Chystá si Čína novú vojensko-morskú stratégiu pre Atlantik?

Čína 2. marca 2017 (HSP/Foto:t2.aimg.sk)

Americké zdržiavanie Číny v Juhočínskom mori priviedlo k neplánovanej skutočnosti, s ktorou USA veľmi nerátali a ktorá ich nepríjemne zaskočila. Peking sa rozhodol vybudovať vlastnú flotilu lietadlových lodí. Dnes má Čína k dispozícii lietadlovú loď Liao-Ning, čo je vlastne upravený sovietsky ťažký lietadlový krížnick Varjag. Koncepčne táto čínska upravená loď sovietskej výroby pripomína americkú lietadlovú loď Nimitz, píše Lyle J. Goldstein v článku pre National Interest.

Podľa Lyle J. Goldsteina je zrejmé, že Číňania, ktorí sa rozhodli vybudovať svoju námornú flotilu kráčajú v stopách USA. Samozrejme to neznamená, že Číňania sa chystajú vybudovať tisíce vojenských základní po celom svete a že sa vrhnú do intervenčných dobrodružstiev, v rámci ktorých budú ich ozbrojené sily viesť súčasne viacero bojových operácii, len aby presadili svoju vôľu. Takáto perspektíva nie je reálna, no v Číne sa však v poslednom období výrazne zvýšil počet jastrabov. Najznámejší čínsky vojenský stratég Liu Ming Fu otvorene hovorí o potrebe, aby čínska vojenská moc dosiahla úroveň USA a dokonca aby predstihla možnosti americkej armády.

Čínski stratégovia podporujú aj snahy o čínsky prienik do Atlantického oceánu. Spomenutá stratégia v dnešnej dobe ešte nepredstavuje oficiálnu doktrínu čínskych ozbrojených síl, podľa mnohých vojenských odborníkov už ale Číňania urobili prvé vážne kroky pri realizácii tohto svojho strategického plánu.

Číňania publikovali v roku 2016 analýzu v ktorej vychádzajú z predpokladu, že čoraz odvážnejšie zapájanie sa Číny do globálnych svetových procesov vyžaduje od Pekingu zvyšovanie potenciálu vlastnej moci. Atlantický oceán má veľký strategický význam a Čína robila chybu, keď v minulosti nevenovala dostatočnú pozornosť tomuto priestoru. Čínski stratégovia otvorene hovoria o potrebe prelomenia americkej námornej blokády a poukazujú na skutočnosť, že ak sa USA a ich spojencom podarí obkľúčiť Čínu už v Juhočínskom mori, cesty do Atlantiku sa pre Čínu uzavrú. To bude samozrejme znamenať ohrozenie obchodu a čínskych záujmov na západnom pobreží Afriky, či východnom pobreží Latinskej Ameriky.

Lyle J. Goldstein podčiarkuje, že nie je vhodné vnímať uvedenú štúdiu a snahy čínskych stratégov ako prejav antiamerickej tirády, pretože väčšia časť článku sa venuje diskusii o význame nevojenských prostriedkov pri presadzovaní činskeho vplyvu. Číňania takisto nabádajú k opatrnosti a zdôrazňujú potrebu zabrániť negatívnym reakciám Washingtonu. Záujem Číny upevniť svoje postavenie v Atlantiku vychádza z komerčných a obchodných záujmov, pričom Čína sa snaží zlepšiť spoluprácu aj s krajinami EÚ, najmä s Veľkou Britániou, Francúzskom a Nemeckom.

Prioritný význam pre Čínu majú aj prístavy na východnom pobreží USA (americké prístavy na západnom pobreží Čína plne využíva). Číňania sa snažia prehĺbiť vzájomné prepojenie USA a Číny v ekonomickom meradle, pretože sú presvedčení, že výhodná ekonomická spolupráca medzi Čínou a USA bude predstavovať dôležitý bezpečnostný a stabilizačný faktor, ktorý zabráni kulminácii napätia a vyhrocovaniu čínsko-amerických vzťahov. Samozrejmosťou je zvyšovanie čínskej ekonomickej prítomnosti v Latinskej Amerike a Afrike. Čína sa takisto snaží zaktivizovať aj svoje vedecké projekty v Atlantickom oceáne. Ide najmä o projekty, ktoré sa venujú globálnemu otepľovaniu, skúmaniu podmorského dna, zarybňovaniu a pod.

Čína v minulosti odmietla námornú expanziu a nemala záujem sa stať námornou veľmocou. Teraz však Číňania chápu, že musia zmeniť svoj postoj a dohnať stratený čas. Čínsky záujem o Atlantik je širokospektrálny – vedecký, ekonomický, potravinársky, vojenský. Nesie sa v znamení “mäkkého námorného tlaku a sily”, sleduje však svoj prioritný strategický cieľ a tým je poskytovať možnosti čoraz väčšieho vplyvu na USA, takže Washington sa bude postupne čoraz ťažšie presadzovať v blízkosti čínskeho pobrežia, najmä v Juhočínskom mori, ktoré Číňania považujú za svoju doménu.

Čína má samozrejme právo obchodovať s krajinami na pobreží Atlantiku, i právo posielať svojich vojakov do medzinárodných vôd. USA a Európa však nevidia pozitívne čínske aktivity a kroky, stavajú sa k ním s nedôverou a opatrne. Číňania si v poslednej dobe totiž budujú úzke kontakty a vzťahy s Namíbiou i Argentínou, čo nakoniec môže viesť aj k vytvoreniu logistických a mocenských čínskych základní na pobreží spomenutých štátov.

Čína však je aj presvedčená, že posilňovanie čínskej prítomnosti v Atlantiku dokáže s určitosťou umravniť aj Veľkú Britániu a aj USA pri ich politických a mocenských krokoch vo Východnej Ázii. Určite budú voliť jemnejšiu rétoriku a politické postupy, keď budú vedieť, že sa čínske balistické rakety nachádzajú aj v Atlantiku a v blízkosti ich územia.

Maxim Isajev