Môj profil 
Predplatné
Vo Washingtone však tento signál nepočúvali.
Minulý týždeň lietadlová loď Ronald Reagan spolu s lietadlovú loďou John Stennis viedli cvičenia filipínskych vo vodách. Bolo uvedených do prevádzky približne 150 palubných lietadiel.
Manévre mali demonštrovať Číne americké ambície v oblasti. Už ten fakt, nehovoriac o provokatívnom lete dvoch strategických bombardérov amerického letectva B-52 v pondelok 19. novembra v blízkosti sporných ostrovov v Juhočínskom mori, stačil na to, aby Čína neumožnila lietadlovej lodi Ronald Reagan priplávať do prístavu v Hongkongu. Postihol ju rovnaký osud ako u pristávacej lodi amerického námorníctva Wasp, ktorú na konci septembra čínske úrady odmietli pustiť do prístavu v Hongkongu.
Stalo sa to na pozadí provokatívnej činnosti Spojených štátov v Juhočínskom mori, a tiež rozhodnutí Washingtonu uvaliť sankcie proti úradu zbrojenia Spoločného štábu Centrálnej vojenskej rady ČĽR. V roku 2016 Čína tiež odmietla americkej lietadlovej lodi John Stennis a jej sprievodným lodiam priplávať do Hongkongu, kvôli pokusom USA posilniť svoju vojenskú prítomnosť v Juhočínskom mori.
V Pekingu sa rozhodli, že nebudú zvyšovať napätie vo vzťahoch s USA pred čínsko-americkou schôdzkou na poli G20. Čína preukázala dobrú vôľu tým, že dovolila lietadlovej lodi priplávať do prístavu v Hongkongu, povedal Yang Danzhou, expert Strediska pre regionálnu bezpečnosť Čínskej akadémie sociálnych vied v rozhovore pre Sputnik.
“V čínsko-amerických vzťahoch existujú očividné rozpory v niekoľkých dôležitých otázkach. To bolo zjavné už v niektorých vyhláseniach amerického viceprezidenta Pencea na samite APEC a počas stretnutia ASEAN. To je zlé znamenie pre bilaterálne vzťahy. V tomto ohľade Čína vynaloží všetko úsilie pre rozvoj týchto vzťahov a pre vyriešenie situácie. Napríklad povolenie z čínskej strany vstupu americkej vojnovej lode do Hongkongu je do istej miery odrazom úprimne dobrej vôle zlepšiť vzťahy so Spojenými štátmi. To samozrejme vyžaduje odpoveď Spojených štátov. Síce je zlé, ak iba Čína vysiela svoju dobrú vôľu. Okrem toho by som chcel zdôrazniť, že postoj Číny k zásadným otázkam sa nemôže zmeniť pod tlakom odporcov. Americká strana by mala tiež rešpektovať záujmy Číny a nemala by ich porušovať. Budeme sledovať, aká bude budúca interakcie medzi Čínou a USA. Avšak súčasná epizóda s príchodom amerických lodí do Hongkongu jasne naznačuje pozitívnu náladu v Číne. Uvidíme, aká bude následná reakcia americkej strany,” usudzuje Danzhou.
Zatiaľ však Spojené štáty nereagujú na dobrú vôľu Číny, aby nedošlo k zhoršeniu bilaterálnych vzťahov pred stretnutím lídrov. V utorok 20. novembra americký obchodný zástupca Robert Lighthizer znovu obvinil Čínu, že nechce zmeniť svoje postavenie v obchodnom spore. To zvýšilo napätie pred samitom, napísal Reuters.
Postavenie obchodného zástupcu USA Roberta Lighthizera sa odráža v aktualizovanej správe jeho oddelenia o politike duševného vlastníctva a transferu technológií v Číne. Správa bola pôvodne zverejnená v marci. Nasledovalo zvýšenie amerických taríf na čínsky tovar vo výške 50 miliárd dolárov. Potom boli tarify rozšírené na skupinu tovaru vo výške 250 miliárd dolárov.
V tomto kontexte môže povolenie pustiť americkú lietadlovú loď do prístavu v Hongkongu symbolizovať nielen mierumilovnosť Číny, ale aj jej dôveru v silu a správnosť svojich činov, povedal ruský politológ, zástupca riaditeľa Národného inštitútu súčasných ideológií Igor Shatrov.
“Čína sa nemá čoho báť. Možno je dokonca pripravená ukázať potenciálnym súperom svoje možnosti. Je možné, že skupina amerických vojnových lodí v prístave v Hongkongu sa môže stretnúť s vojenskými loďami Číny. Bude to dobrá demonštrácia čínskej námornej sily a ukážka toho, že môže vždy obhajovať svoje záujmy ako v Juhočínskom mori, tak v obchodnej vojne so Spojenými štátmi,” povedal.
Čína týmto krokom tiež ukazuje svoje vlastné námorné schopnosti. Súčasné kroky Číny urýchliť vývoj svojho námorníctva nemajú vo svete v čase mieru žiadne obdoby, prinajmenšom za posledných sto rokov, povedal expert.
.jpg)
.jpg)
