Čo sa skrýva za účelovým zlyhaním KFOR v Kosove? Chce NATO zatiahnuť Rusko do ďalšieho konfliktu?

Priština 1. októbra 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Armend Nimani, Pool via AP)

Ruský portál „Vojennoje obozrenije“ (topwar.ru) venoval pozornosť najnovšiemu incidentu na severe Kosova v lokalite priehrady Gazivode, ktorú v sobotu 29. septembra prepadlo ozbrojené komando albánskych separatistov. Akciu albánskeho specnazu ostentatívne podporil samozvaný líder albánskych separatistov v Kosove Hashim Thaci, ktorý túto príležitosť využil k člnkovaniu po hladine vodnej nádrže Gazivode

K ozbrojenej provokácii albánskych separatistov a ich vodcu došlo v situácii, keď aliančné jednotky NATO, ktoré pôsobia v srbskej provincii Kosovo pod skratkou KFOR (Kosovo Force), prejavili absolútnu nečinnosť a neschopnosť akýmkoľvek spôsobom zabezpečiť plnenie bruselských dohôd Belehradu a Prištiny o normalizácii situácie v Kosove. Podľa týchto dohôd nemôžu ozbrojení albánski separatisti vstupovať do srbských municipalít bez predchádzajúceho súhlasu KFOR a príslušnej srbskej municipality. Vzhľadom na to, že priehrada Gazivode leží v katastri srbskej municipality Zubin Potok, je integrovaná do celoštátneho srbského energetického systému a jej obsluhu zabezpečuje srbský personál, došlo v tomto prípade nielen k zjavnej provokácii, ale aj k flagrantnému porušeniu bruselských dohôd.

Srbský prezident Alexander Vučič adresoval šéfovi NATO Jensovi Stoltenbergovi ostrý protest, v ktorom odsúdil nečinnosť jednotiek KFOR a ich neschopnosť zabrániť protiprávnemu konaniu Prištiny. Zároveň vydal rozkaz o uvedení srbskej armády do stavu zvýšenej pohotovosti. Rovnaký príkaz vydal tiež srbský minister vnútra Nebojša Stefanovič srbským policajným silám. Situácia je natoľko vážna, že srbský prezident Alexander Vučič bude o nej osobne rokovať s ruským prezidentom Vladimírom Putinom počas utorkovej (2. septembra) návštevy v Moskve. Vučič chce v tejto súvislosti požiadať Putina o podporu Ruska na všetkých medzinárodných fórach.

Ruskí vojenskí analytici sa v tejto súvislosti zamýšľajú nad otázkou, čo chcel Hashim Thaci dosiahnuť svojou provokáciou na Gazivode. Prečo sa rozhodol vyostriť vzťahy so Srbskom práve v tejto chvíli. Je pravda, že jeho pozícia v Prištine je veľmi labilná, nakoľko relatívne silná opozícia ho kritizuje za príliš mäkký postoj voči Belehradu a dokonca ho obviňuje z povoľnosti v úvahách o teritoriálnych ústupkoch Srbsku, v rámci ktorých by Priština eventuálne odstúpila Belehradu srbské municipality na severe Kosova (Kosovská Mitrovica, Leposavič, Zvečan, Zubin Potok). Práve 29. septembra sa v Prištine konal mnohotisícový protest proti údajným zámerom Thaciho odovzdať severokosovské municipality Srbsku. To by indikovalo možnosť, že Thaci chcel svojou provokáciou v Gazivode demonštrovať opačný postoj voči týmto obvineniam.

Naopak, Vučič, ktorý musí doma čeliť obvineniam z chystanej zrady srbských záujmov v Kosove, využil vzniknutú situáciu na to, aby sa prezentoval ako ochranca kosovských Srbov. V uvedenej rovnici obojstranne výhodného divadielka však zostáva jedna neznáma veličina. Konkrétne ide o to, čo si Vučič sľubuje od svojej snahy zatiahnuť do celej záležitosti Moskvu. Táto snaha totiž nezapadá do scenára celého „divadla“, ani do dlhodobých zámerov Vučiča a jeho tímu. Doslova v predvečer incidentu v Gazivode ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo svojom vystúpení na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku varoval Západ pred snahami otvoriť v Európe dodatočný front vzájomnej konfrontácie, v tomto prípade na Balkáne. Západ otvorene agituje na Balkáne s cieľom vtiahnuť všetky štáty regiónu do NATO, napomáha transformácii ozbrojených albánskych separatistov v Kosove na regulárnu armádu a úplne ignoruje bruselské dohody.

Moskva si je rovnako vedomá diskrétnej snahy Vučiča a srbského ministra zahraničných vecí Ivicu Dačiča spojiť ďalší osud Srbska s NATO. Navonok sa síce obaja vyjadrujú opatrne, avšak podstata ich ústupčivej politiky vo vzťahu k NATO je zjavná. Vláda v Belehrade je prozápadná, na čom nič nemenia ani sporadické prejavy deklaratívnych ubezpečení o proruskej orientácii („proruské“ vyjadrenia Vučiča treba chápať v kontexte vnútropolitického tlaku opozície a verejnosti).

Predpokladať, že Vučič po Thaciho provokácii otočí svoje zahraničnopolitické smerovanie o 180 stupňov, by bolo naivné. O to viac však možno usudzovať, že srbský prezident, zbavený akejkoľvek vlastnej vôle, koná na základe usmernení svojich západných mecenášov s cieľom vtiahnuť Rusko čo najhlbšie do balkánskeho konfliktu. Na pozadí aktuálnych pohybov v Sýrii a na Donbase by totiž Západu veľmi vyhovovalo, ak by Moskva zbytočne plytvala svojimi silami ešte aj na Balkáne.

Symptomatickou je tiež okolnosť, že utorková návšteva Vučiča v Moskve prebehne v rovnakom čase, keď sa v Srbsku budú konať spoločné rusko-srbské vojenské manévre BARS-2018 (1. – 5. októbra). Manévre síce boli pripravované dávno pred incidentom v Gazivode a pred chystanou návštevou Vučiča v Moskve, avšak západná propaganda ich nepochybne vykreslí ako ďalšiu demonštráciu ruskej sily na Balkáne s dôrazom na to, že ide o prejav veľmocenskej agresie a hrozby na adresu Prištiny. Nie je ťažké predpokladať, že západná propaganda obviní Moskvu zo zvyšovania napätia na Balkáne, a to dokonca aj v tom prípade, ak Putin nevyhovie Vučičovým prosbám o podporu. Nemožno sa preto čudovať, že Rusko postupuje v tomto prípade maximálne opatrne. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov určite nie bezdôvodne vyhlásil, že zatiaľ je predčasné špekulovať o nejakých konkrétnych krokoch na podporu Srbska v súvislosti s posledným incidentom v Gazivode. Moskva si podľa všetkého uvedomuje skrytú snahu Západu zatiahnuť Rusko do ďalšieho nezmyselného konfliktu s cieľom rozdrobiť sily Ruska na viacerých frontoch.

Gabriel Gačko