V uplynulých dňoch asi najväčšou a najprekvapujúcejšou zmenou vo vývoji situácie bol naznačený obrat v postoji predsedníčky strany Za ľudí Veroniky Remišovej, ktorá predtým vylučovala zotrvanie vo vláde Igora Matoviča, ale najnovšie by nedbala ostať v koalícii aj s Matovičom. Teda keby za to niečo dostala – otvorene dopovedzme to, čo zvyčajne zostáva taktne zamlčané: napríklad niektoré z ministerstiev, ktoré by sa uprázdnili po odchode SaS.

Potom, ako predseda strany SaS Richard Sulík definitívne za sebou zabuchol dvere, sa tento Remišovej obrat dá vnímať aj tak, že s ním Remišová spektakulárne, naozaj elegantne vypiekla, že ho obabrala ako malého chlapca. Komentátori hodnotia Sulíkovo počínanie ako absolútne diletantské a babrácke. Niektorí tiež špekulujú, či za postojom Remišovej nie je treba vidieť ruku samotného Matoviča a jeho rafinovanú hru ako sa Sulíka zbaviť.

Pravda, v tejto chvíli nikto naozaj nevie, čo sa bude diať ďalej. A či strana Za ľudí vo vláde nakoniec naozaj zostane, alebo situácia bude aj naďalej smerovať k rozpadu a predčasným voľbám.

Aký ďalší vývoj prichádza do úvahy?

Ak nemajú nastať predčasné voľby alebo čosi na spôsob úradníckej vlády, musí sa Matovič s niekým dohodnúť, aby zložil vládu. OĽaNO a Sme rodina majú spolu 53 + 17 poslancov, k parlamentnej väčšine im teda chýba ešte šesť hlasov.

Tých šesť hlasov teoreticky môže prísť zo strán Za ľudí (momentálne 10 poslancov), SaS (13 poslancov), ĽSNS (9 poslancov), Smer-SD (26 poslancov) alebo od poslancov, ktorí nie sú členmi straníckych klubov: Hlas (11 poslancov), tzv. Mazurekovci, resp už Hnutie republika (5 poslancov), tzv. Tarabovci (4 poslanci) alebo odídenci zo Za ľudí (2 poslanci).

Ktorá z uvedených partií sa nechá Matovičom presvedčiť, resp. nejakým spôsobom motivovať, aby vstúpila do vlády, na vratkú palubu ťažko poškodenej lode, ktorá má pred sebou takmer nadľudskú úlohu bez katastrofy absolvovať trojročnú plavbu cez búrlivý oceán koronových čias, a aby sa pritom nepripravila o priazeň ľudí v ďalších voľbách.

Kto sa do takéhoto pochybného dobrodružstva pustí? To je v tejto chvíli stále ešte predmetom parlamentného obchodovania. Takmer s istotou sa dajú vylúčiť smeráci (totálna vzájomná averzia s Matovičom), hlasáci (tí by do toho nešli, lebo sa tešia na predčasné voľby) a ĽSNS (biľag fašistov). Ostávajú teda SaS, Za ľudí a ex-ĽSNS.

Matovičove dilemy

Najnovšie je v popredí scenár, že by koalícia pokračovala na čele s Matovičom ako trojkoalícia so stranou Za ľudí – ibaže aj ten má svoje úskalia: niektorí z desiatich poslancov Remišovej rozpadajúceho sa hnutia by totiž takýto vývoj neakceptovali a odišli by. A teda, takáto trojkoaličná vláda by určite mala menej ako tých matematických 80 poslancov. Je veľmi otázne, či by to mohlo stačiť (a na ako dlho) na stabilné vládnutie.

Preto už aj Matovič pripúšťa, že by sa premiérom namiesto neho mohol stať niekto ďalší z OĽaNO. Dlhodobo sa spomínajú tri mená. Momentálne najpravdepodobnejší je minister financií Eduard Heger, ktorý už naznačil, že sa cíti byť pripravený na premiersku stoličku, ale v hre je aj podpredseda Národnej rady Gábor Grendel, či minister obrany Jaroslav Naď (o tom sa hovorí už rok, ale on tento týždeň uviedol, že premiérom nechce byť). Nie je však vôbec vylúčené, že Matovič pre nás chystá nejaké prekvapenie a na svoje miesto dosadí niekoho úplne iného.

A vlastne, čo s ním bude, ak bude musieť odísť? Bude iba radovým poslancom a bude robiť svoju typickú opozičnú politiku proti hnutiu, ktorému šéfuje? To by bolo celkom v jeho štýle. Alebo bude iba šéfovať a začne opäť písať statusy? Alebo si už aj pre neho prídu kukláči NAKA?

Zdá sa, ako keby sa tak trochu stiahol do ústrania. Od MDŽ nezverejnil ani jeden jediný status na facebooku (o pár dní to budú už dva týždne!). Môžeme sa iba domnievať, čo nám svojím nezameniteľným dramatickým spôsobom oznámi, keď sa tam jedného dňa opäť zjaví…

Sulík – dvojitý povaľač?

Richard Sulík sa dramaticky rozlúčil s poslancami Národnej rady a dobrovoľne odišiel na politickú Sibír. Prečo vlastne? To v tejto chvíli vie len on. Vydiera ho niekto? Isté je len to, že toto už politicky „nerozchodí“ – dvakrát rozbiť vládu, to je už pomaly na zápis do Guinnessovej knihy smutných politických rekordov a možno to bude priveľa dokonca už aj na voličov SaS (medzi pospolitým ľudom už koluje vtip, že parlament je plný povaľačov, ale len jeden tam je dvojitý povaľač – Richard Sulík, lebo dvakrát povalil vládu).

Čo bude ďalej so stranou SaS? Za akých okolností by sa SaS vrátila do koalície? Sulík tvrdo deklaruje, že iba ak odíde Matovič. Keby však Matovič naozaj odstúpil, potom by musela aj SaS urobiť nejaké ústupky: aj v takom prípade by pravdepodobne niektorí ministri za SaS museli odísť. Pripomeňme si, že v súčasnosti má SaS troch ministrov: okrem predsedu Sulíka, ktorý je ministrom hospodárstva, je Branislav Gröhling ministrom školstva a Ivan Korčok je ministrom zahraničných vecí. Títo páni teda tak či onak zrejme vo funkciách skončia, čo bude pre Slovensko nenahraditeľná škoda.

Minister obrany Jaroslav Naď tvrdí, že „poslanecké kluby nie sú až také jednoliate“ a naznačuje, že SaS by sa mohla aj rozpadnúť. Urobia Sulíkovi straníci proti svojmu predsedovi rebéliu? To je otázka…

Za ľudí – pikantný dámsky súboj

V prípade Matovičovho odstúpenia by však podobný ústupok musela urobiť aj strana Za ľudí. Tá má dve ministerky: predsedníčka Veronika Remišová je ministerkou investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a Mária Kolíková je ministerkou spravodlivosti.

Ohľadne ďalšieho postoja strany Za ľudí nie je jasné vôbec nič. V tomto rozpadajúcom sa subjekte totiž vznikol ešte jeden konflikt, a to je boj o moc medzi ministerkami za toto hnutie, Remišovou a Kolíkovou.

Kolíková dopredu avizovala, že z vlády odíde, ak neodíde Matovič, čím v podstate Remišovej zobrala akýkoľvek manévrovací priestor. Kolíková vyzerá byť z nich dvoch schopnejšia (čo v tomto prípade naozaj nie je lichôtka), a hoci je mnohým občanom nesympatická a ťažko povedať, či by dokázala nejako ešte zastabilizovať zvyšky priaznivcov tohto subjektu, Remišová cíti z jej strany ohrozenie svojej pozície, pretože šípi, že Kolíková by ju časom mohla nahradiť vo vedení strany.

Naviac, všelikto špekuluje aj o tom, že možno by koalícia mohla na uprázdnenú premiérsku stoličku po odstúpivšom Matovičovi posadiť práve Kolíkovú. Remišovej, ktorá po tomto poste márne túži prinajmenšom odvtedy, keď jej to Kiska sľúbil, aby ju pretiahol od Matoviča do svojej novo vzniknutej strany, by tak opäť sklapli zuby naprázdno – a pri svojej typickej žiarlivosti a ambicióznosti zúri, že Kolíková je všeobecne považovaná za vhodnejšiu na tú funkciu než ona, o ktorej si veľká časť verejnosti z nejakého neznámeho dôvodu myslí, že by sotva zvládala riadiť aj šatňu bábkového divadla.

Alternatíva ex-kotlebovci

A napokon je tu ešte ďalší scenár, ktorý slniečkovej časti spoločnosti pekne dvíha adrenalín. Igor Matovič však je politický realista a celkom logicky si chce nechať aj zadné dvierka, ak už nie ako reálny plán B, tak aspoň ako virtuálny argument pri vyjednávaniach. A tým je v tomto prípade možnosť zložiť vládu s nezaradenými poslancami.

V parlamente pre tento účel sú teoreticky k dispozícii iba poslanci, ktorí odišli z Ľudovej strany Naše Slovensko, a ako je známe, tí sú mediálnou etickou políciou zakázaní – s nimi sa nevyjednáva, nehlasuje (a ak náhodou áno, ako napríklad nedávno, tak je z toho v médiách pekne hlučný škandál) a o nich sa v lepšej spoločnosti radšej ani vôbec nehovorí.

A tu je ten problém: toto partnerstvo by bolo silne toxické a pre budúce voľby určite smrtiace pre každého zo zúčastnených. Z takéhoto partnerstva by systémové médiá asi vyskočili z kože, rovnako ako aj (v tom čase už bývalí) koaliční partneri Za ľudí a SaS.

„Tichá vláda s fašistami je za hranicou demokratických princípov,“ dala už vopred vedieť svoje hysterické stanovisko strana SaS. Jediný, kto by sa z toho nehodil o zem, a kto, keď na to príde, nemá s vládnutím za akýchkoľvek okolností žiadne škrupule, je univerzálny koaličný partner Sme rodina.

Tento scenár však pomerne výrazne odmieta atlantické krídlo v OĽaNO na čele s Jaroslavom Naďom, ktorý sa nechal počuť, že on má so všetkými exkotlebovcami veľký problém. Je otázka, či to robí zámerne alebo z hlúposti, ale týmto kazí svojmu predsedovi hru, keď mu berie z rúk vyjednávací tromf: každému musí predsa byť jasné, že úplne inú pozíciu Matovič pri dohadovaní sa s partnermi má, keď má v rukáve aj plán B.

V súčasnosti sa zdá byť pomerne isté, že keby to Matovič chcel hrať týmto smerom, tak by mu z klubu veľká časť poslancov odišla. A najnovšie tento scenár jasne odmietli aj spomínané ex-kotlebovské skupinky poslancov.

Odkiaľ prišiel ten šokujúci útok?

Okrem hráčov, ktorí hrajú na oficiálnej politickej šachovnici, sú tu aj hráči, ktorých nevidno. Popri tých klasických – oligarchoch v úzadí a samozrejme, veľvyslanectva za vysokým plotom s ostnatým drôtom – je tu zrejme ešte aj niekto ďalší, ktorého nečakaný a precízne načasovaný útok na skupinku „Lipšicovcov“, ktorá stojí v samom centre mocenského klbka tejto politickej garnitúry, bol zrejme prekvapením pre každého.

Skupinka „Lipšicovcov“ (ľudia vo vysokých funkciách poprepájaní so špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom, spomínajú sa v tejto súvislosti mená ako Krajniak, Pčolinský, Grendel, Košč) dostala nedávno citeľný úder v podobe zatknutia šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, ktorého brat je pravá ruka Matovičovho kľúčového koaličného partnera Borisa Kollára.

Kto je vlastne v pozadí tohto útoku? O tom sa dá iba špekulovať. Povráva sa, že z prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry je voči politicky dosadenému a politicky silne sprofanovanému šéfovi tohto úradu Danielovi Lipšicovi lojálnych iba zopár ľudí a podobné to je zrejme aj v polícii, kde väčšina policajtov nostalgicky spomína na časy obľúbených prezidentov Gašpara a Lučanského.

A v tejto súvislosti sa tiež zdá byť podozrivou „náhodou“, že práve vtedy, keď sa bývalý prezident Andrej Kiska vynoril z húštiny a navštívil prezidentku Čaputovú (pre čo iné, ak nie v súvislosti s jeho možným dosadením do čela vlády?), si ho NAKA predvolala na výsluch, aby vypovedal v súvislosti s jeho daňovými operáciami (nazvime to takto pekne) spred siedmich rokov. Je naozaj iba náhoda, že si takýmto spôsobom verejnosť mohla práve v tomto momente pripomenúť, kto tento pán v skutočnosti je?

A keď sa nepodarí džbán zlepiť?

Ak sa vládu nepodarí nanovo pozliepať, tak by tu zrejme vznikla menšinová vláda, ale tá má iba takú trvanlivosť, akú jej doprajú opoziční poslanci, ktorí budú v tom čase už vo väčšine.

Kto všetko by v parlamente hlasoval za odvolanie menšinovej vlády, v prípade, že by z vlády odišli SaS a Za ľudí? Nie je isté, že všetci, ktorí by sa ocitli v opozícii, by to chceli, ale zrejme by sa tak stalo, hoci bývalí koaliční partneri Za ľudí, ale najmä SaS by tým dostali navždy biľag rozbíjačov, ktorí sa spolčili s tými najhoršími čertmi z opozície, aby rozbili vládu a umožnili návrat Pellegriniho a Fica.

Ak sa koalícii naozaj nepodarí naplniť ani jeden z vyššie uvedených scenárov spájania, ak sa nedokážu dohodnúť, ak nepripustia ani menšinovú vládu, tak budú predčasné voľby. A v takom prípade si tie predčasné voľby táto tragická koaličná partička aj naozaj zaslúži, lebo to bude definitívne potvrdenie ich absolútneho babráctva, vďaka ktorému vojdú do histórie ako úplne najhoršia a najneschopnejšia vláda v dejinách, ktorá pokazila ale naozaj úplne všetko, dokonca ešte aj to, čo sa pokaziť ani nedalo.

Tu totiž naozaj nebudú môcť tvrdiť, že na vine je Lucifer či Belzebub, alebo dokonca samotný Fico či Putin, pretože každý jeden občan teraz, v priamom prenose, s úžasom môže sledovať, ako sa napĺňa tá najčiernejšia predstava o ich totálnej nekompetentnosti, hašterivosti a hlúposti.

Ivan Lehotský