Moskva 17. januára 2020 (HSP/Foto:TASR/AP-Alexei Nikolsky, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP)

Nečakané odstúpenie vlády po každoročnom vystúpení prezidenta Putina vyvolalo veľa otázok, čo že sa to deje v Rusku. Zdá sa, že nič také, čo by malo dávať nádeje milovníkom farebných revolúcií, skôr naopak: podľa všetkého ide len o ďalší z postupných krokov ako zabezpečiť krajinu pred pokusmi o jej ovládnutie zvonku

Putin to vlastne vysvetlil úplne jasne a jednoznačne vo svojom prejave: „Nastal čas urobiť v základnom zákone našej krajiny niektoré zmeny, ktoré priamo zaručujú prioritu Ústavy RF v našom právnom priestore. Čo to znamená? To znamená, že požiadavky medzinárodného zákonodarstva a rozsudkov, a tiež rozhodnutia medzinárodnýchch orgánov môžu platiť na území Ruska iba vtedy, keď so sebou neprinášajú obmedzenia práv a slobôd človeka a občana, nie sú v rozpore s našou Ústavou,“ uviedol Putin.

Povedal, že to umožní garantovať suverenitu krajiny, ktorú sa nedávno podarilo oslobodiť od ovládania oligarchickými klanmi a naznačil, že teraz je čas ju oslobodiť aj od ovládania vonkajšími silami: „Dnes čoraz silnejšie pociťujeme nevyhnutnosť zakotviť do Ústavy RF nadradenosť vnútorných ruských právnych noriem nad vonkajšími. Priorita medzinárodného práva bola predpísaná v čase existencie ilúzie, že Západ prijme našu krajinu do medzinárodného spoločenstva ako rovného s rovným a my budeme môcť využívať celosvetové normy pre integráciu do globálneho systému politiky, ekonomiky a vzájomných vzťahov. Od toho času sa však veľa zmenilo.“

Putin otvorene hovorí, že medzinárodné pravidlá hry si Západ prispôsobil pre seba a Rusko to už akceptovať nebude. Komentuje to aj politológ Jiří Počta: „Vidíme, aké urputné zápasy prebiehajú v Rade bezpečnosti OSN, rozpútali sa obchodné vojny, neobjektívne medzinárodné súdy vynášajú protizákonné rozhodnutia, a to rozhodne nie v prospech Ruska. Je tiež zmrazený dialóg s NATO, revidujú sa vzťahy s Európskou úniou, USA sa otvorene odmietajú podrobiť Svetovej obchodnej organizácii a je dôsledne ničený svetový systém kontroly výzbroje. Rusko už svojho času schválilo zákon, podľa ktorého Ústavný súd na požiadanie Ministerstva spravodlivosti Ruska rušil rozhodnutia medzinárodných inštitúcií. Je to opatrenie na ochranu ruských záujmov na pozadí hromadného nedodržiavaní noriem medzinárodného práva zo strany Západu. Je logické urobiť tento systém globálnejším a zakotviť ho na úrovni Ústavy.“

Teda toto je podstata zmeny ústavy, ktorá je dôležitejšia, než by sa možno mohlo zdať. Mení totiž atmosféru mocenského zápasu v Rusku, mení argumentačnú pozíciu pri všetkých debatách, ktoré tam neustále prebiehajú o smerovaní krajiny: ak doposiaľ „podpindosníci“ mohli tlačiť na pílu s tým, že musí sa urobiť to alebo tamto a odvolávať sa na svet, na medzinárodné spoločenstvo či nejaké západné pravidlá, odteraz tu bude pre nich jasná odpoveď: bude platiť to, čo je na prospech Ruska, a nie to, čo nám ktosi nadiktoval.

Samozrejme, už sa stihli ozvať západní demokrati, že toto je začiatok tyranie a diktatúry – nič iné sa ani očakávať nedalo a je to najlepší signál o tom, že Rusko urobilo ďalší krok k plnej suverenite.

Druhou významnou zmenou v ústave budú zmeny v politickom systéme. Jednou z nich bude posilnenie najnižších článkov štátnej správy. Putin vo svojom prejave spomenul, že nedostatok právomocí najnižších článkov riadenia bol Rusku vytýkaný dokonca aj v Rade Európy. Ak doteraz sa úrady miestnej samosprávy často vyhovárali, že veci, ktoré občania kritizujú, nie sú v ich kompetencii a museli problém riešiť vyššie orgány štátnej správy, odteraz by malo byť jasné, že viac právomocí, ale aj zodpovednosti, bude mať lokálna samospráva.

Tento krok zrejme ostane nepochopený tými, ktorí v Putinovi chcú vidieť iba despotického diktátora, ktorý nemá iné priority, iba svoju neobmedzenú moc. Dať viac demokracie do rúk ľuďom? Prečo by to diktátor robil? Budú hľadať, aká záludnosť za tým je a niečo si iste nájdu. Na druhej strane tí, ktorí v ňom vidia zodpovedného a vlasteneckého politika, ktorému záleží v prvom rade na jeho krajine, budú jeho rozhodnutiu rozumieť ako výrazu viery v to, že pre zdravý rozvoj spoločnosti nie je prospešné dať moc do rúk oligarchom, úradníkom, mafiánom a agentom cudzej moci, ale práve ľuďom do ich komunít a vyjasniť pravidlá pre fungovanie kľúčových integračných štruktúr, aby to fungovalo ako celok.

Kritici Kremľa si z tohto balíčka zmien vybrali pre svoju protiputinovskú rétoriku najmä fakt, že navrhované zmeny by čiastočne oslabili aj pozíciu prezidenta na úkor parlamentu a v Putinových krokoch vidia rafinované pokusy zobrať si so svojím odchodom z funkcie o štyri roky časť moci „so sebou“.

Tretia a najviac diskutovaná vec je odstúpenie vlády, ktoré sa udialo neočakávane po Putinovom prejave. Všetci to úzko spájajú so vzťahom medzi Putinom a predsedom vlády Medvedevom. Kým jedni v ňom vidia Putinovho človeka a predpokladajú, že tu ide o nejakú dohodu a možno plán, ako sa Putin už dopredu pripravuje na rok 2024, keď sa má skončiť jeho posledné prezidentské obdobie, druhí zase tvrdia, že Medvedev je predstaviteľom opozičného, skôr prozápadnejšieho krídla, a položil vládu preto, lebo Putinom navrhované reformy idú presne proti línii, ktorú presadzuje.

Ťažko zdiaľky jednoznačne tvrdiť ako to je, ale podľa Medvedevovho spokojného výrazu tváre, keď komentoval vzniknutú situáciu, by sa možno dalo prikláňať k prvej alternatíve. Tá ponúka aj zaujímavú možnosť: Putin navrhol Medvedevovi funkciu podpredsedu bezpečnostnej rady a špekuluje sa, že po ukončení prezidentskej funkcie v roku 2024 by sa Putin presunul do pozície šéfa tejto rady a s jej posilnenými právomocami by de facto mohol zostať človekom, ktorý kontroluje vývoj v štáte.

Je tu ešte jedna možnosť, o ktorej sa hovorí: že by vzniklo niečo ako nový Sovietsky zväz, nejaká forma nadnárodného spojenia Ruska a niektorých ďalších bývalých členských krajín ZSSR – hovorí sa najmä o Bielorusku – a Putin by mohol ašpirovať na funkciu šéfa tejto únie.

To všetko sú však iba dohady – možno sú príčiny aktuálneho diania v Moskve ešte úplne iné, o ktorých sa zatiaľ nehovorí a na svetlo sveta sa dostanú, až keď dozreje čas. Čo sa však dá predpokladať už dnes: kroky, ktoré Putin robí, nie sú bezprostredne vynútené vonkajším tlakom, ale sú logickou a premyslenou súčasťou jeho dlhodobej koncepcie, ktorej výsledkom je čoraz silnejšia pozícia Ruska ako dôležitého a nezávislého činiteľa ovplyvňujúceho dianie v globálnej politike.

Ivan Lehotský