Chmelár pripomenul, že kauzu rozpútal český tvrdo pravicový stranícky zaujatý až angažovaný web Forum24.cz. “1. júna tohto roku uverejnil článok pod názvom Ruská duma příjme zákon o oprávněnosti okupace Československa v roce 1968. Už titulok bol hrubo zavádzajúci, no napriek tomu s ním česká i slovenská mediálna scéna začala narábať ako s faktom.”

Tvrdí, že je šialené, ak si uvedomíme, že nepravdivý článok pochybného webu sa stal základom politických vyhlásení a rozhodnutí oboch štátnych reprezentácií.

“A tak český parlament prijal uznesenie, v ktorom odsudzuje „odporný pokus legitimizovať okupáciu“ zo strany Moskvy, hoci Veľvyslanectvo Ruska v Českej republike deň predtým zdôraznilo, že „oficiálna pozícia Ruskej federácie k udalostiam v Československu v roku 1968 je zakotvená v preambule Zmluvy o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Českou republikou a Ruskou federáciou z roku 1993 a zostáva nemenná“. To isté povedal včera aj šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov svojmu rezortnému kolegovi Miroslavovi Lajčákovi, zdôraznil, že ide o iniciatívu jedného poslanca a Rusko nemá v úmysle svoju pozíciu meniť. Zaznamenali ste však niekde v súvislosti s týmito dezinformáciami opravu? Nie! Stojí za pozornosť, že démonizované „konšpiračné weby“ informovali o tejto kauze dokázateľne korektnejšie ako tie „seriózne“,” upozorňuje Chmelár.

“Namiesto racionálnych postojov sme zaznamenali len hysterické výkriky, namiesto serióznych analýz moralizátorské pózy. Napríklad opozičný poslanec a líder strany Spolu Miroslav Beblavý navrhoval stiahnutie nášho veľvyslanca z Moskvy bez toho, aby sa oboznámil so skutočným stavom veci,” pripomína.

Chmelár dáva tiež do pozornosti, že Ukrajina má podobný zákon o statuse vojnových veteránov (áno, aj tých, ktorí sa zúčastnili na okupácii našej vlasti v roku 1968) už 25 rokov. “A a to nám už neprekáža? Koncom minulého roka – a to je ešte horšie – prijal ukrajinský parlament banderovcom štatút účastníkov odboja. Je to podobná nehoráznosť, ako keby slovenský parlament vyhlásil príslušníkov Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy za rovnakých odbojárov ako boli účastníci Slovenského národného povstania.”

Pri okrúhlych výročiach chodili na oslavy vždy hlavy štátov

Chmelár vo svojom komentári reagoval aj na nepochopiteľnú hádku o tom, kto mal ísť na ktorú svetovú stranu. “Chcem zdôrazniť: som presvedčený, že na oslavách 75. výročia vylodenia spojencov v Normandii sme mali byť zastúpení na najvyššej úrovni. Keď už nie pre nič iné, tak z úcty k našim letcom, ktorí sa na tejto hrdinskej kapitole svetových dejín zúčastnili.”

“Výhovorka ministra Lajčáka, že Dánsko tam bolo zastúpené na úrovni veľvyslanca, je nepatričná, pretože Dáni mali v ten deň parlamentné voľby. Všetci ostatní tam vyslali hlavy svojich štátov a vlád,” uviedol a dodal:

“Rovnako som presvedčený, že nás mal reprezentovať prezident republiky. To je predovšetkým jeho úloha vyplývajúca z ústavy. A v neposlednom rade je politickou tradíciou, že pri okrúhlych výročiach chodili na oslavy vždy hlavy štátov – je to tak zvykom od vzniku Slovenskej republiky: bol tam prezident Michal Kováč, Rudolf Schuster aj Ivan Gašparovič. Len Andrej Kiska nie. Prečo? Najprv som si myslel, že preto, lebo bol štvrtok a on už predsa vo štvrtok nepracuje… Ale aj bez tohto žartu ma naozaj pobavilo vysvetlenie stále úradujúcej hlavy štátu: „Pán prezident odmietol ísť na oslavy s tým, že svoje pracovné cesty už uzavrel.“ Je skutočne zarážajúce, akými insitnými výhovorkami bránia médiá a opoziční politici Andreja Kisku pri zanedbávaní jeho štátnických povinností. Podľa nich je za vzniknutú situáciu zodpovedný premiér, lebo si vybral cestu do Moskvy. Vysvetlime si teda, o čo tu v skutočnosti ide.”

Chmelár v komentári tiež vysvetlil, že pozvánky na takéto podujatia dostáva štát, nie konkrétna osoba. “Je úplne jedno, že prišla na Úrad vlády SR, v tomto prípade ju mohol rezort diplomacie bez problémov posunúť Prezidentskému palácu. Na prvý pohľad teda zlyhalo ministerstvo zahraničných vecí, no to je bezmocné, ak prezident jednoducho odmietne – a on odmietol.”

“Čo také súrne mal Andrej Kiska na práci? Nič, jemu sa len – ako obyčajne – jednoducho nechcelo. Je pritom úplne jedno, či preto, lebo sa cíti lepšie na najväčšej militaristickej party v Európe, na práve sa začínajúcom Globsecu, alebo len zneužíva prezidentský úrad na budovanie svojej politickej strany. V každom ohľade je to z jeho strany hanebnosť. Viniť z toho premiéra, je za danej situácie úplne šialené, pretože Peter Pellegrini si plnil povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie šéfa výkonnej moci,” upozornil.

Dodal, že vždy bol zástancom otvorenej zahraničnej politiky na všetky svetové strany, pretože bytostným záujmom Slovenskej republiky je byť priateľom s každým, kto má o naše priateľstvo záujem. Vzhľadom na uvedené však Chmelár upozornil, že to neznamená, že stratíme hodnotový kompas.

“Naša východná politika nemá koncepciu. Koncepciou nie je to, ak sa diskurz o tejto otázke zužuje na slaboduché prekáračky, kam by sme mali a nemali chodiť. Je to rovnako primitívne, ako keby niekto tvrdil, že sa nemáme rozprávať so židmi, lebo sme kresťanská krajina. Koncepciou nie sú ani hysterické pózy, ktorými reagujú na každý kontakt s Ruskom Martin Klus či Jaroslav Naď, lebo plané moralizovanie nie je politika,” uviedol.

“Koncepcia musí vychádzať z našich štátnych záujmov a širších geopolitických cieľov. Časté cesty na východ majú okrem ekonomickej diplomacie politický význam iba vtedy, ak zvyšujú náš vplyv v regióne napríklad riešením konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom, pretože zníženie napätia môže hospodársky pomôcť aj nám. Namiesto toho sa však chodí Andrej Danko klaňať autoritatívnym lídrom a obdivovať ich metódy, čo nás v očiach západného sveta skôr ponižuje. Východná politika je pre Slovensko dôležitá, vyžaduje si však serióznejší prístup ako doposiaľ,” upozornil v závere Chmelár.