Na základe podrobnej analýzy obsahu žalúdka žralokov odhalili, že títo draví predátori strávia oveľa viac času na dne oceánu, než sme si mysleli. Hľadanie potravy pri hladine tak nie je príliš obvyklé.
Vedci skúmali natrávené jedlo 40 mladých veľkých bielych žralokov (Carcharodon carcharias) a objavili veľa druhov rýb, ktoré žijú na morskom dne alebo v piesku na dne v hlbinách.
“Stereotyp chrbtovej plutvy žraloka nad hladinou, ako loví, pravdepodobne nie je príliš presným obrazom,” hovorí ekológ Richard Grainger z Sydneyskej univerzity. “Tento dôkaz zodpovedá údajom, ktoré máme zo značkovania bielych žralokov, ktoré ukazujú, že trávia veľa času mnoho metrov pod hladinou.“
Analýza stravy môže teda vedcom povedať viac o tom, na čom si biele žraloky radi pochutnávajú, ale tiež poskytne informácie o migračných návykoch týchto tvorov.
V priemere sa strava žraloka skladala z 32 percent oceánskych rýb (ako je austrálsky losos), 17,4 percenta tvorili ryby žijúce na dne, 14,9 percenta ryby, ktoré číhajú na morskom dne (ako sú raje) a 5 percent tvorili útesové ryby .
Zvyšok obsahu žalúdka tvorili neidentifikované alebo menej hojné skupiny rýb. Podľa výskumníkov tiež ďalšie morské cicavce, iné žraloky, chobotnice a sépie občas tvoria súčasť stravy veľkého bieleho žraloka.
“To zodpovedá mnohým ďalším výskumom, ktoré sme vykonali, čo ukazuje, že divoké zvieratá, vrátane dravcov, si vyberajú stravu presne vyváženú tak, aby vyhovovala ich potrebám z hľadiska živín,” hovorí ekológ David Raubenheimer zo Sydneyskej univerzity.
Tím porovnal svoje nálezy s ďalšími údajmi, aby lepšie dokázali pochopiť, aké živiny žraloky hľadajú. To by nám mohlo povedať viac o tom, kde chcú žiť a ako do toho môže ľudská činnosť zasahovať.
Keď žraloky starnú, majú tendenciu sa pohybovať viac, ich strava je viac tučná, aby mali dosť síl. Strava a migrácia sú úzko prepojené. A zatiaľ čo tieto nové údaje sú založené na relatívne malej vzorke, môžu byť kombinované so záznamami o pohybe od veľkých bielych žralokov, ktoré boli elektronicky označené.
“Pochopenie nutričných cieľov týchto záhadných predátorov a ich vzťah k migračných vzorcom poskytne vhľad do toho, čo vyvoláva konflikt medzi človekom a žralokom a ako môžeme najlepšie chrániť tento druh,“ upozornil ekológ Gabriel Machovská–Capuska z Univerzity v Sydney.