať kvôli vyššiemu riziku.
Crowfounding na Slovensku
Na Slovensku sa crowfounding ešte výraznejšie nerozšíril, existuje však množstvo platforiem, ktoré predstavuje stránka Podnikajte.sk.
“Crowdberry” ponúka vysokú diverzifikáciu investičných projektov pôsobiacich v technologických aj v netechnologických odvetviach, pričom je vhodnejšia pre projekty s vysokou pridanou hodnotou, ktoré zarábajú v neskorších fázach svojho životného cyklu.
Podľa vzoru svetovej jednotky Kickstarter bola v roku 2012 spustená jedna z najúspešnejších českých crowdfundingových platforiem – “HitHit”. Orientuje sa na pomoc pri získaní kapitálu kreatívnym projektom a rovnako je aj založený na modeli odmeňovania. Základné percentuálne sadzby sú pomerne vysoké (10,5 % – 11,5 %), avšak sú kompenzované nadštandardnými službami, ktoré platforma poskytuje, napr. coaching, copywritting a pod.
Platforma “IdeasStarter” bola prvá crowdfundingová platforma na Slovensku, ktorá si vyslúžila prezývku „slovenský Kickstarter“. Vytvorili ju dvaja vtedajší študenti Ekonomickej univerzity Michal Felčan a Kristína Škulcová, no dnes už neexistuje. Plány však mali veľké, expandovať do celej strednej Európy a vytvoriť aj poľskú a maďarskú verziu.
Aj ďalšia “Marmelada” si zobrala Kickstarter za svoj veľký vzor pri spustení v roku 2015 ako pôvodná slovenská crowdfundingová platforma. Preferuje originálne projekty od kultúry cez módu a dizajn až po šport.
Slovenský “StartLab” bol založený ako nezisková crowdfundingová platforma, podobne ako “ĽudiaĽudom”, so zameranim na humanitárne projekty.
Jeden z najznámejších portálov v Čechách a na Slovensku je “Startovač” vytvoril už mnoho českých (Trabantom naprieč Tichomorím) aj slovenských zaujímavých projektov (kniha AHA).
Conda začínala ako tuzemská verzia rakúskej platformy a dnes je kľúčovým hráčom v celoeurópskom crowdfundingovom biznise, s pobočkami v Nemecku, Švajčiarsku, Slovinsku, Slovensku, Poľsku a Lichtenštajnsku. Conda má za úlohu spájať investorov a spoločnosti, ktoré hľadajú financovanie. Minimálna investícia je, oproti platforme Crowdberry, „len“ 100 eur.