Číňania potvrdili: Donald Trump je beznádejný prípad

Peking/Washington 27. decembra 2017 (HSP/rusvesna.su/Evan Vucci,Mikhail Klimentyev)

Portál rusvesna venuje svoju pozornosť názoru, ku ktorému dospeli znechutení Číňania, ktorí už začali Donalda Trumpa vnímať ako politicky beznádejný prípad.

Publikovanie novej stratégie národnej bezpečnosti USA priviedla k neočakávanému výsledku, s ktorým nerátala administratíva Donalda Trumpa. Donaldovi Trumpovi sa podarilo porušiť základný princíp americkej zahraničnej politiky, definovaý ešte Henry Kissingerom, ktorý uviedol: “USA nikdy nesmú dopustiť vznik spojenectva Ruska a Číny”.

Donaldovi Trumpovi sa teda úspešne podarilo tento Kissingerov princíp eliminovať. Trumpovi kritici aj naďalej obviňujú Trumpa že je bábkou Kremľa v čase, kedy už Číňania otvorene hovoria o tom, že komunikácia s americkým prezidentom je nekonštruktívna. Hlavný redaktor čínskeho Global Times Hu Xijin už otvorene uviedol, že Číňania sa stavajú skepticky k možnosti, že by Američania dokázali konštruktívne komunikovať s Čínou a Ruskom.

Dôvodom je slaboduchá definícia stratégie národnej bezpečnosti USA, ktorú predstavil americký prezident Donald Trump. Číňania sa kriticky vyjadrili k Trumpovým názorom a uviedli, že je absolútne bepredmetné z čoho budú Američania obviňovať Čínu a Rusko,obe krajiny musia viesť svoju nezávislú politiku bez ohľadu na názory Američanov. Peking a Moskva už nemôžu počítať s tým, že súčasné americké elity pochopia a budú akceptovať Čínu a Rusko. Podľa Číňanov je evidentné, že Američania sa veľmi obávajú ruských jadrových zbraní a budú viesť súčasnú politiku nátlaku na Rusko bez priamej vojenskej konfrontácie dovtedy, pokiaľ Rusko bude mať k dispozícii svoju jadrovú triádu (letectvo, rakety, námorníctvo).

V posledných mesiacoch sa čínsky líder Si Ťin-pching niekoľko krát stretol s Donaldom Trumpom a mnohí predpokladali, že vzájomné vzťahy Číny a USA sa posunú na novú úroveň. Trumpova doktrína americkej bezpečnosti však jasne ukazuje, že k žiadnemu zbližovaniu Číny a USA neprišlo, práve naopak. Číňania dospeli k názoru, že komunikácia s Američanmi viazne z dôvodu krokov americkej strany a v najbližšej dobe ani neočakávajú koncepčnejšie zmeny.

A tak dnes komunikácia Číňanov s Američanmi pripomína dialóg psychológa s emocionálne nevyrovnaným a agresívnym klientom. Číňania už vyzvali Američanov, aby prestali používať mentalitu studenej vojny prestali narúšať čínske strategické zámery, pretože tieto americké kroky poškodzujú predovšetkým záujmy USA. Trumpova administratíva však na tieto čínske vyhlásenia nereagovala konštruktívne a neberie vážne čínske návrhy. Dokonca Donald Trump uviedol, že podľa neho sa “USA stávajú opäť veľkou krajinou ešte rýchlejšie ako on očakával”.

No ak sa pozrieme na posledný vývoj udalostí pragmaticky, tak vidieť že Donald Trump prehráva na všetkých frontoch. Nová agresívna stratégia americkej národnej bezpečnosti, ktorá podporuje ambície washingtonských jastrabov, prehlbuje krízu v ktorej sa Američania ocitli. Trumpove politické aktivity utrpeli porážku vo Valnom zhromaždení OSN, kedy drvivá väčšina štátov odmietla americkú koncepciu Jeruzalema ako hlavného mesta Izraela (to že americký návrh podporili trpaslíčie štáty ako Guatemala, Honduras, Mikronéziea, Togo, Marshallove ostrovy, Nauru a Palau ktoré sú bábkami Američanov, len ukazuje na to, v akej kríze sa USA ocitli).

Ešte pred hlasovaním v OSN Washington pritvrdil a Američania sa otvorene vyhrážali na adresu všetkých, kto by si dovolil hlasovať v rozpore s americkými predstavami. Výsledok bol studenou sprchou pre Američanov, pretože proti americkému návrhu hlasovalo 123 krajín, vrátane tradičných amerických spojencov ako Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko či Saudská Arábia.

Ešte pred niekoľkými rokmi by bolo nemysliteľné predstaviť si situáciu, kedy Američania definujú svoju bezpečnostnú stratégiu a ich politické kroky podporí len skupinka trpaslíčich štátov, takže Američania ako jadrová veľmoc nedokážu presadiť svoj návrh na svetovom fóre. Rusko a Čína pritom neustále ukazujú, že sú ochotní komunikovať s Američanmi, komunikácia sa však musí niesť v konštruktívnom duchu a nie podľa predstáv amerických jastrabov.

Američania bazírujú v zahraničnej politike na štyroch základných princípoch.
1. chrániť americkú vlasť, národ a americký spôsob života (chrániť americkú vlasť neznamená útočiť na iné krajiny bez vypovedania vojny).

2. Podporovať prosperitu USA (americká prosperita sa nemá uskutočnňovať na úkor iných krajín, rabovaním ich zdrojov a nerastného bohatstva)
3. Chrániť mier pomocou sily (americká predstava mieru je minimálne diskutabilná, od roku 1945 vedú USA nevyhlásené vojny proti iným krajinám)
4. Posilovať americký vplyv (korektne posilovať áno, ale nie pomocou destabilizácie a farebných revolúcii, čo je základným atribútom americkej zahraničnej politiky)

Takže žiaľ dnešná americká zahraničná politika neumožňuje vývoj scenára pri ktorom možno zníženie konfrontácie zabezpečiť diplomatickými metódami. Na Američanov nikto neútočí, no americkí jastrabi ktorí presadzujú americkú predstavu mieru s pomocou sily, narážajú však pritom čoraz častejšie nielen na odpor Ruska, Číny, ale už aj európskych krajín.

Ak vezmeme do úvahy skutočnosť, s akou úpornosťou sa snažia Američania získať ekonomické výhody súvisiace s ukrajinskou krízou, pričom ostentatívne prehliadajú názory svojích spojencov v EÚ, ktorých politika amerického embarga a sankcií voči Rusku nesmierne poškodila, tak vidíme že Američania dokonca prikročili k tak nekonštruktívnym krokom, akými je napríklad predaj predraženého pennsylvánskeho uhlia a plynu, ktorý sa snažia nanútiť aj svojím európskym spojencom. Tieto kroky kritizuje väčšina európskych krajín (Američania sa v Európe môžu spoľahnúť najmä na Poľsko, Rumunsko, Pobaltie, iné krajiny EÚ sa stavajú čoraz častejšie k americkým predstavám odmietavo).

Rusko a Čína samozrejme nebudú stáť so založenými rukami a trpne prijímať americké rozhodnutia. Aj Rusi a aj Číňania prikročili ku krokom aktívneho zdržiavania USA. Rusi a Číňania chápu, že Američania sa obávajú najmä ruských jadrových zbraní a čínskeho ekonomického potenciálu. Americká agresívna zahraničná politika priviedla obe krajiny k prehĺbeniu vzájomnej spolupráce a obe krajiny sa veľmi dobre dopĺňajú – ekonomicky, politicky i vojensky.

Časť amerických elít je presvedčená, že dokáže agresívnymi krokmi prinútiť Rusko a Čínu vzdať sa vlastnej suverénnej politiky, no Američania sa mýlia. Rusko a Čína ukazujú, že sa nedajú Američanmi vydierať a budú rozvíjať aj naďalej svoj vojenský a ekonomický potenciál, až pokiaľ sa v USA neobjavia pragmatickí politici, ktorí budú ochotní konštruktívne komunikovať.

V určitom kontexte je možné obrátiť pozornosť aj na nedávny vtip Vladimíra Putina, ktorý ruský prezident povedal v raketovom centre v Balašiche. Ruský prezident odpovedal na otázku novinára Andreja Kolesnikova, ktorý sa informoval na možnosti zvyšovania presnosti ruských jadrových rakiet. Vladimír Putin vtedy uviedol, že ruská raketa nemusí byť presná, keď sa nižšia presnosť vykompenzuje mohutným bojovým potenciálom hlavice.

Slová ruského prezidenta Vladimíra Putina sú adekvátnou odpoveďou na americkými jastrabmi predloženú stratégiu americkej supremácie a toto je presne ten typ argumentov, ktoré dokážu pochopiť aj washingtonskí jastrabi bez ohľadu na to, ako majú rozvinutý komplex vlastnej výnimočnosti.

Ivan Danilov