Chemik Miroslav Iliaš vyzýva: Obnovme vedeckú spoluprácu s Ruskom!

Bratislava 10. marca 2023 (HSP/Foto:archív Miroslav Iliaš)

Vysokoškolský učiteľ Miroslav Iliaš z Katedry chémie Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici je optimista. Keď mu minulý rok prišiel pozývací list zo Spojeného ústavu jadrových výskumov v Dubne pri Moskve, začal sa chystať na služobnú cestu. Dlho sa z nej netešil. Na „apolitickej“ akademickej pôde totiž padlo jasné rozhodnutie – cesta do Ruskej federácie sa zamieta…

Po vypuknutí konfliktu na Ukrajine sa slovenské univerzity, okrem iného aj Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde pôsobíte, rozhodli pozastaviť spoluprácu s partnerskými univerzitami v Ruskej federácii. Ako to prebiehalo u vás? Aké projekty máte s ruskými kolegami rozbehnuté vy osobne a ako konkrétne vám to zasiahlo do práce?

Od začiatku som sledoval na internete správy, týkajúce sa vzťahov školstva a vedy  k Ruskej federácii. Na stránke našej univerzity, zdieľanej na facebooku, som zaregistroval stručný oznam o pozastavení účinnosti zmlúv s ruskými vzdelávacími partnermi. Usúdil som, že univerzita „stopla” len všetko to, čo bolo a ďalej je zazmluvnené s ruskými partnermi. Ja sám som nebol a ani nie som v žiadnom zmluvnom projekte s kolegami v Ruskej federácii, v ktorom by vystupovala naša univerzita ako partner. Mať len individuálnu spoluprácu s ruskými vedcami je istou výhodou, ako sa vyhnúť „zoťatiu” spoločného zmluvného projektu zo strany domovskej univerzity. Čo sa mojich projektov – individuálnej spolupráce s ruskými kolegami týka, tak do decembra minulého roku som pre nich a spolu s nimi robil a konzultoval kvantovochemické výpočty vlastností molekúl s ťažkými a super-ťažkými prvkami, z čoho nám vyšla pekná publikácia.  Fyzicky som bol počas roka 2022 v Nemecku a na Slovensku, no časť vedeckých výpočtov som robil a aj ďalej robím na výpočtovom klastri Govorun v Spojenom ústave jadrových výskumov (SÚJV) v Dubne pri Moskve. Na Govorun zakúpili pre nás za dosť veľké peniaze vedecký program na tzv. periodické DFT výpočty s relativistickými efektami.  V septembri 2022, keďže som mal peniaze na cestu na mojom, teraz už skončenom grante VEGA 1/0562/20, som chcel urobiť návštevu Spojeného ústavu jadrových výskumov. Plánoval som tam prezentovať svoje doterajšie výsledky a obzrieť si toto medzinárodné vedecké centrum i Moskvu.  Dostal som pozývací list a požiadal o zahraničnú služobnú cestu na december 2022. Na moju žiadosť som obdržal „zaracha”, teda zákaz uskutočniť cestu, kvôli vládnemu rozhodnutiu  č.245 z 30.marca 2022. Nuž čo, služobka do Ruska sa nedala uskutočniť, tak som „utopil” zostávajúce grantové peniaze VEGA na iné oprávnené výdaje. Zásah do spolupráce je len v tom, že tam nesmiem služobne vycestovať. A mám to šťastie, že nerobím experimentálny výskum, pre ktorý by som musel cestovať do ruských vedeckých inštitúcií. Robím teoretickú chémiu, kde stačí internet a výpočtové servery so softvérom.

V čom je pre vás spolupráca s vedcami z Ruskej federácie prínosom? V čom je možno špecifická?

Prínos je pre mňa v tom, že na jeseň 2022 nastúpili na doktorandské štúdium na Štátnej univerzite v St. Petersburgu dvaja mladí ašpiranti, Artem a Anton, a mňa urobili ich spoluškoliteľom. Poznali sme sa z čias spolupráce okolo SÚJV Dubna. Postavenie spoluškoliteľa doktorandov je pre mňa prínos z hľadiska budúceho uchádzania sa o profesúru. Publikácií mám, vďaka Bohu, dosť, no pre kariérny rast mi ešte chýbajú odškolení doktorandi pre môj odbor teoretická chémia. Táto spolupráca je špecifická práve kvôli rôznym zákazom pre ruských vedcov a pre ich domovské ruské inštitúcie. Napríklad na dánskej univerzite v Odense, kde bude koncom mája stretnutie vývojárov nášho otvoreného vedeckého softvéru DIRAC, rieši hostiteľ to, ako „zamaskovať” vystúpenie ruských kolegov zo St. Petersburgu cez videohovor. Ruskí vedci totiž prispeli do DIRAC-u jedinečnou výpočtovou funkcionalitou, ktorú by tam radi vložili, aby bola dostupná pre celý svet. Pre mňa je táto spolupráca osobitá v tom, že moja univerzita, ako som sa dozvedel v kontexte infozákona, nepovoľuje svojim pracovníkom žiadne služobné cesty do Ruskej federácie. Tým pádom sa pre nás Rusko stáva akýmsi „zakázaným ovocím”.

Univerzita Mateja Bela na jednej strane síce spoluprácu s partnermi v Ruskej federácii pozastavila, na druhej strane však podľa vás uznáva výsledky vašej spoločnej medzinárodnej práce, ktorá napriek všetkému pokračuje. V blogu píšete, že z tej spolupráce má od štátu peniaze…Ako to teda vlastne je? Univerzita nespolupracuje len „navonok“, aby držala nejakú politickú líniu…ale v skutočnosti vlastne spolupracuje? Ako tomu rozumieť?

Univerzite, a vlastne univerzitám, idú peniaze od štátu z publikačnej činnosti jej tvorivých pracovníkov, teda z ich článkov v zahraničných vedeckých periodikách, indexovaných v databázach. To, že spoluautori na článkoch sú z Ruskej federácie, to už univerzite v našom politickom nastavení nevadí. Univerzita sa navonok tvári, že nespolupracuje s ruskými inštitúciami – veď pozastavila všetky zmluvy o spolupráci, no nebráni svojim zamestnancom potichu spolupracovať (ale bez služobných ciest!) s ruskými kolegami a spoluprofitovať z výsledkov ich spolupráce. Teda drží si svoju politickú líniu. Nespolupracuje s ruskými inštitúciami, no nestará sa, že jej pracovníci robia vedu s Rusmi. Baran celý a vlk sýty, povedal by klasik.

Prvý blog, v ktorom ste vyjadrili svoj nesúhlas s prerušením vedeckej spolupráce s Ruskou federáciou, ste v denníku SME uverejnili ešte minulý rok v júni. Asi by bolo prekvapením, keby vás čitatelia SME-čka za tento postoj pochválili – v komentároch vás označili za „zúfalého kolaboranta, ktorý si nevidí na koniec vlastného nosa“ či „tupého úbožiaka, ktorý by nemal učiť.“ Vyzvali vás k tomu, aby ste si „zbalili kufre a vypadli robiť „vedu” do Moskvy.“ To je teda v skratke váš príbeh – ako sa z vedca Miroslava Iliaša stal kolaborant. Žijeme v zaujímavej dobe, nie? 

Anonymné diskusné príspevky na môj blog-post sú pre mňa úplne v pohode, som na takého negatívne príspevky zvyknutý, veď na blogu SME som asi od roku 2004. Z diskusných príspevkov vidno, akej ideologickej orientácie sú čitatelia toho – onoho média. Pri denníku SME ma len mrzí, že mi po diskusnej debate pod textom jedného progresívneho generála na tému vojna na Ukrajine zablokovali diskusné konto z dôvodu porušenia ich kódexu…To bolo ešte v čase, keď som bol ich predplatiteľom. Potom som si už predplatné v SME neobnovil. Voľnosť vyjadrovať sa mám ešte na mojom facebooku, ten nechávam principiálne otvorený pre komentáre od kohokoľvek.

Začiatkom decembra minulého roku ste vedeckej rade fakulty podali návrh uznesenia, ktorým ste chceli dosiahnuť dve veci – aby sa vaša fakulta ohradila voči vládnemu nariadeniu o pozastavení spolupráce so Spojeným ústavom jadrových výskumov v Dubne a aby zároveň vyzvala univerzitu a samotnú vládu k „odblokovaniu“ vedeckej spolupráce s Ruskou federáciou. Za obnovenie spolupráce s Ruskom hlasoval jediný človek – vy. Na „rebelstvo“ ste zostali sami…Prečo?

Za moje uznesenie na vedeckej rade som hlasoval sám, veď som si ho aj sám podal do rokovania, ako vtedajší člen vedeckej rady FPV UMB.  Bol som presvedčený, aj stále som presvedčený, že to tak má byť. Podobný podnet som naformuloval aj pre zasadnutie Akademického senátu fakulty 1.3.2023, ale po diskusii s členom AS, váženým kolegom, pánom doktorom Madleňákom, som formuláciu uznesenia značne zjemnil. Pán doktor je autorita v oblasti politickej geografie, poučil mňa i fakultný senát, že Rusko má imperialistické ambície, Európa robí hodnotovo orientovanú politiku, Spojený ústav jadrových výskumov v Dubne je napojený na vojensko-priemyselný komplex Ruska….Zohľadniac toto „geopolitické” nastavenie kolegov v AS som navrhovaný text uznesenia  zjemnil len na to, aby UMB zvážila povoliť individuálne nezmluvné služobné cesty tam, kde to štát neblokuje.  Presná formulácia je v zverejnenej zápisnici 02/2023.  O mnou zmenenom texte uznesenia  „senátori” hlasovali online, proti boli trinásti a dvaja sa zdržali. Teda navrhované uznesenie č.2/2023 neprešlo. Plus, v pondelok 6.3.2023 som absolvoval  grémium dekana FPV UMB, kde sme v neformálnej atmosfére diskutovali o tejto téme. Podstata zostáva rovnaká – naša univerzita považuje súčasný konflikt na Ukrajine za neštandardnú situáciu, preto tam nepovoľuje služobné cesty.

Všetci si dobre pamätáme, čo sa dialo posledných plus – mínus 20 rokov…všetky tie neutíchajúce vojenské konflikty, do ktorých boli priamo zapojené Spojené štáty americké. Bývalá Juhoslávia, invázia do Afganistanu, Iraku, Líbye, Sýrie…vojny, po ktorých zostávali totálne rozvrátené krajiny a milióny mŕtvych. Sami upozorňujete presne na tento fakt – že nikdy predtým nikto nepožadoval ukončenie akademickej a ani nijakej inej spolupráce s USA. Je zaujímavé, že sa tak deje až teraz. Univerzitám a ich vedeniu nevadili doterajšie konflikty vo svete, vadí im až ten, ktorého súčasťou je Rusko…O spravodlivosti a používaní rovnakého metra nemôže byť ani reči. Level pokrytectva, ktorý sme ako spoločnosť dosiahli, je doslova tragický… 

Presne tak, v geopolitike sa používa dvojaký meter a neuplatňuje sa spravodlivosť, iba záujmy silnejších hráčov. Nikto nepožadoval žiadne, tobôž nie akademické sankcie voči USA, globálnemu hráčovi, keď si robili svoje vojenské akcie voči vojensky slabším štátom. Odhadujem, že v tomto pretrvávajúcom konflikte na Ukrajine si Spojené štáty už nebudú môcť dovoliť po svete robiť svoju unipolárnu politiku. V celej tejto geopolitike Západ verzus Rusko ma irituje, že v prebiehajúcom konflikte na Ukrajine sa Slovensko, spolu s ďalšími krajinami Európy stalo ekonomickou a tylovou základňou tejto vojny, ktorá nie je naša. Keď sa chcú Američania naťahovať s Ruskom pri jeho hraniciach cez pripravený proxy štát, nech nás, Slovákov,  z toho láskavo vynechajú. Naši lokajskí vládni politici a pani prezidentka, „americká agentka”, žiaľ robia všetko, aby slúžili záujmom transatlantickým a nie naším národným.

Neprešla vám služobná cesta do Spojeného ústavu jadrových výskumov v Dubne, na ktorú ste sa optimisticky chystali, neprešiel vám ani návrh na obnovenie spolupráce s Ruskou federáciou. Na zasadnutí vedeckej rady fakulty odzneli podľa vašich slov názory typu: „celý demokratický Západ bojkotuje Rusko a keďže sme jeho súčasťou, budeme Rusko bojkotovať aj my“. Od rektora vám prišlo vyrozumenie, že vaša prítomnosť v Rusku vzhľadom na súčasnú geopolitickú situáciu nie je v záujme zamestnávateľa. Zaujímavé, že doteraz geopolitická situácia vo svete nikomu nevadila. Tento typu uvažovania, tieto slová a vôbec….celý tento „cirkus“ univerzít svedčia o jednej jedinej veci. Akademická pôda nie je ani náhodou „apolitická“ – je naopak hlboko politicky a ideologicky indoktrinovaná. Namiesto prostredia, kde sa má myslieť slobodne a nezávisle tu máme prostredie, ktoré svojich študentov namiesto výchovy ku kritickému mysleniu správne ideologicky „formátuje“. Namiesto toho, aby si vysokoškolské prostredie tvrdohlavo držalo slobodu, nezávislosť a odstup od ideológie, plne sa do nej ponára a stáva sa jej súčasťou. To je smutný pohľad…a smutná realita.

Univerzity sú platené štátom a teda musia nasledovať vládou a ministerstvom školstva určenú politickú líniu. To bolo i za kovidovej „éry”, to je i teraz v súvislosti s geopolitickou situáciou. Z pozície mojej maličkosti vnímam, že sú odbory prírodovedno-technické, kde sa veci nemenia, a sú zase politologické a humánne odbory, ktoré sú náchylné na politické prifarbovanie. Interpretácie udalostí z nedávnej minulosti bývajú odlišné podľa toho, či ich vysvetľuje západná, alebo východná strana.

Dnes sa ideologizuje všetko – šport, umenie a kultúra, školstvo, veda. V čom podľa vás tkvie to hlavné nebezpečenstvo? V čom konkrétne to podľa vás ohrozuje vedu, vedecké bádanie, ktoré má byť otvorené, nezávislé ?

O moju oblasť – teoretickú chémiu – sa nebojím, veď čo sa v tak exaktnej, náročnej prírodovednej oblasti „naideologizuje” ?  Zdá sa mi a je to môj subjektívny názor, že napríklad v humanitných vedách, kde je centrom človek a jeho správanie, spoločnosť, môže prehnaná ideologizácia vniesť, jemne povedané, aj systémové nepresnosti. Ja, ako starý konzervatívec, som napríklad presvedčený, že muž má byť mužom, a žena ženou, a všetko vymýšľanie okolo tej onej, transrodovosti,  je mlátenie prázdnej slamy.

Ste jediný, koho trápi prerušenie vedeckej spolupráce s Ruskou federáciou a verejne vyzýva k jej obnoveniu? Pridal sa k vám niekto?

Tému – sťaby Pandorinu skrinku – som na fakulte / univerzite otvoril a  v rámci mojich „internetových” možností (blog, videonahrávky) spropagoval.  Zaregistroval som raz, že jeden starší kolega, cestou z obeda, mi vyslovil podporu, že veda má byť mimo politiky. A to je asi všetko. Moje podnety akademickým orgánom boli zamietnuté. Asi teraz si už len povzdychnem, že zabojoval som statočne, no nevyšlo. Možno sa ešte nájde nejaký kolega, ktorý sa ozve proti bojkotu vedeckej spolupráce s Ruskou federáciou, najmä ak sa mu narušili jeho pracovné plány.

Z univerzitného prostredia na Západe k nám prichádzajú rôzne „chuťovky“ v podobe „kultúry vymazávania“ nepohodlných myšlienok, ľudí, všetkého, čo nie je ideologicky správne…Profesorom rušia prednášky, sú vyhadzovaní za politicky nekorektné názory…Otázka, myslená napoly humorne a napoly vážne – čo myslíte, koľko si na univerzite nechajú vás? Otvorene lobujete za spoluprácu s Ruskom, verejne sa k téme vyjadrujete. Javíte sa mi ako horúci adept (úsmev).

Zachytil som v konzervatívnych médiach pojem „cancel culture” o rušení istých nepohodlných myšlienok. Treba pritom zmieniť, že kým jedna skupina producentov obsahu (spravodajského, kultúrneho) ho zakazuje, iná skupina producentov, nazvime ju alternatívna, tento „zakázaný” obsah produkuje a šíri. Ak je ekonomické prostredie dobre nastavené, je to priestor na súťaž producentov hlavného prúdu a tých alternatívnych, pričom o úspešnosti rozhodujú „konzumenti” obsahu. Žiaľ, často býva štátom platený (nazývaný aj verejnoprávny) producent, ktorý v línii vládnej ideológie ruší nepohodlných oponentov. Zaujímavé, že ste už tretia osoba, ktorá mi pripomína, že za moju „politickú činnosť” ma môžu  z univerzity  „vyliať”. No pokladám sa za dostatočne flexibilného, aby som sa uplatnil inde.

V Rusku máte svojich doktorandov, cestovať za nimi však nemôžete…Čo plánujete ďalej?

Nuž, budem na univerzite robiť, pokiaľ ma z nej nevyhodia (úsmev). Budem učiť a robiť vedu aj s Rusmi, pokiaľ sa bude dať. Verím, že nikomu nezakážu s nimi dištančne spolupracovať. Na tému si zľahka zaveršujem: „Na Rusko hľadím túžobne, chcem tam ísť, šéfka, služobne. Do Moskvy chcem pofrčať, a za vedu zakričať.” Prípadne, v tvrdšej, „ metalovej” verzii básničky by  posledný verš bol  „za pabedu zakričať.” Na záver si v rámci žartovania dovolím adaptovať ukrajinský pozdrav pre vedecký stav: „Sláva vede !” A odpoveď: „Vedcom sláva !”  Prípadne učiteľ by mohol pozdraviť študentov na začiatku hodiny: „Sláva vzdelávaniu!“ A študenti by zborovo zahučali : „Učiteľom sláva!”  Bez vztýčenej pravice, pravdaže (úsmev).