Nová štúdia ukazuje, že väčšina zamestnancov pri práci pravidelne používa umelú inteligenciu (AI). Priznali však, že výsledky generované AI neoverujú a tým sa dopúšťajú pochybení. Takmer polovica pracovníkov, ktorí používajú umelú inteligenciu pri práci, jej preto nedôveruje.

Štúdia a výsledky

Výskumníci z austrálskej University of Melbourne a globálnej konzultačnej spoločnosti KPMG v období od novembra 2024 do januára 2025 oslovili viac ako 48 000 ľudí v 47 krajinách a zisťovali ich názory na umelú inteligenciu, ako ju využívajú a do akej miery jej dôverujú. O výsledkoch štúdie informovala Samantha Gloede, výkonná riaditeľka spoločnosti KPMG, v rozhovore pre Euronews Next.

Účastníci štúdie mali ohodnotiť,  či AI používajú, do akej miery dôverujú technickým schopnostiam systémov AI, ako aj bezpečnosti, spoľahlivosti a etickej správnosti týchto systémov.

Výskumníci následne ohodnotili ich odpovede na deväťbodovej stupnici, aby určili, do akej miery každý respondent dôveruje AI.

Podľa novej štúdie drvivá väčšina ľudí používa umelú inteligenciu (AI) každý deň, aj keď jej výstupom nedôveruje. Štúdia zistila, že hoci viac ako dve tretiny respondentov používajú AI s určitou pravidelnosťou, či už v práci, v škole alebo vo voľnom čase, len 46 % z nich je ochotných týmto systémom dôverovať.

„Dôvera je akýmsi najsilnejším ukazovateľom prijatia umelej inteligencie,“ povedala Samantha Gloede.

Podľa autorov štúdie zamestnanci tvrdia, že umelá inteligencia nie je schopná byť spravodlivá a nikomu neuškodiť. Väčšiu dôveru ľudia vkladajú do technických schopností umelej inteligencie, pokiaľ ide o poskytovanie presných a spoľahlivých výstupov a služieb.

Z prieskumu vyplynulo, že 58 % respondentov pravidelne používa umelú inteligenciu v práci, pričom 33 % z nich ju používa týždenne alebo denne. Títo zamestnanci tvrdia, že im to pomáha byť efektívnejšími,  AI im umožňuje lepší prístup k informáciám a dáva im priestor na inovácie.

Takmer polovica respondentov uviedla, že vďaka umelej inteligencii sa podarilo zvýšiť generovanie príjmov – či už ide o príjmy spoločnosti alebo o platy zamestnancov.

Je využívanie AI v súlade s pravidlami firmy?

Pre podniky, ktorých zamestnanci používajú AI v rámci svojej práce, však existuje dodatočné riziko. Polovica opýtaných, ktorí v práci využívajú chatboty, totiž uviedla, že ich používa napriek tomu, že porušujú firemné pravidlá.

„Zamestnanci sa cítia byť pod tlakom, že ak ich nebudú používať, zaostanú za svojimi konkurentmi,“ vysvetlila Gloede.

Gloede tiež spomenula, že boli zaznamenané aj také prípady, keď zamestnanci priznali, že vkladali citlivé informácie spoločnosti do bezplatných verejných nástrojov AI, ako je napríklad ChatGPT, čím porušili firemné pravidlá ochrany súkromia a citlivých údajov.

Niektorí zamestnanci dokonca pomocou AI vytvorili tzv. deepfake (falošné) videá s predstaviteľmi vrcholového manažmentu spoločnosti, kde pracovali.  Neuvedomovali si, že vytvorenie takéhoto hanlivého materiálu mohlo poškodiť reputáciu manažérov ako aj dobré meno spoločnosti.

Zamestnanci tiež prezentovali prácu chatbotov s umelou inteligenciou ako svoju vlastnú. 57 % opýtaných uviedlo, že zatajili skutočnosť, že pri svojej práci použili umelú inteligenciu. Navyše, títo zamestnanci tak urobili bez toho, aby skontrolovali správnosť obsahu, ktorý umelá inteligencia pre nich vygenerovala.

Ďalších 56 % respondentov priznáva, že pri práci urobili chyby – chceli si uľahčiť prácu a použili umelú inteligenciu, ňou vygenerované výsledky však neskontrolovali.

Nedostatočné vzdelávanie

Štúdia tiež zistila, že polovica zamestnancov, ktorí sa zúčastnili prieskumu, nepochopila základnú úlohu umelej inteligencie a ani to, ako sa používa. Navyše, len dvaja z piatich zamestnancov uviedli, že absolvovali školenie alebo vzdelávanie v oblasti umelej inteligencie a jej používania.

„V organizáciách, ktoré nezaviedli vzdelávanie v oblasti umelej inteligencie, si (zamestnanci) berú veci do vlastných rúk,“ vyjadrila sa Gloede.

Jedným z príkladov toho, čo by mohli spoločnosti urobiť, aby naučili svojich zamestnancov používať AI, je vytvorenie „dôveryhodného rámca AI“, navrhla.  Ten by mal obsahovať niekoľko rôznych princípov, ktoré by sa mali zohľadňovať pri používaní tejto technológie pri práci.

Vyjadrila sa tiež, že dúfa, že výsledky prieskumu podnietia vedúcich pracovníkov, technologické spoločnosti a tvorcov verejnej politiky k prijatiu opatrení.

„AI nám má čo ponúknuť, ak ju organizácie a vlády budú využívať zodpovedným spôsobom,“ povedala.

Prečítajte si tiež:

• Desivá predpoveď o tom, ako rýchlo technológia predbehne človeka 
• AI revolúcia v NBA. Umelá inteligencia mení pravidlá hry
• Umelá inteligencia sa naučila chápať psí štekot