Chmelár: “Zhodenie atómových bômb na japonské mestá bol neospravedlniteľný zločin a USA by sa za neho mali ospravedlniť.” Spomenul aj Osuského a Šebeja

Bratislava 6. augusta 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Kyodo News via)

Analytik Eduard Chmelár sa vyjadril k dnešnému 77. výročiu zhodenia prvej atómovej bomby na Hirošimu. Jeho vyjadrenie vám prinášame v plnom znení

K dnešnému 77. výročiu zhodenia prvej atómovej bomby na Hirošimu, ktorá vyhladila z povrchu zemského mesto veľké ako Košice, je potrebné, aby sme si zapamätali nasledovné: Bez akýchkoľvek pochýb musíme nahlas a veľmi jasne povedať, že to bol ohavný vojnový zločin.

Zločin, ktorého amorálnosť si ľudstvo uvedomuje už od čias barbarského zbombardovania baskického mesta Guernica 26. apríla 1937, kedy po prvý raz v dejinách bola uskutočnená letecká vojenská akcia namierená proti bezbranným civilistom. Šok a hrôza, ktorú vyvolalo toto bombardovanie po celom svete, vyvolávalo otázky, ktoré sa odvtedy nezmenili: akým právom si niekto dovolil takýto masaker, kto im dal právo útočiť na nevinných a neozbrojených.

Hirošima je pokračovaním tohto príbehu a nedá sa ničím ospravedlniť. Militaristická propaganda od začiatku tvrdila, že zhodenie atómových bômb na japonské mestá zachránilo život pol miliónu (Truman) až miliónu (Churchill) vojakov, ktorí by vraj padli počas invázie. Bola to čistá, medzitým tisíckrát opakovaná lož, ktorú už dávnejšie vyvrátil výskum historika Bartona Bernsteina, ktorý ukázal, že invázia by si nevyžiadala viac ako 40 000 životov. Ale aj bez tohto žonglovania s číslami musí byť každý človek, ktorý nestratil ľudskosť, schopný povedať: toto je neprípustné a už nikdy viac sa to nemôže stať.

Pripomeňme si teda, že USA sú jediným štátom sveta, ktorý použil atómovú zbraň proti civilistom a to napriek tomu, že neustále poukazujú na druhých. Odsudzujem akékoľvek vyhrážky jadrovými zbraňami, a preto nezabudnime, že Rusko až do ukrajinského konfliktu prvý úder vždy odmietalo a že ten, kto sa neustále, pri každej vojne, v ktorej mal problémy, vyhrážal jadrovými zbraňami, sú Spojené štáty. Napriek tomu na dnešnú spomienkovú slávnosť nepozvali Rusko, ale pozvali tam USA, ktoré tento ohavný zločin spáchalo a ktoré sa za neho dodnes odmieta ospravedlniť.

Stotožňujem sa so slovami generálneho tajomníka OSN Antonia Guterresa, ktorý v Hirošime zožal potlesk, keď povedal: „Vždy musíme mať na pamäti hrôzy z Hirošimy a uznať, že jediným riešením, ako sa zbaviť jadrovej hrozby, je nemať žiadne jadrové zbrane.“

V tejto chvíli opäť pripomeňme, že jadrové mocnosti, ale aj štáty NATO doteraz odmietajú podpísať Medzinárodný dohovor OSN o zákaze jadrových zbraní. Musíme však odmietnuť technologický fanatizmus tých, ktorí kalkulujú s ľudskými životmi a neberú na nich žiaden ohľad.

Slávny herec Richard Burton raz rozprával, ako znenávidel Winstona Churchilla počas nakrúcania televíznej drámy o jeho živote. V jednej chvíli mal predniesť jeho autentické slová: „Musíme ich všetkých vyhladiť, vrátane všetkých žien a detí. Na Zemi nesmie ostať jediný Japonec.“

Burton nemohol pochopiť, ako môže ktokoľvek so zdravým rozumom reagovať na zverstvá spáchané Japoncami takýmto spôsobom. Utišujeme vlastné svedomie tým, že sme porazili fašizmus, ale čím sa odlišujú takéto slová a takéto myslenie od fašistov? Aj dnes sú medzi nami ľudské hyeny, ktorí považujú zmasakrovanie japonských civilistov jadrovými zbraňami za „najväčšie dobrodenie ľudstva“ (Peter Osuský) a ktorí si myslia, že iránsky problém by vyriešili „dve atómovky“ (František Šebej).

Mali by sme takýchto ľudí bez štipky úcty k životu vyradiť z verejného života. Mali by sme odmietnuť predstavu, že život Američana má vyššiu cenu ako život japonského alebo afganského dieťaťa. Mali by sme odmietnuť celú militaristickú ideológiu, ktorú začali Spojené štáty raziť po roku 1945, ideológiu založenú na hegemónii, odmietaní odlišnosti, vedení vojen, utajovaní a paranoidnom myslení, ktorá sa zásadne líši od demokratických ideálov. Potrebujeme zmenu myslenia. Žiadna vojenská stratégia nemôže ospravedlniť masové zabíjanie státisícov civilistov. Kým si to neosvojíme, nemôžeme nazývať našu civilizáciu humánnou.