Žena potrebuje lásku, stále po nej túži, po objatí, po nežnosti, aby sa pre ňu muž obetoval, aby ju láskou dobýval a bojoval o ňu. Je správne, že muž si ženu zamiluje, miluje ju po celý život, a žena sa prirodzene snaží mužovi lásku oplácať a tiež ho miluje. Ale Vopalecký vraví, že takýto ideál často nevydrží. Prečo?

Predstava, že láska má udržať vzťah muža a ženy, je častá, ale neúplná: “Keď žena miluje muža, nie je to na škodu, ale nie je to všetko. Mužovi ženina láska robí dobre, je mu príjemná, je signálom, že je spokojná, ale ženina láska mužovi nestačí k tomu, aby mal pre svoju lásku dosť síl, nedáva mu zdroj k tomu, aby miloval.”

Pretože to, čo muža povznáša, čo ho robí vášnivým v láske, je prejav ženinej úcty k nemu. Muž má určitý počiatočný potenciál lásky, ale aby ho bolo vždy dostatok, žena by ho mala doplňovať prejavovaním úcty, ktorá mužovi dodáva energiu meniacu sa u muža v lásku.

Úcta, akú muž potrebuje, je uznaním, že je tým, kým je. Že má v sebe niečo hodné obdivu. To naňho ohromne vplýva. “Jeho výkon, jeho láska, jeho nálada závisí na tom, ako vníma, že si ho okolie váži.” Ak sa mu to nedostáva, nemá dôvod sa pre niečo obetovať, niekoho milovať. Potrebuje mať vedomie vlastnej hodnoty a zdroj, odkiaľ to čerpať.

Muž sa snaží získať si úctu, svoje ocenenie, za každú cenu. Ak ju nemá od koho dostať, snaží sa vyzerať sebaisto, ale je veľmi krehký. Keď ho v takejto chvíli žena poníži, zosmiešni, on sa zrúti a prejavom obrany je jeho nahnevanie sa, rozkričanie, alebo aj odchod, častokrát do krčmy.

Jednoducho tú úctu hľadá inde, snaží sa ju “vydupať” si akýmkoľvek spôsobom. Niektorý muž použije aj násilie, rozkazovanie, začne sa chváliť niečím, čo nie je pravda alebo nestojí za reč, tiež ponižuje druhých, aby nadobudol pocit, že je aspoň o niečo vyššie ako ostatní. Nahovára si, že si zaslúži úctu kvôli peniazom, kvôli chytrosti, sile, čo už všetko dokázal, ale podľa Vopaleckého je takýto spôsob dobývania si úcty “krátkozraký” a trvá len chvíľku.

Z neuznaného muža je potom nemilovaná žena. Muž sa o ženu nestará, snaží sa od nej vynútiť si úctu násilím, čo sa žene nepáči a vzďaľuje sa od neho. “Muž je nepoužiteľný, nechce sa ženiť, nie je vášnivý, stály, o nič nebojuje, na ničom mu nezáleží. Namiesto toho, aby miloval, pozerá len do mobilu. Milovať nevie. To preto, že mu žena neprejavuje úctu. A muž ju nemá prečo milovať. A nemilovaná žena si dupne a rozhodne sa, že si poradí sama,” analyzuje situáciu Vopalecký.

Taká žena je potom hrdá, ale v podstate nešťastná, pohrdla mužom a dôsledkom je, že je ona sama nemilovaná. “A tak dnes chodia po svete nešťastné a nemilované emancipované ženy a zhrdzavení muži, ktorí nie sú schopní ničoho, ani lásky. Emancipácia,” podotýka Vopalecký.

Riešenie pre nemilovanú ženu a neuznávaného muža

“Pre ženu (aj muža) je východiskom to, aby mužovi prejavovala úctu. Nie muža zbožňovala, klaňala sa mu, ale jednoducho si ho ľudsky vážila a neponižovala ho.”

Takýto spôsob radí Vopalecký k tomu, ako si získať lásku muža, pretože “muž, ktorý prežíva úctu a uznanie zo strany svojej ženy, dokáže nemožné”: nechá ju samú, keď chce, postará sa o deti, je pozorný v maličkostiach týkajúcich sa domácnosti, pripravuje plány do budúcna, snaží sa urobiť žene radosť, jednoducho miluje podľa ženských snov.

Ako to však vniesť do reálneho vzťahu? Muž nazerá na veci ináč ako žena. Z pohľadu ženy si muž žiadnu úctu nezaslúži, keď ona necíti, že by ju miloval. Z pohľadu muža ale ženu, ktorá si ho neváži, nie je možné milovať, nejde mu to (akýsi “bludný kruh”- pozn. red.). Znamená to, ako keby obidvaja nedostávali to, po čom túžia.

Sumarizujúc všetko uvedené, Vopalecký radí: “Ak žena nechce zostať nešťastná, nemilovaná, ak túži po láske svojho muža, ak sa jej zdá, že na ňu už snáď zabudol, potom jeho lásku môže prebudiť svojou úctou voči nemu. Určite na tom neprerobí. Muž ju začne vášnivo milovať, obetovať sa pre ňu a urobí čokoľvek, ak sa mu od nej dostane ocenenia.”

Podotýka, že “muži sú oveľa citlivejší a zraniteľnejší, ako si ženy myslia”. Vie ho nalomiť už len rozkazovací tón ženy a naopak, povzbudí ho ocenenie a pochvala. Aj vo Svätom Písme sa píše: “Muž má ženu milovať a žena má mužovi prejavovať úctu.” (Ef 5,25-33)

K tomu Vopalecký len dodáva: “Láska je pre ženu motor, ktorý ju ženie k stále väčšej úcte a úcta dáva mužovi silu milovať ženu viac než dosiaľ.”

Kto má teda spraviť prvý krok k priblíženiu sa, žena alebo muž? Podľa všetkého by to mal spraviť muž, aby ten “motor” rozbehol a dal jej najavo, že ženu miluje.

Ale v súčasnosti “láska aj úcta akosi vyprchali” a obaja si navzájom veľa ubližujú. Preto najlepším riešením je navzájom si odpustiť.

K tomu na záver Vopalecký prikladá toto: “Najlepší odborník na proces odpúšťania je Boh. Čo ten nám všetko odpúšťa! Koľko má zhovievavosti! A on je tiež zdrojom sily, aj k odpusteniu a tiež k tomu, aby sme mohli prosiť o odpustenie. Povedzte mu to. Hovorte o tom s ním. On má naviac prostriedky a moc, ako obmäkčiť toho druhého. Spoločný rozhovor, spoločná modlitba môže byť cestou k obnove vášho vzťahu, vášho manželstva. Alebo to môže byť začiatok novej fázy vzťahu. Fázy, kedy je žena milovaná a muž má úctu svojej ženy. Takto sú žena aj muž spolu šťastní.”