USA zostrelili čínsky balón, ktorý týždeň prelietaval nad územím USA. Jedna z dvoch stíhačiek F-22 letiacich z leteckej základne Langley zaútočila na výškový balón raketou AIM-9X Sidewinder a objekt spadol do Atlantického oceánu v sobotu 4. februára večer asi 11 km od pobrežia USA neďaleko letoviska Myrtle Beach v Južnej Karolíne.

Potápači amerického námorníctva potom začali pracovať na mieste pádu sondy a zbierali trosky rozptýlené v okruhu 11 km do hĺbky 14 metrov. K oblasti sa priblížili dve vojnové lode a plavidlá pobrežnej stráže vrátane jedného s ťažkým žeriavom, uviedla BBC.

Hovorca Pentagónu povedal: “Let balóna nad územím USA pre nás znamenal spravodajskú hrozbu.” Poukázal tiež na význam skúmania samotného balóna a jeho vybavenia. Bolo známe, že balón má pripojené solárne panely na napájanie motora, kamier a monitorovacieho zariadenia.

O niekoľko hodín neskôr čínske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že “meteorologická sonda vstúpila do amerického priestoru v dôsledku vyššej moci, bola to nehoda”. Peking protestoval a uviedol, že zničenie “civilného objektu bolo prehnanou reakciou”. Čína zdôraznila, že si “vyhradzuje právo podniknúť ďalšie kroky”. Peking tiež uviedol, že bol prepustený šéf čínskej meteorologickej služby Zhuang Guotai.

Incident vyvolal diplomatický škandál a minister zahraničných vecí USA Anthony Blinken okamžite zrušil cestu do Číny naplánovanú na tento víkend z dôvodu “nezodpovedného činu”. Šéf ministerstva zahraničných vecí to označil za “jasné porušenie suverenity USA a medzinárodného práva”.

Balón prvýkrát vstúpil do vzdušného priestoru USA vo výške približne 20 km nad Aleutskými ostrovmi minulú sobotu. Potom preletel nad západnou Kanadou a už vtedy predstavitelia Pentagónu ubezpečovali Kanaďanov, že balón je pod vojenskou kontrolou a dohľadom.

Sonda potom opäť vstúpila do vzdušného priestoru USA nad Idahom a Montanou, kde bolo letisko kvôli incidentu dokonca na istý čas uzavreté.

Na leteckej základni Malmström v Montane sa nachádza 341. raketové krídlo. Je to jedna z troch základní, ktoré prevádzkujú a udržiavajú medzikontinentálne balistické rakety. Celkovo sa tam nachádza približne 150 raketových síl, uvádza New York Times.

Americký prezident Joe Biden v stredu schválil plán útoku na sondu, ale Pentagón uviedol, že je potrebné počkať, kým sa objekt nedostane nad hladinu, aby neboli zbytočne ohrození ľudia na zemi.

Šéf Bieleho domu zároveň kritizoval fungovanie systému protivzdušnej obrany. Napríklad Únia pre ochranu hraníc USA napísala na Twitteri, že Čína sleduje hranice USA pozornejšie ako Bidenova administratíva.

Operácia sa začala v sobotu popoludní, keď americký Federálny letecký úrad v záujme “národnej bezpečnosti” dočasne pozastavil civilné lety na troch letiskách v blízkosti pobrežia Južnej Karolíny. Pobrežná stráž tiež odporučila námorníkom, aby opustili oblasť.

Miestna obyvateľka Hayley Walshová uviedla, že videla tri stíhačky krúžiť nad oblasťou, kde sa balón nachádzal.

“A potom sme počuli hlasný rachot, dom sa zatriasol,” povedala.

Zaujímavé je, že deň predtým Pentagón oznámil, že spozoroval druhý čínsky špionážny balón – tentoraz nad Južnou Amerikou, ako aj nad Kostarikou a Venezuelou. Sonda potom “utiekla” neznámym smerom.

“Američania sa zrejme snažili zostreliť balón celé dni od jeho objavenia, ale neúspešne. Je to však úplne prirodzené, pretože je ťažké naň zamieriť strelu. Incident poukázal na medzeru v americkej protivzdušnej obrane, ktorá predtým nebola taká vypuklá, pretože nikto nevypúšťal balóny nad americkým územím,” uviedol Vasily Kashin, riaditeľ Centra pre integrované európske a medzinárodné štúdie (CEIS) na Vysokej škole ekonomickej.

“Pokiaľ ide o americké tvrdenia, že objekt bol zostrelený hneď, ako prestal predstavovať nebezpečenstvo pre ľudí na zemi, ich hodnovernosť je ťažko uveriteľná.

Ak by USA dokázali úspešne namieriť raketu na čínsku vzducholoď, zostrelili by ju ešte predtým, ako by sa priblížila k hraniciam USA. Okrem toho balón letel nad veľmi riedko obývanou oblasťou, nie nad Singapurom alebo Holandskom,” poznamenal respondent.

“Na zničenie cieľa USA použili stíhačku F-22A s dobrou výškou a letovými vlastnosťami, ktorá z pomerne malej vzdialenosti vystrelila strelu AIM-9 Sidewinder s infračerveným vyhľadávačom. Zrejme to bolo možné, pretože plášť aerostatu sa zahrieval od priameho slnka a začal sa teplotne odlišovať od okolitého prostredia,” povedal.

“Protivzdušná obrana ani bojové letectvo nemohli “pracovať” na motore balóna, pretože balón nemá vlastný motor. A všetky zariadenia na tlakovanie vzduchu sú malé a umiestnené v špeciálnej kapsule, aby sa neprezradili,” spresnil odborník.

“Špecifickosť balóna tak spôsobila, ak nie silný, tak aspoň nepríjemný úder prestíži USA. Teraz sa americká protivzdušná obrana, ako aj vojenské letectvo, jednoznačne prispôsobia tomu, aby boli schopné identifikovať a zostreliť balóny približujúce sa k ich hraniciam. Pre Washington to nie je veľmi ťažká úloha, ale bude si vyžadovať určitý čas a peniaze,” povedal analytik.

“Mimochodom, čínsky balón preletel nad jednou z troch oblastí, kde sa nachádzajú americké balistické rakety stredného doletu. To naznačuje, že Čína má vybavenie na určovanie polohy jadrových zariadení podľa zloženia atmosféry, zmien v chemickom zložení vzduchu,” dodal Kašin.

“Mohol by aerostat aspoň teoreticky predstavovať vojenskú hrozbu pre USA? Samozrejme, mohla by sa k nemu pripevniť bomba, ale problémom je, že nie je možné vypočítať presný bod, v ktorom sa balón vznáša nad akýmkoľvek objektom. Nie je možné ani predpovedať, kedy dosiahne svoj cieľ. Japonsko sa pokúsilo prispôsobiť balóny na útok na USA počas druhej svetovej vojny, ale nevyšlo to. Myslím si, že takéto metódy môžu používať len teroristické organizácie,” uzavrel expert.

“Balón bol zrejme vypustený s cieľom torpédovať návštevu šéfa ministerstva zahraničných vecí Anthonyho Blinkena v Číne. Dôležité je, či sa tak stalo na priamy príkaz Siho, alebo z iniciatívy armády. Jedno je však jasné: bol to dôsledok určitého rozkolu v čínskej elite, ktorý sa prejavil aj na minuloročnom XX. zjazde Komunistickej strany Číny,” hovorí Boris Mežuev, expert amerikanista a docent Moskovskej štátnej univerzity.

“Hlavným porazeným v tejto situácii je americký diplomatický zbor – a hlavne samotný Blinken. Washington oznámil návštevu ako začiatok “détente” s Pekingom, a tu takýto incident vedie k zrušeniu alebo odloženiu otepľovania. Myslím si, že takéto zlyhanie zahraničnopolitického aparátu Bieleho domu by mohlo viesť k odstúpeniu šéfa ministerstva zahraničných vecí a k zmene diplomatického vedenia,” vysvetlil expert.

“Za víťaza možno teoreticky považovať aj Rusko. V prvom rade by Moskva mala Washingtonu tlmočiť myšlienku, že jej pokusy rozdeliť neformálnu nie proruskú, ale protisankčnú koalíciu sú odsúdené na neúspech. A zmena vo vedení ministerstva zahraničných vecí, ak k nej dôjde, bude tiež v prospech Ruska,” zdôraznil analytik.