Môj profil 
Predplatné
Podgorica 12. októbra (TASR) – Pred nedeľňajšími parlamentnými voľbami v Čiernej Hore vyvrcholila dnes v tejto krajine predvolebná kampaň.
Dlhoročný niekdajší premiér a prezident, šéf vládnej Demokratickej strany socialistov Milo Djukanovič apeloval vo štvrtok na záverečnom mítingu na občanov, aby ním vedenej koalícii Európska Čierna Hora dali mandát na "upevnenie modernej" krajiny. To by umožnilo priviesť postjuhoslovanskú republiku aj do Severoatlantickej aliancie (NATO) a priblížiť ju k Európskej únii (EÚ), vyplynulo z Djukanovičových slov.
Výsledky prieskumov verejnej mienky naznačujú, že vládne sily môžu rátať s jasnou prevahou, podporou až 47 percent voličov. Djukanovič, ktorý udával tón predvolebnej kampane, sa zatiaľ nevyjadril, či sa mieni vrátiť do kresla predsedu vlády. Jeho blízky spolupracovník, prezident Filip Vujanovič, sa nechal počuť, že by rád videl lídra vládnej strany na čele vládneho kabinetu alebo štátu.
Prezidentské voľby by sa v Čiernej Hore mali konať v polovici budúceho roka.
Čiernohorské médiá už pred istým časom informovali, že Djukanovič môže mať kvôli podozreniam talianskej a nemeckej justície v súvislosti s jeho údajnou účasťou na pašovaní cigariet záujem na trestnoprávnej imunite.
Čiernohorská opozícia, zoskupená v koalícii okolo najsilnejšieho opozičného subjektu – Demokratického frontu (DF), kládla v kampani dôraz na ekonomiku a boj proti korupcii. Niekdajší šéf čiernohorskej diplomacie Miodrag Lekič, ktorý stojí na čele DF, hovoril o vytvorení bezpečného prostredia pre nové investície. Napriek tomu sa opozičným silám priveľa šancí na úspech nedáva. Podľa posledných prieskumov by DF mohlo podporiť 18,5 percenta, kým Socialistickú ľudovú stranu (SNP) 14,9 percenta voličov. Nováčik týchto volieb, strana Pozitívna Čierna Hora, ktorú zaregistrovali iba pred niekoľkými mesiacmi, môže rátať s podporou asi 10,5 percenta oprávnených občanov.
O budúcom zložení parlamentu v Podgorici môže spolurozhodovať okolo 515.000 oprávnených občanov krajiny.
Priebeh volieb bude sledovať zhruba 1200 pozorovateľov tamojšieho centra pre monitoring, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a jej Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR).
.JPG)
