Helsinki 30. septembra 2023 (HSP/nytimes/Foto:Pixabay)
Po desaťročiach, keď sa Fíni v bezpečnostných otázkach rozhodovali sami, zisťujú, že život vo veľkej aliancii je zložitý, nákladný a politicky veľmi náročný. Severná Európa a Arktída sú teraz pre bezpečnosť NATO dôležitejšie, zdôrazňuje The New York Times
Fínsko odhodilo desaťročia vojenskej neangažovanosti a sebestačnosti a vstúpilo do aliancie NATO. Stalo sa tak s dych vyrážajúcou rýchlosťou, ako to v týchto záležitostiach býva, ale získanie členstva bolo možno tou jednoduchšou časťou.
Teraz prichádza zložitý proces integrácie do aliancie a jej požiadavka kolektívnej obrany – so všetkými finančnými, právnymi a strategickými prekážkami. “Vstup do NATO je drahá záležitosť a podpora Ukrajiny je drahá záležitosť, ktorej koniec je v nedohľadne,” povedal Janne Kuusela, generálny riaditeľ pre obrannú politiku na fínskom ministerstve obrany.
Členstvo v NATO sa vzhľadom na americký jadrový dáždnik a princíp kolektívnej obrany dlho považovalo za lacný benefit. Dosiahnutie tohto cieľa si bude od vlády a vojenských predstaviteľov vyžadovať niekoľko ťažkých a nákladných rozhodnutí, pretože sa naučia strategicky myslieť za hranicami Fínska a prispôsobiť svoje sily a ich spôsobilosti potrebám aliancie.
Budú sa musieť rozhodnúť, ako presunúť vojakov a vybavenie napríklad do Nórska, Švédska alebo pobaltských štátov v prípade, že budú potrebovať posily, alebo či sa budú podieľať na iných úlohách NATO, ako sú hliadky v Kosove alebo v Stredozemnom mori.
Fínski predstavitelia a analytici zároveň tvrdia, že Fínsko nezmení svoj zámer brániť každý centimeter vlastného územia vzhľadom na svoju 830-kilometrovú hranicu s Ruskom, čo je doktrína považovaná za staromódnu v dobe modernej vojny.
Krajina zatiaľ rokuje so Spojenými štátmi o bilaterálnej dohode o obrannej spolupráci, akú má Washington s mnohými krajinami sveta, čo uľahčuje plánovanie a urýchľuje realizáciu spoločných cvičení. Bude sa týkať toho, aký druh prítomnosti amerických vojsk by Fínsko povolilo a kde, a aké vybavenie bude môcť najsilnejšia krajina NATO priviezť do Fínska na cvičenia alebo predsunutie.
Rokovania sú komplikované, uviedla v rozhovore fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová. “Samozrejme, ide o rovnováhu, ako zároveň brániť svoju suverenitu pred agresívnym a nepredvídateľným susedom, ktorý nerešpektuje rovnaké hodnoty ako my s našimi priateľmi a spojencami,” povedala. “Ale Fínsko je krajina, pre ktorú je typické, že máme radi dohody, máme radi zmluvy, sme veľmi legalistickí.”
Vzťahy Fínska so Spojenými štátmi sa považujú za rovnako dôležité ako vzťahy so širšou alianciou, najmä vzhľadom na americký jadrový odstrašujúci prostriedok, ktorý chráni všetkých členov NATO. Fínske zákony zabraňujú dovozu alebo skladovaniu jadrových zbraní na svojom území. Fínsko však bude musieť rozhodnúť o svojej politike v oblasti jadrového odstrašovania a o povahe svojej účasti na formovaní jadrovej politiky NATO.
Veľkú časť zodpovednosti za integráciu do NATO nesie generál Timo Kivinen, veliteľ fínskych obranných síl. Ten je oboznámený s vnútorným fungovaním NATO, keďže Fínsko je už dlho partnerskou krajinou a zúčastňuje sa na cvičeniach NATO; od apríla 2022 je vo Fínsku takmer nepretržite umiestnených niekoľko stoviek vojakov NATO.
Už ako kandidátsky člen začalo Fínsko v júli tohto roku prvú fázu plánovania obrany aliancie. Teraz, ako riadny člen, je plánovanie intenzívnejšie, ale podľa jeho slov je potrebné zvážiť veľa vecí, aby sa obranné plány Fínska zosúladili s obrannými plánmi väčšej aliancie.
Vojna zvýšila význam severnej Európy a Arktídy pre bezpečnosť celej aliancie. Preto, povedal generál Kivinen, je tiež nevyhnutné, aby sa Švédsko, dlhoročný obranný partner Fínska, čoskoro dostalo do NATO. To by uľahčilo plánovanie aliancie, najmä pri určovaní, ako najlepšie brániť Arktídu, pobaltský región a štyri z piatich severských krajín – Nórsko, Švédsko, Fínsko a Dánsko (piatou krajinou je Island).
Tieto štyri krajiny sa už dohodli, že budú prevádzkovať svojich približne 250 stíhačiek ako spoločnú operačnú flotilu a že budú zabezpečovať aj leteckú ochranu Islandu.
NATO zaradilo Fínsko do pozemného veliteľstva so sídlom v holandskom Brunssume, ktoré je poverené obranou strednej a východnej Európy vrátane Poľska a pobaltských krajín.
Fínsko už zvýšilo svoj rozpočet na obranu, čiastočne na zaplatenie nákupu stíhačiek F-35 a nových lodí na lepšie hliadkovanie v moriach a vyhľadávanie ponoriek. Sľubuje, že na armádu bude vynakladať najmenej 2 % hrubého domáceho produktu, ako si to želá NATO.
Prečítajte si tiež:
- Keď úradníci hovoria nahlas tichú časť o Rusku a NATO
- Američania chcú eskaláciu na Ukrajine. Prečo Putin ešte nezaútočil na NATO?
13.6°C
Streda 
Streda 
Piatok 
14.0°C
.jpg)
