Čína sa zmocňuje amerických trhov so zbraňami na Blízkom východe

Peking 28. mája 2023 (HSP/asiatimes/Foto: Screenshot Youtube)

Čína využíva predaj zbraní na vytváranie prepojení, rozvoj sietí a upevňovanie širších strategických záujmov v regióne bohatom na ropu, píše o tom Gabriel Honrada pre Asia Times

Čína je pripravená preniknúť na trh so zbraňami na Blízkom východe prostredníctvom veľkých dohôd so Saudskou Arábiou a Egyptom, ktoré sa pri svojich veľkých nákupoch tradične spoliehajú na USA.

Denník South China Morning Post (SCMP) tento mesiac informoval, že Saudská Arábia Military Industries (SAMI) rokuje so spoločnosťou China North Industries Group Corporation (Norinco) o nákupe bezpilotných lietadiel Sky Saker FX80 a CR500 s vertikálnym vzletom a pristátím (VTOL) čínskej výroby, munície Cruise Dragon 5 a 10 a systému protivzdušnej obrany krátkeho dosahu (SHORAD) HQ-17AE.

Egyptské vzdušné sily sú údajne pripravené získať aj čínsku viacúčelovú stíhačku J-10C spoločnosti Chengdu Aircraft Industry Group (CAIG), pričom obe strany sa majú stretnúť počas tohtoročnej medzinárodnej námornej a leteckej výstavy Langkawi v Malajzii.

SCMP uvádza, že Egypt plánuje získať 12 stíhačiek J-10C, ktoré sú vybavené modernými systémami elektronického boja a radarom s aktívnou elektronicky snímanou anténou (AESA).

V správe Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) o trendoch v medzinárodných transferoch zbraní z roku 2022 sa uvádza, že v rokoch 2018 – 2022 bola Saudská Arábia druhým najväčším dovozcom zbraní na svete, pričom v tomto období sa podieľala 9,8 % na celosvetovom dovoze zbraní, pričom USA dodávali 78 % nákupov Saudskej Arábie.

V tej istej správe sa uvádza, že Egypt bol v danom období šiestym najväčším nákupcom zbraní na svete, pričom jeho podiel na celosvetovom dovoze zbraní predstavoval 4,5 % a 34 % dovozu pochádzalo z Ruska.

Pieter Wezeman v článku SIPRI z roku 2018 uvádza, že Saudská Arábia sa snaží diverzifikovať svojich dodávateľov zbraní, aby rozšírila a prehĺbila svoju medzinárodnú politickú sieť s cieľom minimalizovať účinky západných obmedzení predaja zbraní.

Takéto obmedzenia vyplynuli zo široko kritizovanej vojenskej intervencie Saudskej Arábie v Jemene, brutálnej vraždy politického disidenta a novinára Džamála Chášukdžího v roku 2018 a minuloročného sporu s USA o ceny ropy v rámci OPEC+.

Asia Times vo februári 2022 uviedol, že snaha Saudskej Arábie nájsť si dodávateľov zbraní okrem USA mohla byť spôsobená katastrofálnym stiahnutím sa z Afganistanu, chybami zahraničnej politiky v Iraku a Sýrii, nestálym prístupom k Ira a presunom strategickej pozornosti z Blízkeho východu do Tichomoria.

Nákupy zbraní Saudskou Arábiou z USA boli tiež kritizované za to, že sú politicky motivované, predražené a nezodpovedajú základným strategickým potrebám kráľovstva.

Podľa správy SIPRI z roku 2022 je Egypt šiestym najväčším dovozcom zbraní na svete, pričom v rokoch 2018 – 2022 sa na celosvetovom dovoze zbraní podieľa 4,5 %, pričom Rusko dodáva 34 % jeho nákupov.

Rusko nebolo vždy preferovaným dodávateľom zbraní pre Egypt. Bradley Bowman a ďalší autori v článku Defense News z mája 2021 uvádzajú, že pred prevratom v Egypte v roku 2013, v ktorom vtedajší minister obrany Abdel-Fattah el-Sissi zosadil vtedajšieho prezidenta Mohammeda Mursího, predstavovali USA 47 % egyptského dovozu zbraní.

Po prevrate v roku 2013 však Obamova administratíva na dva roky zmrazila predaj lietadiel, tankov a rakiet do Káhiry, kým sa vzťahy nezlepšia.

V dôsledku tohto zmrazenia Bowman a ostatní autori poznamenávajú, že Egypt sa pokúsil diverzifikovať svojich dodávateľov dovozu zbraní nákupom veľkého množstva zbraní z Ruska a Francúzska, ktoré boli ochotné prihliadať na porušovanie ľudských práv.

Hrozba sankcií USA vyplývajúca z ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 však prinútila Egypt upustiť od plánovaného nákupu 24 stíhačiek Su-35. Slabé výkony ruských zbraní v prebiehajúcej vojne na Ukrajine mohli sťažiť ich príťažlivosť pre etablovaných kupcov, ako je Egypt, čo Káhiru prinútilo hľadať alternatívy z Číny.

Sebastien Robin v článku pre Forbes z novembra 2020 uvádza, že špičkové čínske stíhačky, ako napríklad J-10C, už možno prekonali to najlepšie, čo môže ponúknuť Rusko. Robin poznamenáva, že Čína si začala budovať technický náskok pred Ruskom vo vývoji stíhacích lietadiel, pričom ruský letecký sektor je v nevýhode kvôli štrukturálnym a rozpočtovým obmedzeniam.

Robin poznamenáva, že ruské lietadlá Su-35 majú radar s pasívnou elektronicky snímanou anténou (PESA), ktorý je horší ako radar AESA na lietadlách J-10C a iných moderných čínskych stíhačkách. Uvádza tiež, že Čína zlepšila technológiu vlastných prúdových motorov a má lepšie rakety, vyspelejšiu technológiu stealth a lepšiu integráciu presne navádzaných zbraní ako Rusko.

Mihir Kaulgud v článku pre Nadáciu Usanas z mája 2022 uvádza, že Čína sa chce stať veľmocou na Blízkom východe, ale je pragmatickejšia a zdržanlivejšia ako USA.

Kaulgud tvrdí, že vývoz zbraní z Číny na Blízky východ poukazuje na jej snahu o vytvorenie “mäkkej prítomnosti” v regióne, čo dokazuje jej ochota predávať cenovo dostupné moderné zbrane spriateleným krajinám bez politických záväzkov.

Predaj zbraní samozrejme zahŕňa rozhodnutia na najvyššej vládnej úrovni, a tak vytvára profesionálne prepojenia prostredníctvom odbornej prípravy a vzdelávania s predávajúcou krajinou, čo z nich robí ideálne ohniská strategickej spolupráce pre Čínu.

Kaulgud tvrdí, že Čína rozširuje svoje vzťahy a siete v regióne, pričom neprovokuje USA. Poukazuje na pragmatický aspekt týchto väzieb, keďže Čína si možno chce prostredníctvom predaja zbraní zabezpečiť spoľahlivých dodávateľov ropy a plynu.

Kaulgud poznamenáva, že tento predaj môže spôsobiť, že arabské štáty, ktoré boli predtým spojené s USA, budú na Čínu pozerať ako na alternatívneho bezpečnostného partnera, pričom Čína pravdepodobne vytvorí nové regionálne bezpečnostné dohody a dokonca bude zohrávať silnejšiu úlohu v domácej politike Blízkeho východu.

Tvrdí, že hoci je súčasný vývoz zbraní základom bezpečnostnej angažovanosti Číny na Blízkom východe, môže slúžiť aj ako odrazový mostík k širšej bezpečnostnej a vojenskej prítomnosti v regióne.