Programový šéf RTVS Marek Ťapák sa v minulosti zúčastnil dvoch relácii v nezávislom rádiu Slobodný vysielač, čo do nepríčetnosti pobúrilo “novinárku” Miroslavu Kernovú z portálu omediach.com. Správu prebrali aj iné médiá, ktoré sa taktiež pohoršovali. Viac o tejto “kauze” sa dočítate tu.
Na kauzu zareagoval aj analytik Eduard Chmelár na svojom blogu “Tento systém zatiaľ netyranizuje, ale robí nátlak a ponižuje; nemučí, ale vysiľuje, ohlupuje a manipuluje. Najnebezpečnejším sprievodným javom tohto trendu je absolútna strata tolerancie, ktorá je základným predpokladom nedokončeného osvietenského projektu postaveného na slobode a demokracii. Príkladov nám dáva posledný týždeň neúrekom.”
Chmelár podľa vlastných slov pozná Mareka Ťapáka ako výrazného herca ako aj kultivovaného človeka. To, čo robí Kernová je podľa neho neprípustné: “To, akým spôsobom ho škandalizuje bývalá novinárka Miroslava Kernová, prekračuje všetky hranice vkusu a slušného správania. Nielenže jej nie je jasný rozdiel medzi konšpiráciou a hypotézou, ona popiera samotné princípy demokracie, keď podsúva čitateľovi, že názor na politické témy môžu vyslovovať len politológovia. Ba čo viac, zjavne nerozumie základným princípom demokracie.”
Analytik sa tiež pozastavuje nad Kernovej výrokom v rozhovore s Marekom Ťapákom, keď povedala, že “demokracia je, že novinári a hlavne verejnoprávne médiá by nemali dávať priestor webom, projektom, ktoré šíria klamstvo, dezinformácie.”
Chmelár hovorí, že publicisti jej typu sa správajú ako normalizátori: “Bolo by to smiešne, keby to nemalo také závažné dôsledky. Publicisti tohto typu, ktorých v posledných rokoch neuveriteľne pribúda (Šimečka, Smatana, Hanzelová, Baková atď.) kladú totiž rovnaké otázky ako komunisti pri normalizačných previerkach na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia – Čo čítate? Prečo to čítate? Viete, že je to závadný obsah? Robíte to vedome? Chodíte tam a tam? Stretávate sa s tým a tým? Sympatizujete s tým a tým? Čo si myslíte o politike Spojených štátov? – aby vám na konci títo samozvaní vlastníci pravdy povedali verdikt, že nemáte nárok na pohyb vo verejnom priestore, na šírenie svojich názorov, dokonca ani na zamestnanie. A takéto praktiky v demokratickej spoločnosti jednoducho nie je možné akceptovať.”
Analytik spomenul aj nedávny prípad svojho kolegu: “Pred niekoľkými mesiacmi bola táto žurnalistická sekta pobúrená, keď môj kolega z Karlovej univerzity, jeden z najvýznamnejších stredoeurópskych teoretikov žurnalistiky profesor Jan Jirák upozornil, že silu dezinformácií preceňujeme, že čitateľ (poslucháč, divák) má rovnaké právo na pravdu i lož. Novinárski polovzdelanci boli rozhorčení, že profesor najprestížnejšej českej univerzity obhajuje lživé správy. Ale táto mentálna skratka sa zrodila jedine v ich hlavách. V skutočnosti kolega Jirák nepovedal nič prekvapujúco nové, len zopakoval starú známu vec, že väčšina správ sa dá len veľmi ťažko spoľahlivo overiť.”
Podľa Chmelára “lovci konšpirátov podsúvajú predstavu, že akékoľvek informácie sú merateľné z hľadiska svojej pravdivosti, ale tak to skrátka nefunguje. A predovšetkým, celkom zámerne a účelovo sa obchádzajú, zamlčiavajú a nepreverujú lži a dezinformácie, ktoré šíria mainstreamové médiá, automaticky považované za spoľahlivé, hoci ich zlyhanie sa mnohonásobne potvrdilo.”
Samuel Gdovin