Niekoľko bojov prebieha na poli tradičných tovarov, ako sú napríklad autá alebo sójové bobule. Goliášsky súboj však prebieha na tech fronte s polovodičmi. Polovodiče sú “životne” dôležitou súčiastkou počítačových čipov. Sú to práve ich elektronické schopnosti, ktoré robia čipy funkčnými.
Napríklad, ak urobíte platbu smartfónom, tak transakcia prebehne elektronicky, lebo čip. Alebo, ak sa pozriete do svojho auta, určite nájdete nie jeden, ale hneď niekoľko počítačov, ktoré zabezpečujú funkčnosť vozidla. Opäť, lebo čip. Jednoducho všade, kde je počítač, je aj čip.
Dominantným hráčom na trhu s čipmi sú dnes USA. Naopak ani jedna čínska firma nepatrí medzi top 15 spoločností vyrábajúce čipy. Čína síce má vybudovaný čipový priemysel, ale je tragicky závislý na importe polovodičov. Dokonca, podľa South China Morning Post sú dnešné čínske výdavky na import polovodičov vyššie ako výdavky na ropu. Čína vo veľkom importuje komponenty a následne “iba” montuje finálne produkty. Napríklad Váš iPhone je poskladaný v Číne, ale samotné čipy sú dovezené.
Prečo sú polovodiče tak dôležité?
Jeden dôvod je ekonomický. Ročný obrat dvoch biliónov dolárov z globálneho e-commerce odvetvia by nebol možný bez polovodičov.
Ďalší dôvod je národná bezpečnosť. USA sa vždy videli, ako líder v tejto technológii a berú to ako strategické bezpečnostné aktívum. Americká armáda bola jedna z prvých a najväčších zákazníkov “Čip Silicon Valley”. Ich dnešnou ambíciou je mať “digitálnu armádu” a polovodiče im v tom majú pomôcť.
Kto vyhrá: USA alebo Čína?
Čína chce vlastné polovodiče, a preto založila investičný fond (150 miliárd dolárov), ktorý má nakopnúť a vytvoriť domáce čipové prostredie. Taktiež, polovodiče sú jedny z prioritných oblastí v ich ekonomickej iniciatíve “Made in China 2025”.
USA vidia polovodiče ako strategický tovar, takže sú celkom znepokojené čínskou iniciatívou vybudovať domáce odvetvie. Začiatkom minulého roka USA zakázala svojim firmám predávať čipy a intelektuálne vlastníctvo spoločnosti ZTE, čo je čínsky výrobca smartfónov a telekomunikačných zariadení. A keďže ZTE je závislá na amerických čipoch, spoločnosť z noci do rána takmer zbankrotovala. Bola zachránená v poslednej minúte, keď sa Trump rozhodol tento zákaz zrušiť. Celá záležitosť so ZTE však demonštrovala dve veci. Jedna je, že USA nemajú problém použiť túto tech výhodu v politickom boji. Svojou tech dominanciou frustrujú čínske ambície. Tou druhou je, že dali veľmi jasne na vedomie, ako sú čínske spoločnosti závislé na tomto americkom produkte.
Čo urobí USA?
Jedna cesta je agresia. Skúsia presvedčiť svojich spojencov, ako je Južná Kórea, Japonsko a Taiwan, ktorí majú vlastné veľké spoločnosti na výrobu čipov. Ak sa spolu dohodnú, Čína bude mať problém. Značne ju to spomalí.
Druhá cesta je inovácia. USA jednoducho technologicky pridá a Číne utečie.
Pravdepodobnejšia je však prvá cesta. Agresívne kroky zo strany USA určite spomalia Čínu, ale nezastavia ju. USA sa jednoducho musia pripraviť na svet, v ktorom Čína skôr či neskôr získa “nejaký” vplyv nad digitálnou ekonomikou.
Marián Rigan, ekonomický expert