Chystá si Čína novú vojensko-morskú stratégiu pre Atlantik?

Čína 2. marca 2017 (HSP/Foto:t2.aimg.sk)

 

Americké zdržiavanie Číny v Juhočínskom mori priviedlo k neplánovanej skutočnosti, s ktorou USA veľmi nerátali a ktorá ich nepríjemne zaskočila. Peking sa rozhodol vybudovať vlastnú flotilu lietadlových lodí. Dnes má Čína k dispozícii lietadlovú loď Liao-Ning, čo je vlastne upravený sovietsky ťažký lietadlový krížnick Varjag. Koncepčne táto čínska upravená loď sovietskej výroby pripomína americkú lietadlovú loď Nimitz, píše Lyle J. Goldstein v článku pre National Interest.

Na snímke čínska lietadlová loď Liao Ning

Podľa Lyle J. Goldsteina je zrejmé, že Číňania, ktorí sa rozhodli vybudovať svoju námornú flotilu kráčajú v stopách USA. Samozrejme to neznamená, že Číňania sa chystajú vybudovať tisíce vojenských základní po celom svete a že sa vrhnú do intervenčných dobrodružstiev, v rámci ktorých budú ich ozbrojené sily viesť súčasne viacero bojových operácii, len aby presadili svoju vôľu. Takáto perspektíva nie je reálna, no v Číne sa však v poslednom období výrazne zvýšil počet jastrabov. Najznámejší čínsky vojenský stratég Liu Ming Fu otvorene hovorí o potrebe, aby čínska vojenská moc dosiahla úroveň USA a dokonca aby predstihla možnosti americkej armády.

Čínski stratégovia podporujú aj snahy o čínsky prienik do Atlantického oceánu. Spomenutá stratégia v dnešnej dobe ešte nepredstavuje oficiálnu doktrínu čínskych ozbrojených síl, podľa mnohých vojenských odborníkov už ale Číňania urobili prvé vážne kroky pri realizácii tohto svojho strategického plánu.

Číňania publikovali v roku 2016 analýzu v ktorej vychádzajú z predpokladu, že čoraz odvážnejšie zapájanie sa Číny do globálnych svetových procesov vyžaduje od Pekingu zvyšovanie potenciálu vlastnej moci. Atlantický oceán má veľký strategický význam a Čína robila chybu, keď v minulosti nevenovala dostatočnú pozornosť tomuto priestoru. Čínski stratégovia otvorene hovoria o potrebe prelomenia americkej námornej blokády a poukazujú na skutočnosť, že ak sa USA a ich spojencom podarí obkľúčiť Čínu už v Juhočínskom mori, cesty do Atlantiku sa pre Čínu uzavrú. To bude samozrejme znamenať ohrozenie obchodu a čínskych záujmov na západnom pobreží Afriky, či východnom pobreží Latinskej Ameriky.

Lyle J. Goldstein podčiarkuje, že nie je vhodné vnímať uvedenú štúdiu a snahy čínskych stratégov ako prejav antiamerickej tirády, pretože väčšia časť článku sa venuje diskusii o význame nevojenských prostriedkov pri presadzovaní činskeho vplyvu. Číňania takisto nabádajú k opatrnosti a zdôrazňujú potrebu zabrániť negatívnym reakciám Washingtonu. Záujem Číny upevniť svoje postavenie v Atlantiku vychádza z komerčných a obchodných záujmov, pričom Čína sa snaží zlepšiť spoluprácu aj s krajinami EÚ, najmä s Veľkou Britániou, Francúzskom a Nemeckom.

Prioritný význam pre Čínu majú aj prístavy na východnom pobreží USA (americké prístavy na západnom pobreží Čína plne využíva). Číňania sa snažia prehĺbiť vzájomné prepojenie USA a Číny v ekonomickom meradle, pretože sú presvedčení, že výhodná ekonomická spolupráca medzi Čínou a USA bude predstavovať dôležitý bezpečnostný a stabilizačný faktor, ktorý zabráni kulminácii napätia a vyhrocovaniu čínsko-amerických vzťahov. Samozrejmosťou je zvyšovanie čínskej ekonomickej prítomnosti v Latinskej Amerike a Afrike. Čína sa takisto snaží zaktivizovať aj svoje vedecké projekty v Atlantickom oceáne. Ide najmä o projekty, ktoré sa venujú globálnemu otepľovaniu, skúmaniu podmorského dna, zarybňovaniu a pod.

Čína v minulosti odmietla námornú expanziu a nemala záujem sa stať námornou veľmocou. Teraz však Číňania chápu, že musia zmeniť svoj postoj a dohnať stratený čas. Čínsky záujem o Atlantik je širokospektrálny – vedecký, ekonomický, potravinársky, vojenský. Nesie sa v znamení „mäkkého námorného tlaku a sily“, sleduje však svoj prioritný strategický cieľ a tým je poskytovať možnosti čoraz väčšieho vplyvu na USA, takže Washington sa bude postupne čoraz ťažšie presadzovať v blízkosti čínskeho pobrežia, najmä v Juhočínskom mori, ktoré Číňania považujú za svoju doménu.

Čína má samozrejme právo obchodovať s krajinami na pobreží Atlantiku, i právo posielať svojich vojakov do medzinárodných vôd. USA a Európa však nevidia pozitívne čínske aktivity a kroky, stavajú sa k ním s nedôverou a opatrne. Číňania si v poslednej dobe totiž budujú úzke kontakty a vzťahy s Namíbiou i Argentínou, čo nakoniec môže viesť aj k vytvoreniu logistických a mocenských čínskych základní na pobreží spomenutých štátov.

Čína však je aj presvedčená, že posilňovanie čínskej prítomnosti v Atlantiku dokáže s určitosťou umravniť aj Veľkú Britániu a aj USA pri ich politických a mocenských krokoch vo Východnej Ázii. Určite budú voliť jemnejšiu rétoriku a politické postupy, keď budú vedieť, že sa čínske balistické rakety nachádzajú aj v Atlantiku a v blízkosti ich územia.

Maxim Isajev

 

Pošlite nám tip

Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

icon NAJČÍTANEJŠIE

iconNAJNOVŠIE

icon TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

icon FOTO DŇA