Privítanie Raisiho na červenom koberci znamenalo, že Peking prikladá komplexnému strategickému partnerstvu medzi Čínou a Iránom v súčasnom medzinárodnom prostredí veľký význam.

Global Times v pondelok v “úvodníku” napísal, že táto návšteva “dokazuje neochvejné odhodlanie Raisiho administratívy presadzovať politiku “pohľadu na Východ”.

Noviny ústredného výboru ČKS potom urobili hlboké vyhlásenie: “Iránska politika “Pohľad na Východ” znamenala prechod od politiky negatívneho vyvažovania a nepripájania sa k budovaniu spojenectiev s nezápadnými svetovými mocnosťami, ktoré majú podobné politické štruktúry ako Irán, ako napríklad Rusko a Čína.”

Musí to byť prvýkrát, čo Peking výslovne privítal prechod Iránu k spojenectvu s nezápadnými svetovými mocnosťami, ktoré sa nepovažujú za liberálne demokracie – “ako napríklad Rusko a Čína”. Táto charakteristika sa stala leitmotívom Raisiho návštevy v Číne.  Peking, Moskva a Teherán sa totiž plavia na jednej lodi ako priekopníci demokratizovaného svetového poriadku vzdorujúceho hegemónii USA.

Nasledujúci deň sa Global Times v rozsiahlom úvodníku venoval strategickým dôsledkom a konštatoval, že “mimo bloku USA – Západ a jeho vplyvného okruhu existuje obrovský priestor a potenciál pre obojstranne výhodnú spoluprácu” medzi Pekingom a Teheránom. V článku sa uvádza:

“Prehlbujúca sa spolupráca Číny s Iránom má aj antihegemónny a antišikanujúci charakter. Čína aj Irán presadzujú nezávislé zahraničné politiky, pri medzinárodných príležitostiach pevne bránia zásadu nezasahovania do vnútorných záležitostí a chránia spoločné záujmy rozvojových krajín. To prispieva k podpore multipolarizácie a diverzifikovaného rozvoja sveta a zodpovedá všeobecnému trendu doby…

“Pod vplyvom krokov Washingtonu sa medzinárodná štruktúra rozdeľuje a reštrukturalizuje, pričom sa opäť objavuje bludný trend vytvárania blokov a táborov, čo stavia nezápadný svet do zložitej situácie a opäť stojí pred historickou voľbou. Existujúci medzinárodný systém pod vedením USA má za cieľ zastrašovať a vykorisťovať rozvojové krajiny a rozvíjajúce sa krajiny. Teraz si Washington stále myslí, že to nie je dostatočne výhodné, že záujmy rozvojových krajín zvýšili svoju váhu, a chce rekonštruovať nový medzinárodný systém so silnejšou tendenciou, čo je nepochybne veľkou výzvou pre nezápadný svet a treba sa mu postaviť na odpor vytvorením spoločného úsilia.”

Táto presvedčivá myšlienka sa objavila v úvodnom vyhlásení čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga na utorkovom stretnutí s Raisim vo Veľkej sále ľudu v Pekingu, keď povedal, že “uprostred hlbokých zmien v medzinárodnej situácii Čína a Irán neustále upevňujú svoju strategickú vzájomnú dôveru a neustále rozvíjajú pragmatickú spoluprácu. Podporovali svoje spoločné záujmy a presadzovali medzinárodnú čestnosť a spravodlivosť, čím napísali novú kapitolu čínsko-iránskeho priateľstva.”

Si zdôraznil, že “Čína podporuje Irán pri ochrane jeho zvrchovanosti, nezávislosti, územnej celistvosti a národnej dôstojnosti, ako aj pri odolávaní unilateralizmu a hegemónii a stavia sa proti pokusom vonkajších síl zasahovať do vnútorných záležitostí Iránu a podkopávať jeho bezpečnosť a stabilitu.”

Celkový obraz tu zahŕňa tri kľúčové prvky: Priateľstvo Moskvy s Pekingom bez hraníc, eurázijská integrácia Iránu a pripravované rusko-iránske spojenectvo. Šanghajská organizácia spolupráce poskytuje všetkým trom krajinám platformu na posilnenie komunikácie a koordinácie v duchu vzájomného rešpektu a dôvery a na spoločnú prácu na otázkach regionálnej bezpečnosti.

Raisiho návšteva urýchli vykonávanie 25-ročnej dohody podpísanej v roku 2021 medzi Iránom a Čínou. Program, ktorý zahŕňa energetiku, obchod a infraštruktúru, čelil prekážkam v dôsledku pandémie a eskalácie sankcií USA. Situácia je však na prahu zmeny. Čína sleduje, ako jej Rusko ukrajuje z náskoku, hoci 25-ročná dohoda s Iránom je stále v štádiu prípravy.

Aby sme si boli istí, rozhovory v Pekingu sa zamerali na to, ako pokročiť v praktickej spolupráci medzi Iránom a Čínou, aj keď sa Čína dostáva z obmedzení, ktoré si sama uložila počas pandémie, je plná energie a oživuje projekt Pásmo a cesta.

Avšak to, čo ešte nie je úplne jasné, je, že hlavným výsledkom konfrontácie medzi Ruskom a krajinami NATO je, že Irán sa chystá prelomiť kruhy západnej izolácie počas uplynulých štyroch desaťročí od revolúcie v roku 1979. Peking vidí, že Rusko poskytuje Iránu strategickú hĺbku v rámci obojstranne výhodnej spolupráce.

Tesne pred tým, ako Raisi nastúpil na štátnu návštevu Pekingu, nový guvernér iránskej centrálnej banky Mohammadreza Farzin v Teheráne vyhlásil, že “finančný kanál medzi Iránom a svetom sa obnovuje”. V podstate tým oznámil, že Irán a Rusko urobili významný krok smerom k prepojeniu svojich bankových infraštruktúr uprostred západných sankcií.

Po rokoch práce sa obom krajinám podarilo prepojiť iránsku národnú službu finančných správ SEPAM s ruským systémom finančných správ Ruskej banky (SPFS), ruskou obdobou systému SWIFT, ktorého cieľom je prepojenie s ďalšími veľkými mocnosťami, ako sú Čína a India. Toto spojenie znamená, že Moskva má dnes politickú vôľu pokračovať v optimálnom partnerstve s Iránom, keďže sa usiluje aj o väčšie využívanie svojich národných mien v obchode.

Okrem toho Rusko a Irán vytvárajú ochranný múr, aby svoju spoluprácu v oblasti obrany uchránili pred zvedavými očami USA. Moskva sa chystá Teheránu odovzdať špičkovú vojenskú technológiu vrátane slávnych viacúčelových stíhačiek Su-35 generácie 4+ v rámci zbrojnej dohody v hodnote 3 miliárd dolárov, ktorá zahŕňa aj dva systémy protivzdušnej obrany S-400. Nič z toho neuniklo pozornosti Pekingu. (Zaujímavé je, že Farzin bol súčasťou Raisiho delegácie v Pekingu).

Peking si uvedomuje, že konfrontácia medzi Ruskom a USA prospieva dvom jeho kľúčovým partnerom, ktorí sa chcú vymaniť z područia západných sankcií a naplno využiť svoj potenciál regionálnych mocností – Severnej Kórei a Iránu – čo má hlboké dôsledky na dynamiku moci v ázijsko-tichomorskom regióne a západnej Ázii. Predseda náčelníkov štábov iránskych ozbrojených síl generál Mohammad Bagheri nedávno privítal novovymenovaného severokórejského kolegu generála Pak Su-ila výzvou na rozšírenie vojenských väzieb “s cieľom čeliť každému kroku, ktorý narúša globálnu bezpečnosť”. 

Čínsko-iránske vzťahy vstupujú do zaujímavého obdobia. Našťastie sa samotné štáty Perzského zálivu odpútavajú od americko-izraelskej stratégie na vybičovanie protiiránskeho šialenstva. Medzitým sa vzťahy Iránu so Saudskou Arábiou neustále zlepšujú a Irán rozvíja diverzifikované vonkajšie vzťahy s dôrazom na partnerstvo s Čínou a Ruskom. Rastúca podobnosť diplomatických dráh Iránu a Saudskej Arábie v poslednom čase by mala postupne upokojujúci účinok na bezpečnosť v Perzskom zálive a eliminuje priestor pre zasahovanie USA do interakcie GCC s Čínou (a Ruskom).

Prezident Si Raisimu zdôraznil význam stability v západnej Ázii a uviedol, že udržiavanie stability má význam pre blaho krajín a ľudí v regióne a má veľký význam aj pre svetový mier, globálny hospodársky rozvoj a stabilitu dodávok energie.

Si osobitne poznamenal, že “Čína oceňuje ochotu Iránu aktívne zlepšovať vzťahy so susednými krajinami a podporuje krajiny v regióne pri riešení ich sporov prostredníctvom dialógu a konzultácií s cieľom realizovať dobré susedstvo”.

Táto zmena paradigmy v oblasti bezpečnosti v Perzskom zálive stavia čínsko-iránske partnerstvo na správnu stranu histórie.