Riga 10. januára 2015 (TASR/HSP)

Moldavsko pozorne vníma premenu, ktorú za desať rokov členstva v EÚ zaznamenalo Slovensko, Poľsko alebo pobaltské štáty

Jedným z kľúčových bodov lotyšského predsedníctva v EÚ bude májový summit Východného partnerstva v Rige (21.-22.5.). Moldavsko očakáva, že predstavitelia únie vyšlú jasný signál, že dvere do EÚ sú pre túto krajinu stále otvorené. V rozhovore pre TASR to uviedol výkonný riaditeľ nezávislého moldavského Združenia pre zahraničnú politiku (APE) Victor Chirila.

Šéf APE sa v piatok spolu so zástupcami Gruzínska a Ukrajiny zúčastnil na pracovnom paneli v Rige, ktorý v rámci príprav na summit Východného partnerstva hostilo lotyšské predsedníctvo v EÚ.

Na summite chce EÚ zhodnotiť doterajšie vzťahy so šiestimi krajinami bývalého sovietskeho bloku (Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Moldavsko, Gruzínsko a Ukrajina) a zameria sa na nový individuálny prístup ku každej krajine.

Na otázku TASR, čo Kišiňov očakáva od summitu v Rige, Chirila skonštatoval, že so zreteľom na súčasný vývoj na východe Európy a situáciu v EÚ je predčasné očakávať nejaký konkrétny prísľub Bruselu pre integračné šance Moldavska. A to aj napriek tomu, že pribúdajú posmeľujúce signály – či už vo forme rezolúcií Európskeho parlamentu, ktorý členské krajiny vyzval na dôraznejšiu podporu integračných ambícií Moldavska, alebo v pozitívnejšom vnímaní krajiny zo strany Nemecka. Na druhej strane, napríklad Francúzsko je voči Moldavsku zatiaľ skôr skeptické.

“Ak sa za pár rokov situácia u nás zlepší, východisková pozícia bude lepšia. Možno požiadame o členstvo v EÚ už počas rumunského predsedníctva v EÚ,” uviedol Chirila. Rumunsko bude šéfovať Európskej únii v druhom polroku 2019.

Šéf APE zdôraznil, že summit v Rige by mal vyslať silné posolstvo, že brána EÚ zostáva pre Moldavsko otvorená. Že poskytne signál, ktorým ocení doterajšie reformné úsilie tejto krajiny a posilní politikov pre pokračovanie procesu ďalších nevyhnutných zmien.

“Je dôležité, aby EÚ bola voči nám oveľa rozhodnejšia a náročnejšia v oblasti boja proti korupcii. Tá je u nás obrovská a vytvára prekážky pre dosiahnutie kvalitatívneho pokroku vo viacerých oblastiach,” priznal Chirila.

Dodal, že únia by mala celkové integračné úsilie tvrdo podmieniť znižovaním korupcie a zvyšovaním kvality života občanov.

Jedným z posledných škandálov, ktorý podľa jeho slov siaha do najvyšších sfér domácej politiky, je spojený so sporiteľňou Banca de Economii (BEM), ktorá bola sprivatizovaná ruskou štátnou bankou VnešEkonomBanka a na konci roka 2013 vyšetrovatelia zistili, že z banky zmizlo desať miliárd moldavských lei (okolo 540 miliónov eur). Moldavská vláda o pomoc pri vyšetrovaní požiadala EÚ aj USA.

Chirila pripomenul, že okrem korupcie musí Moldavsko v súčasnosti čeliť aj ruskej propagande, ktorá zosilnela po vypuknutí krízy na Ukrajine a vplýva na domáci politický život.

Početná ruská menšina v krajine je podľa neho silne ovplyvnená ruskými televíznymi stanicami a protizápadným spravodajstvom. Súčasná “elita” v rámci ruskej menšiny je podľa neho pre štát “stratená”.

Uviedol, že sa treba usilovať o novú, vzdelanú elitu z prostredia ruskej menšiny, ktorá by chápala prínos európskej integrácie, ale vláda by najmä mala zaistiť zlepšenie kvality života občanov a zdôrazňovať napríklad pozitívny dopad asociačnej a obchodnej zmluvy medzi EÚ a Moldavskom na ich každodenný život.

Moldavsko pozorne vníma premenu, ktorú za desať rokov členstva v EÚ zaznamenalo Slovensko, Poľsko alebo pobaltské štáty. Na susednom Rumunsku oceňuje, že sa v poslednom čase stalo modelom pre boj proti korupcii a že pre Kišiňov je akousi retranslačnou stanicou európskej legislatívy.

Moldavsko ocenilo, že Rumunsko ako člen EÚ mu vybudovaním plynovodu do mesta Ungheni pomohlo znížiť energetickú závislosť na Rusku. EÚ už schválila prefinancovanie plynovodu až do Kišiňova, čo podľa Chirilu Moldavsku splní sen o energetickej nezávislosti a zníži vydierateľnosť zo strany Ruska.

jf