Môj profil 
Predplatné
Meno Josefa Toufara (1902-1950) sa spája s nevysvetliteľným pohybom kríža, ku ktorému došlo v priebehu jeho kázne na adventnú nedeľu 11. decembra 1949 v kostole Nanebovzatia Panny Márie v obci Číhošť. Jav vtedy zaregistrovalo 20 veriacich, a samotný kňaz sa o tom dozvedel od veriacich až o niekoľko dní neskôr.
Po tom, čo sa táto informácia rozniesla, sa z obce stalo rýchlo stalo vyhľadávané miesto veriacich. V rovnakom čase sa však niekdajší komunistický režim pripravoval na ťaženie proti katolíckej cirkvi. Josefa Toufara 28. januára 1950 odviezli do väznice vo Valdiciach, kde bol takmer mesiac mučený, aby sa priznal, že pohyb kríža zinscenoval.
Mesiac potreboval prokurátor, aby vysal život zo zdravého človeka
Umučeného kňaza následne priviezli späť do Číhošte, aby sa mohla realizovať “rekonštrukcia”. Pri nej sa mal kríž pohybovať pomocou drôtu zamaskovaného kvetinovou výzdobou. (V pôvodnej situácii sa však kvety na oltári ani v jeho okolí nevyskytovali. Bol totiž advent, čo predkoncilová cirkev vnímala ako pôstne obdobie, tj. každá výzdoba bola zakázaná.) Nakoniec však z “rekoštrukcie” nebolo nič. Zmučený Toufar pri výstupe na kazateľnicu omdlel a úsilie natočiť propagandistický film bolo zmarené.
Následne čihošťského kňaza previezli späť do Valdíc, kde pod nátlakom podpísal vykonštruované priznanie o zázraku a o sexuálnom zneužívaní miništrantov. Ďalšieho natáčania “rekonštrukcie” sa nezúčastnil, pretože vyšetrovacie metódy svojho prokurátora už neprežil a zomrel 25. februára 1950 necelý mesiac po svojom internovaní. Pochovali ho pod cudzím menom v hromadnom hrobe na Ďáblickom cintoríne v Prahe, kde jeho hrob navštívil aj Dominik Duka ešte pred prijatím titulu kardinál.
Hlasovali odborníci, ďalšie miesta obsadili Darmata a Poviedky
V ankete, do ktorej sa zapojili asi štyri stovky spisovateľov, prekladateľov, literárnych vedcov a kritikov, ale aj vydavateľov a ďalších osôb, ktoré majú blízko ku knihám, obsadila striebornú priečku kniha vydavateľstva Host s názvom Darmata autora Petra Hrušku. Bronzový stupienok patrí vydaniu Poviedok Jana Zábranu z vydavateľstva Torst.
Z prekladovej literatúry sa najvyššie, na delené 5.-7. miesto presadili Spomienky Salmana Rushdieho. V TOP 15 figurujú ešte preklady Saturnových prstencov nemeckého prozaika W.G. Sebalda a diela 1Q84 Japonca Harukiho Murakamiho. To isté platí aj o románe anglického prozaika Juliana Barnesa, ovenčeného Bookerovou cenou 2011 a práci ruskej autorky Ľudmily Ulickej, ocenenej radom trofejí, ktoré sú známe aj v preklade do slovenského jazyka pod názvami Pocit konca, respektíve Daniel Stein, tlmočník.
Anketa Kniha roku vznikla v roku 1928, jej trojnásobným víťazom v 30 rokoch minulého storočia bol Karel Čapek. Po obnovení ankety v roku 1946 nasledovalo jej opätovné pozastavenie v roku 1949, keď pred ním zvíťazili v nej v dvoch posledných ročníkoch Klement Gottwald a Stalin. K ďalšiemu obnoveniu ankety došlo až po spoločenských zmenách v bývalom Československu, konkrétne v roku 1991.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
