“Svojim priateľom občas vysvetľujem, že kampaň na prezidenta republiky je ako Tour de France. Musíte sa držať väčšinu času v strede pelotónu, aby ste príliš nevyčnievali, ale ani nezaostávali, aby ste mali dosť síl na záverečný šprint,” uviedol na Facebooku Eduard Chmelár v súvislosti s tým, že v doterajších voľbách slovenských a českých prezidentov sa vždy potvrdilo, že favorit takýto zápas nevyhráva.
Hovorí, že preto sa s pokojom a úsmevom pozerá na to, ako sa ho “najatí trollovia z táborov protikandidátov pokúšajú vtiahnuť do svojich hier.”
“Obe strany svorne tvrdia, že sa musím niekam pridať, buď k liberálom alebo ku konzervatívcom, lebo taký volič, akého reprezentujem ja, vraj na rozdelenom Slovensku neexistuje. Mýlia sa. Ako jediný ľavicový kandidát na prezidenta Slovenskej republiky reprezentujem najväčšiu voličskú skupinu na Slovensku – obyčajných ľudí túžiacich po rovnosti, dôstojnosti a spravodlivosti, po lepšom živote pre čestného a pracovitého človeka. Je nás viac ako si myslíte. A ja som reálnou alternatívou pre tých, ktorí sa nechcú v druhom kole rozhodovať medzi sluhom Západu a sluhom Východu, medzi silami veľkokapitálu a silami tmárstva,” vysvetlil prezidentský kandidát.
Následne v článku na svojej internetovej stránke napísal, že skutočnosť, že je dnes spoločnosť dramaticky rozdelená a že sa štiepi na nepriateľské tábory, je predovšetkým zlyhaním elít. “Na jednej strane sú tu neoliberáli, ktorí si po páde komunistického režimu doslova uzurpovali verejný priestor, a tvrdia, že žijeme v najlepších možných časoch.”
Ďalej však otvorene priznáva oblasti, ku ktorým sa on väčšinou “ultraliberálne” hlási:
“Na druhej strane sa čoraz hlučnejšie hlásia o slovo ultrakonzervatívci, ktorí sú vydesení zo všetkých, ktorí nie sú ako oni – či už sú to utečenci, homosexuáli, ateisti, Rómovia atď. – a vidia v nich ohrozenie svojich záujmov. Obe tieto skupiny vo svojich predstavách popierajú skutočnosť a živú skúsenosť väčšiny ľudí,” myslí si Chmelár.
Chmelár si myslí, že je “v strede”, no ten stred si žiaľ určil podľa svojich subjektívnych – liberálnych kritérií. A na druhej strane, v hodnotových veciach stred nejestvuje a je treba jasný, rovný postoj človeka.