Výskumníci z Kunmingovho inštitútu zoológie (CAS) a z Univerzity v Severnej Karolíne modifikovali gény 11 opíc (osem opíc prvej generácie a tri druhej generácie) pridaním kópie ľudského génu MCPH1.
Microcephalin (MCPH1) je kľúčovým faktorom v rozvoji mozgu a ovplyvňuje najmä jeho konečnú veľkosť. Mutácie v tomto géne môžu viesť k vývojovej poruche mikrocefalii, ktorá sa prejavuje malým mozgom.
Výskumníci použili zobrazovacie techniky na monitorovanie vývoja mozgov transgénnych opíc.
Ich výsledky ukázali zmenený model bunkovej diferenciácie nervovými kmeňovými bunkami na neuróny a gliálne bunky (obe sú základnými zložkami centrálneho nervového systému), ktoré bližšie ľuďom ako k opiciam.
Mozgy opíc sa tiež vyvíjali pomalšie ako zvyčajne. Čo spôsobilo, že sa vyvíjali podobne ako vývojové oneskorenia u ľudí známe ako neoteny.
Ľudský mozog totiž potrebuje oveľa viac času na rozvoj a zlepšenie svojich neurónových sietí oproti primátom, čo znamená, že v porovnaní s primátmi máme predĺžené detstvo.
Opice s vylepšeným génom vykazovali v závere lepšiu krátkodobú pamäť a rýchlejšie reakcie v porovnaní s divokými opicami v kontrolnej skupine.
Aj keď ide len o prvý krok v tejto špecifickej oblasti výskumu transgénneho neurologického vývoja, vedci ho charakterizujú ako významný krok pri výskume neurodegeneratívnych a sociálnych porúch správania u ľudí.