Už dnes bude Národná rada pokračovať vo svojej 78. schôdzi a verejnosť je veľmi zvedavá, čo sa bude diať. Po odvolaní vlády sú na obzore nové boje: hlasovanie o rozpočte aj o zmene Ústavy, aby mohli byť predčasné voľby.

Ako bude kto hlasovať? V prípade Smeru-SD, Hlasu-SD, Republiky či ĽSNS nie je o čom špekulovať, tí sú všetci jednoznačne za predčasné voľby. K nim sa už podľa vyjadrenia predsedu Borisa Kollára pridalo aj hnutie Sme rodina a podľa predsedu strany Smer-SD Roberta Fica už aj prezidentka: „Na strane predčasných volieb dnes stojí prezidentka, celá opozícia, Sme rodina. Proti je SaS a predovšetkým predstavitelia OĽaNO, ktoré sa komplet rozpadlo.“

Postoj OĽaNO je logický, ich záujmom je zachovať si svoju moc čím dlhšie. Kľúčom k budúcim udalostiam je postoj SaS. Poslanec Branislav Gröhling postavil priority SaS do takéhoto poradia: rekonštrukcia vlády, úradnícka vláda, a až potom, ak by ani jedna z uvedených možností nenašla podporu v parlamente, SaS by zvažovala aj hlasovanie za zmenu ústavy a predčasné voľby. „Ja osobne by som hlasoval za, pretože si myslím, že je to seriózne,“ uviedol Gröhling. Nuž, je dosť šalamúnske hovoriť, že ak by nebolo v parlamente dosť hlasov za rekonštruovanú vládu, tak by SaS zahlasovala za zmenu Ústavy a predčasné voľby, keď o tej väčšine môžu rozhodnúť práve hlasy SaS…

Smer-SD chce svoju podporu rozpočtu podmieniť zmenou Ústavy a stanovením pevného termínu predčasných volieb. Bolo by logické, ak by podobne na to tlačili aj ostatné opozičné strany, keďže je to jedna z mála pák, ktoré opozícia má k dispozícii. S rozpočtom má problém aj SaS, ktorá ho považuje za nafúknutý a populistický, s extrémne vysokým deficitom.

Aký teda môže byť ďalší vývoj? Fico nie je v tomto smere príliš optimistický. Upozorňuje, že vláda v demisii má v mnohých oblastiach zviazané ruky, a preto „či to niekto chce alebo nie, referendum, ktoré sme iniciovali, je jediným východiskom z tejto krízy,“ uviedol. Podľa neho bude najbližší týždeň rozhodujúci.

Veci môže (ale zrejme nie príliš) zamotať aj skutočnosť, že z OĽaNO sa odlomil väčší kus v počte 10 poslancov (Čekovský, Halák, Kozelová, Mierna, Remiášová, Šíbl, Šudík, Vaňová, Zajačik a Brisudová) na čele s ministrom životného prostredia a členom predsedníctva OĽaNO Jánom Budajom. Oni odchádzajú z klubu OĽaNO, ale zatiaľ nie z koalície a plánujú (zatiaľ) hlasovať rovnako ako OĽaNO, hoci pri hlasovaní nebudú už stranícky viazaní. Doposiaľ si hovorili „Občianskodemokratická platforma v OĽaNO“ a je to tá tvrdšia protificovská úderka, čiže sa dá očakávať, že oni skôr budú medzi tými, ktorí budú do poslednej chvíle bojovať proti predčasným voľbám. V klube OĽaNO teda zo 47 poslancov ich ostáva už len 37.

Aký by bol teraz pomer síl pri hlasovaní za predčasné voľby? Smer-SD má 27 poslancov, Sme rodina 20, Hlas-SD 11, ĽSNS 8, Republika 5, tarabovci 3 – to je spolu 74 hlasov. Na druhej strane je 37 + 10 hlasov OĽaNO, SaS ich má 20 a ešte sú tam rôzni ďalší odštiepenci z pôvodnej koalície v počte 9 kusov. To by bolo spolu 76 hlasov, avšak je otázne, koľkí z tých nezávislých budú skutočne hlasovať za rekonštrukciu vlády.

Napríklad taký Valášek sa pomerne jednoznačne vyjadroval za predčasné voľby, neistý je napríklad aj Čepček. A ktovie, možno dokonca aj niektorí poslanci zo SaS… Dá sa teda predpokladať, že pri hlasovaniach, kde bude stačiť nadpolovičná väčšina, to zrejme bude opäť veľmi tesné a chlieb sa bude lámať len na pár hlasoch, čo bude opäť peknou príležitosťou na korupciu naťahujúce sa rokovania. Ústavnú väčšinu by bolo možné dosiahnuť jedine tak, že by sa k opozícii a Sme rodina pridala aj SaS.

Zaujímavé sú v tejto súvislosti vyjadrenia prezidentky. Povedala, že na rekonštruovanú vládu nie je v parlamente dosť hlasov, a preto treba čím skôr usporiadať predčasné voľby. „Považujem za potrebné, aby sa predčasné voľby realizovali ešte v prvom polroku budúceho roka, a to z dôvodu charakteru obmedzeného vládnutia, ktorý som spomínala, ale zároveň aj z dôvodu nevyhnutnosti prípravy nového štátneho rozpočtu na ďalší kalendárny rok. V prípade ak k rozhodnutiu o predčasných voľbách v uvedenom termíne nepríde, pristúpim k ďalším krokom v zmysle ústavy.“

Čaputová tým vlastne odkázala politickým stranám, že ak nechcú jej „úradnícku“ vládu, tak sa majú dohodnúť na predčasných voľbách najneskôr do konca januára. Keďže najbližšia riadna schôdza Národnej rady sa má podľa plánu začať 31. januára, dá sa predpokladať, že si poslanci (niekedy začiatkom januára?) zvolajú mimoriadnu schôdzu, na ktorej sa pokúsia situáciu vyriešiť.

Čo je na tom zaujímavé? Čaputová prišla z Progresívneho Slovenska, ktorému by logicky mala vyhovovať Čaputovej progresívno-úradnícka vláda. V súvislosti s odvolaním Hegerovej vlády sa dokonca špekuluje o „progresívnom puči“, a preto sú prezidentkine pomerne jednoznačné vyjadrenia prekvapením. Je to len „klamanie telom“? Alebo si aj ona uvedomuje, že pokusom o takéto plazivé uchopenie moci by nemusela až tak veľa získať? Verejnosť už jednoznačne chce a očakáva predčasné voľby a ten, kto by v tomto smere zdržoval alebo špekuloval, by veľa sympatií nepobral a pohoršil by si šance vo voľbách, ktoré tak či onak majú byť najneskôr už o rok. (A v roku 2024 majú byť aj prezidentské voľby…)

Treba si uvedomiť, že aj úradnícka vláda by bola taká istá vláda ako ktorákoľvek iná, musela by mať väčšinu v Národnej rade, čo by bolo veľmi ťažké v danom zložení parlamentu, kde by proti „progresívnym“ úradníkom zrejme boli prakticky všetci z dnešnej koalície (okrem pár obskúrnych zaľudí a skalných oľanistov), o opozícii ani nehovoriac. A teda pokus o takéto uchopenie moci by nemusel byť úspešný – a naopak by mohol pozíciu progresívno-liberálnofašistických síl ešte skomplikovať.

Alebo si už aj v progresívnej centrále a na veľvyslanectve uvedomili to, pred čím už varovali viacerí politici z globalistického tábora, a síce, že so zhoršujúcou sa existenčnou situáciou občanov, zvyšujúcimi sa cenami energií, infláciou atď., sa so vzdialenejším termínom volieb budú čoraz viac zhoršovať ich vyhliadky na dobrý volebný výsledok (písali sme o tom tu), a preto čím skoršie predčasné voľby môžu byť aj pre nich najlepším riešením?

Na to však bude treba zmeniť Ústavu. To môže Národná rada urobiť teoreticky v podstate takmer kedykoľvek, ibaže na to potrebuje mať ústavnú väčšinu, teda 90 poslancov. Takáto väčšina zatiaľ v parlamente zrejme nie je. Aj preto Fico hovorí, že jediným riešením tejto krízy je referendum: to môže umožniť schváliť predčasné voľby okrem referenda nie ústavnou, ale „obyčajnou“ väčšinou – a tá by sa v parlamente už s veľkou pravdepodobnosťou dala nájsť.

Už tento týždeň by sa tam malo hovoriť o zmene Ústavy a možnosti skrátiť volebné obdobie Národnej rady, v programe schôdze je stále návrh novely zákona predložený hnutím Sme rodina. Opozícia na to bude tlačiť, prijatie rozpočtu bude podmieňovať práve prijatím potrebnej zmeny Ústavy a jasnou dohodou na termíne predčasných volieb. Dôležitým bodom, pri ktorom môže dôjsť ku sporu a naťahovaniu času, je otázka, koľko poslaneckých hlasov má byť potrebných hlasov na prípadné skrátenie volebného obdobia parlamentom. Smer-SD trvá na „obyčajnej“, 76-člennej väčšine, zatiaľ čo poslanci koalície hovoria o potrebe ústavnej, 90-člennej väčšiny, aby nebolo také jednoduché parlament kedykoľvek rozpustiť.

Veci sa možno vykryštalizujú už v najbližších dňoch, a ak nie, tak možno v januári – v každom prípade sa môžeme tešiť na naozaj zaujímavé zápletky.

Ivan Lehotský