Bratislava 29. januára 2020 (HSP/Foto:Peter Vanád)
Súdne konania Špecializovaného súdu sú pre verejnosť zaujímave hlavne vtedy, keď súdia ideologické zločiny. Súdenie predsedu politickej strany za to, čo povie, či len potencionálne symbolizuje nejakým číslom – takých súdov nebýva veľa
V stredu sa začalo práve také pojednávanie proti Mariánovi Kotlebovi. Dal sa očakávať záujem verejnosti, samozrejme aj príchod sympatizantov a podporovateľov. Niečo také ale oficiálne miesta zrejme neradi vidia, lebo aj v tomto prípade prišli s obštrukciami, ktoré pravdepodobne ani na Špecializovanom trestnom súde nie sú bežné.
Dva dni pred pojednávaním samosudkyna JUDr. Ružena Sabová vydala „opatrenie proti prepĺňaniu pojednávacej miestnosti“ – jeho text bol nalepený pri vchode do areálu súdu. Vhzľadom na novosť tohto papiera sa dá predpokladať, že ho tam nalepili len ráno v deň súdu.
Citujme len časť (zvyšok viď fotografiu)
„1. Do pojednávacej miestnosti, v súlade s kapacitou tohto priestoru, umožňujem prístup 28 osobám z radov verejnosti v poradí podľa času príchodu do budovy súdu …!
„2.Z kapacity pojednávacej miestnosti najmenej 14 miest určujem pre zástupcov elektronických médií…. “
Prví občania prišli k areálu súdu už pred ôsmou hodinou ráno (začiatok bol stanovený na 8:30), ale dnu nebol vpustený ani jeden. Všetok priestor tak bol vyhradený oficiálnym médiám, teda nielen zmienených 14 miest, ale absolútne všetky. A keď občanov z verejnosti pribúdalo, vrátane poslankyne MUDr. Natálie Grausovej, definitívne zavreli celú bránu areálu. Ten sa tak stal azda viac uzavretý v tejto dobe demokracie a slobody slova, než býval pôvodný vojenský objekt v dobe totality.
Ani jednému človeku z verejnosti nebolo v čase začatia súdu umožnené vojsť do areálu, ani poslankyni Grausovéj.
„Ale nedali sme sa. Domáhali sme sa zoznamu či aspoň počtu tých, ktorí sú tam akreditovaní. Domáhali sme sa prístupu k hovorkyni Špecializovaného trestného súdu, na ktorú nás všetci alibisticky odkazovali ako na zodpovednú – ale do areálu k nej nás napriek tomu nevpustili, a telefonicky si nás prehadzovali od osoby k osobe. Mobil hovorkyne bol stále obsadený,“ hovorí jeden zo zástupcov verejnosti.
Neviem, prečo sú súdne orgány v tomto smere také krátkozraké.
Prečo pani samosudkyňa vôbec vydala takéto ostré „opatrenie“? Mimochodom, Je to tá istá sudkyňa, ktorá súdi aj prípad Kočner, kde rieši tri brutálne vraždy a obžalovaní sú privážaní eskortou v putách, pričom podľa ich už podaného priznania sú niektorí viacnásobní vrahovia. Tá istá sudkyňa sa vrahov nebojí – ale zločin vystavenia šeku na sumu 1488 je pre ňu dostatočný dôvod uzavrieť areál.
Keď som pred dvoma týždňami išiel na Kočnerov súd, dá sa povedať, že na na bráne mi len priateľsky zasalutovali. Do miestnosti pojednávania sme sa tiež dostali, všetci boli prívetiví, pani hovorkyňa ochotná.
Dnes tu bránu ale zabuchli.
A my pred ňou.
Bol tam pán, čo pricestoval až z Prahy.
Nervy tiekli, jeden novinár z Jojky si sťažoval, že bol opľutý.
Tak trvali ťahanice najmenej pol hodinu.
Potom ale došlo k prielomu. Odkiaľsi zhora predsa len zareagovali na sťažnosti pani Grausovej. Nato sú nám poslanci – výborne.
Zrazu sa dalo.
Vpustili všetkých do areálu, primeraný počet aj do budovy a poslankyňu a niektorých nakoniec aj do rokovacej miestnosti. Víťazstvo verejnosti.
Alebo nie?
Rokovacia miestnosť je naozaj malá. Priestor pre verejnosť a novinárov je oddelený od samotného rokovacieho miesta sklom a zvuk mal byť azda prenášaný elektronicky. Azda, lebo prakticky nebolo nič počuť. Aj novinári masmédií a agentúr, ktorí sem teda boli vpustení prednostne, museli naťahovať uši a v kritických momentoch aj tak nič nepočuli-nerozumeli.
Toto má byť dôstojný súd? Veď to je protizákonné, je to v podstate bez prítomnosti nielen laickej verejnosti, ale aj novinárskej. Dať takýto dôležitý súd do týchto priestorov je samé o sebe doslovne obštrukcia. Ešte aj komunisti v najhoršej totalite súdili Horákovú a spol v dôstojnejších miestnostiach a verejne. Kde dalo vedenie Špecializovaného súdu tie milióny, čo do nich boli investované, keď majú k dispozícii len takéto pojednávacie miestnosti?
A prečo si novinári nesťažujú, keď nič nepočujú? Medzi sebou frflali a nadávali, ale evidentne, na súd nik nepodal hlasnú sťažnosť.
V mene verejnosti a spravodlivosti by malo byť ďalšie pojednávanie v marci už umiestnené v zodpovedajúcej, väčšej miestnosti, kde môže byť súd naozaj pod dohľadom verejnosti. Nie je najmenší dôvod verejnosť vylučovať z pojednávania. A dosahovať to zneužívaním malých miestností je podľa môjho názoru až protizákonné.
Úrady majú mesiac na to, aby situáciu vylepšili.
Ďalším paradoxom je, že v marci môže súd súdiť predsedu najsilnejšej politickej strany.
Peter Vanád
Mnohým kruhom nevyhovuje existencia Hlavných správ
Podporte jediné väčšie nezávislé médium na Slovensku
č. účtu: SK15 0900 0000 0005 7106 3662
