Môj profil 
Predplatné
Kremeľ vyjadruje značnú spokojnosť s rozvíjajúcimi sa vzťahmi Ruska a Číny. Obchodná vojna, ktorú začali viesť Američania proti Číne, vháňa čoraz rýchlejšie Peking do náručia Kremľa. Do akej podoby sa spolupráca Ruska a Kremľa pretaví, uvidíme už v najbližšom období. Dnes sa v Petrohrade stretne ruský prezident Vladimír Putin s čínskym prezidentom Si Tien Pchingom. Nie náhodou sa stretnutie v Petrohrade uskutočnilo deň pred oslavami vylodenia v Normandii, ktoré sa nesie v znamení “masírovania si klesajúceho euroatlantického ega”.
Prezidenti Putin a Si Tien Pching sa stretávajú v dobe posledných 6 rokov už 28 krát. Až to takéhoto stavu sa podarilo Američanom dostať Rusov a Číňanov svojou nátlakovou politikou. Ruský prezident si pochvaľuje, v roku 2018 ruský obchod s Čínou prevýšil hranicu 100 miliárd USD. Počas 3 dňovej návštevy podpíšu Rusi a Číňania 30 ďalších dohôd o spolupráci. Rusi a Číňania čoraz užšie koordinujú svoju činnosť s Rusmi aj na diplomatickej a vojenskej úrovni, dôkazom tejto skutočnosti je už tradičné spoločné hlasovanie Rusov a Číňanov v Bezpečnostnej Rade OSN, kde obe krajiny s prehľadom vetujú a brzdia plány USA a “západných partnerov” ohľadne Sýrie či Venezuely. Číňania sa ani netaja tým, že odmietajú americký utilitarizmus, čo preložené do ľudskej reči znamená, že Moskva a Peking bojujú proti všetkému, čo vnímajú ako “americký pokus o hegemóniu”.
Rastúci objem vzájomného rusko-čínskeho obchodu však z čínskeho hľadiska nie je až tak veľmi vysoký, akým by mohol byť. Číňania od Rusov kupujú suroviny, obchodná spolupráca s USA a EÚ je podstatne vyššia ako s Ruskom. V roku 2010 Čína nahradila Nemecko v pozícii najvýznamnejšieho obchodného partnera Ruska, od roku 2014 začal Západ voči Rusku na americký popud s politikou sankcií, ktoré sa pravdepodobne v najbližšej dobe nezmenia. Rusi sa pragmaticky preorientovali na obchod s Áziou, ktorá americké sankcie nedodržiava až tak servilne ako EÚ.
Ruský ekonomický odborník Sergej Karaganov už v 90 rokoch minulého storočia doporučoval ruskému vedeniu, aby rozvíjalo svoj obchod s Áziou, jeho návrhy však neboli vypočuté. Až Putin stiahol Sergeja Karaganova do svojho tímu a vypočul rady skúseného ruského ekonóma. Rady Sergeja Karaganova sa pretavili do podoby zvyšovania spolupráce Ruska nielen s Čínou, ale aj inými ázijskými krajinami, najmä Indiou, Južnou Kóreou či Japonskom.
Spolupráca Ruska a Číny vo vojenskej oblasti je pre Američanov čoraz nepríjemnejšou studenou sprchou. Na spoločnom cvičení Vostok 2018 sa zúčastnili ruskí a čínski vojaci, ktorí si precvičovali spoluprácu na úrovni bojových jednotiek v hypotetickom scenári, pri ktorom neznáma veľmoc svojími agresívnymi krokmi prinúti ruské a čínske vojenské jednotky vstúpiť do ozbrojeného konfliktu. Číňania vo veľkom kupujú ruské zbrane, ktorými sa nechávajú inšpirovať pri výrobe vlastných zbraní. V posledných rokoch Čína vkladá čoraz viac finančných prostriedkov do rozvoja svojho vojenského námorníctva, ktoré patrí k najsilnejším v Ázii a aj keď sa ešte stále nemôže svojou silou čínske vojnové námorníctvo rovnať americkému vojnovému námorníctvu, v čínskych teritoriálnych vodách Juhočínskeho mora je Američanom viac ako dôstojným partnerom
Podľa posledných informácií prezident Putin a Sin Tien Pching podporia v Petrohrade aj rozvoj infraštruktúry pozdĺž takmer 4000 km dlhej rusko-čínskej hranice. Čína má viac finančných zdrojov k dispozícii ako Rusko, tieto financie Číňania vložia do spoločných rusko-čínskych projektov.
