Môj profil 
Predplatné
Bratislava 23. júna (TASR) – Sviatok Narodenia sv. Jána Krstiteľa, predchodcu Ježiša Krista, oslávia katolíci na Slovensku i vo svete v pondelok 24. júna. Počas svätých omší si pripomenú dôležitú úlohu sv. Jána Krstiteľa v dejinách spásy, keď pripravoval ľudí na príchod Mesiáša, nabádal ich k pokániu a krstil v rieke Jordán. Prispel tak k rozšíreniu Božieho kráľovstva na zemi. Narodenie Predchodcu a Krstiteľa Jána je veľkým a významným sviatkom aj pre veriacich gréckokatolíckej cirkvi.
Svätý Ján Krstiteľ je biblická postava, židovský náboženský učiteľ. Bol synom Zachariáša a Alžbety, narodil sa svojim rodičom, keď boli v pokročilom veku. Roky žil na púšti v samote. Keď mal 30 rokov opustil púšť, aby na brehu rieky Jordán hlásal príchod Mesiáša a pripravoval ľudí na jeho pôsobenie. Nabádal ich k pokániu a mnohí išli za ním a dali sa pokrstiť. Prišiel aj Ježiš a Ján v ňom rozpoznal Spasiteľa.
Ján Krstiteľ vystupuje ako posledný starozákonný prorok, bol jednou z najväčších postáv dejín Spásy. Zomrel mučeníckou smrťou v dôsledku toho, že napomínal vtedajšieho kráľa Herodesa pre jeho nemravný a hriešny život. Ten ho dal uväzniť a neskôr na žiadosť jeho nezákonnej manželky Herodiady a jej dcéry vo väzení sťať.
Mučenícku smrť sv. Jána Krstiteľa si kresťania pripomínajú 29. augusta.
Život sv. Jána Krstiteľa je témou mnohých kníh, ako aj výtvarných diel popredných maliarov sveta. Sú po ňom nazvané mnohé kostoly a katedrály aj na Slovensku. Jednou z nich je Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Trnave, ktorá patrí medzi najznámejšie historické pamiatky tohto mesta. Ďalšie kostoly sv. Jána Krstiteľa na Slovensku sú napríklad v Modre, Košiciach, Prešove, Kremnických Baniach a inde.
So sviatkom Narodenia sv. Jána Krstiteľa, ktorý sa slávi 24. júna, sú späté aj viaceré ľudové tradície a zvyky. Tento deň znamenal oddávna vyvrcholenie leta a čas letného slnovratu. Letný slnovrat slávili už starí Slovania v predkresťanskom období, prejavovali tak úctu Slnku, ktorému prinášali obete. Fragmenty tejto obyčaje pretrvali aj v kresťanskom období.
Zvyk pálenia svätojánskych ohňov počas letného slnovratu poznali okrem našich predkov aj Poliaci, Srbi či Chorváti. Na Slovensku sa uchovával zvyk pálenia svätojánskych ohňov na kopcoch. Po zapálení ohňa mládež spievala pri muzike. Zapálený oheň (vatru) preskakovali mládenci i dievčatá, čím sa symbolicky očistili, pretože oheň mal očistnú funkciu. Tradičným zvykom na Jána bývalo aj zbieranie liečivých rastlín, pretože v tomto období sa im pripisovala zvýšená účinnosť.
.JPG)
