Bratislava 23. septembra (TASR) – Slovensko si v tomto roku pripomína 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie. TASR pri tejto príležitosti, okrem prehľadu domácich a zahraničných pamätníkov venovaných pamiatke osnovateľov nášho písomníctva, uvádza aj základnú vedeckú, odbornú a umeleckú, knižne publikovanú literatúru o období Veľkej Moravy a účinkovaní sv. Cyrila a Metoda na jej území, teda aj na veľkej časti dnešného slovenského územia. Cyrilo-metodskú tradíciu a Rok sv. Cyrila a Metoda, vyhlásený na počesť 1150. výročia ich príchodu na územie Slovenska, si pripomína aj najstarší slovenský turisticko-popularizačný a pamiatkarský časopis, mesačník Krásy Slovenska. V dvojčísle 9 – 10 (september – október) uverejnil druhú časť popularizačného článku Jaroslava Rezníka Po stopách pamätníkov sv. Cyrila a Metoda. Autormi fotografií sú Ján Lacika a Zuzana Kollárová.
Článok prináša informácie o ďalších deviatich monumentálnych a exteriérových pamätníkoch venovaných týmto svätcom na území Slovenska. Medzi nimi sú aj najnovšie, a to súsošie pred Univerzitou sv. Cyrila a Metoda v Trnave, ktoré je replikou sochy svätcov, stojacou v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Autorom kópie je trnavský rodák, sochár a medailér Viliam Schiffer. Druhým novým pamätníkom je súsošie, ktoré odhalili v auguste tohto roku na nádvorí súčasnej budovy Matice slovenskej v Martine.
Autor v závere článku napísal: „Bohatosť a, dodajme, i nákladnosť monumentálnych pamätníkov venovaných pamiatke pôsobenia sv. Cyrila a Metoda medzi našimi predkami spolu s množstvom ich pamiatke zasvätených kostolov vyvracia útrpné názory, že sme národ s chabým národným povedomím. Práve naopak – táto skutočnosť je jedným z najzávažnejších dokladov toho, že sme národ vedomý si vlastnej historicity, od čoho sa zákonite odvíja aj naše zdravé národné povedomie."
Časopis na inom mieste prináša aj informáciu o otvorení Chodníka sv. Cyrila a Metoda v Piešťanoch. Jeho trasa sa začína pri známom Kolonádovom moste a končí sa na topoľčianskej strane Považského Inovca. Meria 27 kilometrov a má prevýšenie 807 metrov.
jrs ed