Môj profil 
Predplatné
Dnes však médiá prinášajú správu, že zvýšenie nebude až také obrovské. Ako vyhlásila hovorkyňa pre čínsku legislatívu Národného ľudového kongresu Fu Ying deň pred jeho zasadnutím zameraného na prípravu novej päťročnice, “v tomto roku bude vojenský rozpočet aj naďalej rásť, ale dokonca pomalšie v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, a to medzi 7 a 8 %”.
Podľa odhadu Pentagonu, v minulom roku šlo o nárast čínskeho vojenského rozpočtu až o 10 % na približne 136 miliárd USD a v roku 2014 o 12,2 %. V rokoch 2005 až 2014 sa zvyšoval v priemere o 9,5 % ročne po očistení od inflácie. Posledný jednociferný prírastok bol v roku 2010, kedy obranný rozpočet vzrástol o 7,5 %.
Čínska ekonomika spomaľuje, tempo rastu HDP je pomalšie ako predtým, s čím súvisia aj vojenské výdavky a rozpočet na obranu. Krajina má však aj rastúce náklady na zdravotnú starostlivosť, sociálne zabezpečenie a ďalšie civilné výdavky.
Počtom najväčšia svetová armáda sa zmenšila o 300 000 vojakov. Čínsky prezident Si Ťin-pching chce zostávajúcim dvom miliónom zvýšiť plat, ale najvyšší podiel rozpočtu aj tak ide na vynovenie a modernizáciu zbraní, podľa profesora Ši Jinhonga hlavne na raketové systémy. Hovorkyňa Fu Ying spomína stavbu dráh a umiestňovanie čínskych rakiet protivzdušnej obrany na ostrovy v Juhočínskom mori, ale vraví, že “nejde o militarizáciu”. Ostrovy sú totiž “tak ďaleko od pevniny, že potrebujú vlastnú obranu”.
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
.jpg)
