1. septembra, na Deň Ústavy SR, sme sa rozprávali najmladším poslancom NR SR. Témami rozhovoru boli okrem spomienok na prijatie základného zákona nášho štátu aj nedávne udalosti v srbskom Báčskom Petrovci, analýza covidových vakcín od SAV, ako aj úroveň a správanie sa súčasnej slovenskej politickej opozície.

Venovali sme sa aj stretnutiu prezidentov Putina a Trumpa na Aljaške, konflikt na Ukrajine, rovnako tak ceste premiéra Fica na oslavy ukončenia Druhej svetovej vojny do Číny.

Viac sa dozviete vo videorozhovore s poslancom NR SR za Hlas-SD, Michalom Bartekom.

Pred pár týždňami sa v Báčskom Petrovci v Srbsku odohral incident medzi slovenskou menšinou a srbskými nacionalistami, aspoň tak o tom informovali niektoré médiá (Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci). Vybral sa tam dokonca pán Šimečka, ale aj vy. A mali ste asi „šťastie“ na úplne iných ľudí, dozvedeli ste sa úplne iné informácie, ako on. Povedzte nám o tom viac.

Na rozdiel od pána Šimečku, ktorý si na dolnozemských Slovákov spomenul len teraz, ja som Slovákov v Srbsku nespoznal až ako politik. Chodievam tam od detstva, mám tam rodinu, žijú v časti Báčskeho Petrovca. Na tie slávnosti chodím pravidelne. Ako minulý, aj tento rok som bol v ten piatok na slávnostnom otváracom ceremoniáli.

Viac v rozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Veľkú úctu tomuto festivalu vzdali aj oficiálne srbské autority, prišla tam podpredsedníčka srbskej vlády, rôzni ministri, atď. Srbská vláda slávnosti v Báčskom Petrovci významným spôsobom podporuje a je to tam cítiť na každom kroku.

V piatok (8. 8. 2025) som odtiaľ odišiel a keď som si následne otvoril médiá, veľmi ma prekvapilo, bol som až šokovaný z toho, čo nám liberálny mainstream začal podsúvať. To, že by Srbi mali na našu menšinu útočiť, vôbec nie je pravda. Tak, ako je spoločnosť rozdelená na Slovensku, je rozdelená aj v Srbsku, vrátane našej menšiny. Ale nejde o žiadne koordinované útoky Srbov na Slovákov.

Chcem len dodať, že je naozaj veľmi prapodivné a zvláštne, že takéto veci sa Báčskom Petrovci a týchto lokalitách začínajú diať potom, ako sa tam objavila pani Plaváková. Následne sa tomu venuje aj liberálny mainstream, dávajú tomu veľa priestoru a robia z toho „prachsprostú“ politiku.

Myslím si, že tá „kauza“ mainstreamu veľmi vyhovovala a chceli ňou prekryť stretnutie Putina s Trumpom. Odohrávalo sa to v podobných termínoch. Teraz nikto nekričal na Trumpa, prečo sa stretáva s Putinom tak, ako na nášho predsedu vlády. Šimečka, Plaváková a celá progresívna suita chceli vyrobiť nejakú zástupnú tému, ktorou mala byť téma problematiky Slovákov žijúcich v Srbsku, no nepodarilo sa im to. Ale keď som videl, ako nakladali našim partnerom, prezidentovi Vučičovi a podobne…

My sme pronárodná a prosociálna vláda a záujmy Slovákov a Sloveniek pre nás budú vždy na prvom mieste. Informácie sme mali hneď. Náš premiér aj minister vnútra majú so svojimi partnermi na srbskej strane veľmi dobré kontakty.

A som rád, že aj pán Ochranca verejných práv potvrdil, že v Báčskom Petrovci nešlo o žiadne koordinované útoky Srbov na Slovákov, ale bola to naozaj len drobná potýčka. A z tej sa opozícia – podotýkam najprv srbská – snažila vyvolať nejaký obrovský povyk.

Keď sa ma ľudia pýtali, ako to celé bolo, prirovnával som to k tomu, že by v Banskej Bystrici pred hlavným vchodom do múzea SNP, pred jeho oslavami – napriek zákazu – niekto vystavoval fotografie z opozičných protestov hnutia Mier Ukrajine. Aká by bola reakcia?

Ľudia, ktorí tie fotografie vystavovali, boli vopred upozornení, že takéto fotografie na tomto mieste nie je povolené vystavovať, pretože národné slávnosti našich krajanov nemajú s politikou nič spoločné. Mohli ten cirkus robiť niekde o pár ulíc ďalej, mimo toho hlavného prúdu a všetko by bolo v poriadku.

Zopakujem, že to bola cielená provokácia progresívcov a liberálov v Srbsku, aj na Slovensku, aby vyvolali vášne. Chceli zahrať na liberálnu nôtu, vtiahnuť do toho aj našich občanov, čo ma veľmi mrzí. Všimnite si, že kam vstúpi Šimečkova noha, tam nastávajú len zvady, škriepky a nenávisť.

Naša opozícia sa tú tému, aj za pomoci vybraných médií, snažila živiť, ale dlho im to nevydržalo.

Chvalabohu sa im to nepodarilo. Keď som videl, aké dvojtvárne informácie podávajú a ako o tom nepravdivo informujú aj médiá, nedalo mi to a opäť som tam podnikol cestu. Chcel som sa stretnúť s bežnými ľuďmi na ulici, opýtať sa na ich názor.

Nestretol som sa s politikmi a predstaviteľmi opozičných strán, ako pán Šimečka. Stretol som sa bežnými ľuďmi, občanmi Báčskeho Petrovca, ktorí s politikou nemajú nič spoločné a tí absolútne vyvrátili to, čo hovoril pán Šimečka. Bolo to v úplnom protiklade s tou propagandou, ktorú sa on ohľadom tejto témy snažil vytvoriť.

Z tohto miesta chcem poďakovať predstaviteľom Báčskeho Petrovca, vlády Vojvodiny, ale aj na najvyššej úrovni prezidentovi Vučičovi za to, akým spôsobom Srbi svoje národnostné menšiny podporujú. V tomto sú pre nás veľkým príkladom. Vieme, že Srbsko malo po rozpade Juhoslávie s menšinami veľmi komplikovanú situáciu. Ale sú k nim veľmi ohľaduplní, menšiny majú svoje zastúpenie v regionálnych, aj vládnych štruktúrach, majú svoje vlády a orgány, môžu spolu rozhodovať.

Vždy budeme veľmi pozorne počúvať, aké potreby naši krajania majú. Keď som sa s nimi rozprával, informoval som sa aj o tom, čo by im v bežnom živote pomohlo. Chceli najmä to, aby im boli napríklad jednoduchšie uznávané rodné listy a takéto „technické“ veci, ktoré by im uľahčili kontakt s domovinou.

Protesty proti vláde v Srbsku neustále pokračujú. Máte prehľad, čo všetko sa tam deje?

Sledujem to veľmi pozorne. Ten srbský scenár pripomína to, čo bolo aj na Slovensku. Pamätáme si, ako mali niektoré mimovládne organizácie odstupňované, akým spôsobom chceli robiť pomaly štátny puč, ako budú blokovať diaľnice, vládne budovy, kľúčové úrady a podobne.

A toto všetko sa deje v Srbsku a je to podporované zo zahraničia, tajnými službami a vládami. Pretože im vadí, že Srbsko na čele s prezidentom Vučičom, je jedna suverénna krajina, ktorá robí svoju vlastnú politiku na všetky svetové strany. Vučič nemá problém stretnúť sa s Putinom, čínskym prezidentom, aj americkým prezidentom a robiť zahraničnú politiku, ale aj biznis, mať a udržiavať s nimi silné zväzky. To je realita dnešného Srbska.

Odkedy sa Alexander Vučič stal prezidentom, tá krajina sa obrovsky pohla vpred, to je fakt. Keď si pozriete štatistiky, koľko ciest tam vybudovali, ako im stúpa minimálna mzda, ako sa potierajú rozdiely medzi EÚ a Srbskom, tak naozaj napredujú raketovo. A to naozaj nemám potrebu Vučiča nejak vychvaľovať.

No keď zahraničné „elity“ niekde vidia naozaj suverénneho lídra, chcú sa ho zbaviť, lebo im to nevyhovuje v koncepte poslušných, ako to môžeme vidieť napríklad v strane Poslušné Slovensko na čele so Šimečkom.

Vravíte, že Srbsko za ostatné roky napreduje, napriek tomu už pomaly dve dekády čakajú na vstup do EÚ, plnia podmienky, ale Únia vždy príde s niečím novým. Mám pocit, že Srbi ako keby pomaly začali poškuľovať po BRICS. Ako to vidíte?

Môj osobný názor je na túto vec absolútne jasný. Neviem si predstaviť, že s otvorenou náručou vítame v EÚ Ukrajinu, ktorá ani zďaleka neprešla takými reformami, akými už roky prechádzajú v Srbsku, kde sa naozaj snažia zosúlaďovať svoju legislatívu, právny aj sociálny štát, na európske štandardy. A mala by ich predbehnúť Ukrajina? No tak kde sme? To je opäť ďalší dvojitý štandard.

Srbsku prajem európsku perspektívu. Ale ako som sa tam rozprával s bežnými ľuďmi, už ako keby strácali zmysel toho členstva v Únií. Hádže sa im pod nohy veľa polien a EÚ im pridáva ďalšie a ďalšie veci, ktoré musia spĺňať. A keď potom na druhej strane vidia Ukrajinu, ktorá bola ešte v roku 2022 v indexe korupcie hodnotená ako jedna z najhorších krajín na celom svete… A takáto krajina by teraz mala vstúpiť do EÚ a Srbsko nie?

Sú z toho právom rozčarovaní a vôbec by som sa nečudoval, keby sa do tej EÚ už až tak nehrnuli.

Spomenuli ste stretnutie Putina a Trumpa na Aljaške. Nedávno som počul naozaj vtipnú vec z úst predstaviteľky našej opozície, meno si nepamätám… Tvrdila, že Putin sa s Trumpom stretol vďaka všetkým doterajším balíkom sankcií EÚ, ktoré ho zahnali do kúta a už konečne musel začať nejaké rokovania. Čo vravíte na takéto výroky z úst našej progresívno-liberálnej opozície?

Slovenčina je bohatý jazyk, máme príslovia, porekadlá… V tomto prípade asi platí – čo sa babe chcelo, to sa babe prisnilo.

Vždy, keď sa tie sankčné balíky na Ruskú federáciu prijímali som sa pýtal, prečo to tak kúskujú? Keď chcú byť tvrdí, nech príjmu prvý balík a potom možno ešte druhý. Ale osemnásty, devätnásty? Čo bude o chvíľu?

Z tohto pohľadu je to pre mňa úplne trápne, akým spôsobom sa vedie tá sankčná politika a podľa mňa to nie je riešenie. Aj v prípade konfliktu na Ukrajine sa musíme držať medzinárodného práva, ale treba povedať, že iba sankcie a zbrojenie nevedú k mieru.

Som veľmi rád, že sa stretnutie Trumpa a Putina na Aljaške uskutočnilo. Kým Trump nenastúpil do úradu, každý, kto v súvislosti s Ukrajinou povedal slovo „mier“ bol kolaborant, proruský a podobne. Až s Trumpovým nástupom začalo byť dovolené o mieri na Ukrajine hovoriť a aj keď to pánovi prezidentovi trvá dlhšie, ako hovoril, som veľmi rád, že ten mierový proces začína byť na dosah.

Ale čudujem sa, že pán Šimečka alebo pán Korčok boli ticho a nevyčítali Trumpovi, že sa s Putinom stretáva. Tak, ako to vyčítali nášmu predsedovi vlády. Ale to je tá ich dvojtvárnosť. Preto je dobré byť suverénnym politikom, ktorého nikto nedrží „za šnúrku od treniek“, ako sa hovorí. A ako to môžeme vidieť u pána Korčoka a Valáška, ako aj celej tejto suity, ktorá má klapky iba na jednu stranu.

Držím Trumpovi palce, aby s Putinom našli spoločnú reč a aby na Ukrajine čo najskôr, konečne zavládol mier, pretože to je najdôležitejšie.

Trump asi pochopil, o čo Rusom ide a prijal ich pohľad na fungovanie sveta, aj na príčiny konfliktu na Ukrajine. Len naši progresívci to stále akosi prijať nechcú.

Nebojte sa, im to bude nadiktované. Oni absolútne nemajú svoj názor a vychádzajú len z toho, čo im niekto napíše alebo čo im v Denníku povedia, že majú hovoriť… Neobávam sa toho, že im v „správnej“ chvíli nepovedia, že sa majú skloniť a bude ticho. Ako hovorím, ich chrbtová kosť je ohybná ako záhradná hadica.

O pár dní by mal premiér Fico letieť do Číny a okrem iných štátnikov sa opäť stretnúť aj s prezidentom Putinom. O čom by malo byť to stretnutie?

Je správne a dôležité, že predseda vlády pri takomto významnom miľníku do Číny cestuje. 80-te výročie ukončenia Druhej svetovej vojny, ktoré si naši čínski partneri pripomenú veľkolepým spôsobom, si to zaslúžia. Musíme si uvedomiť, že v Druhej svetovej vojne zahynulo viac, ako 17 miliónov Číňanov. Je správne, že si ideme uctiť pamiatku týchto obetí.

A je to veľmi dobrá príležitosť aj pre našu diplomaciu a zahraničnú politiku, keď sa predseda vlády stretne s čínskym prezidentom, ruským prezidentom, prezidentom Kazachstanu, Turecka, ako aj ďalšími svetovými štátnikmi. Je to skvelá príležitosť pre nás, ako suverénnu krajinu, ktorá robí politiku na všetky svetové strany, sa v jeden deň stretnúť s toľkými štátnikmi a vymeniť si pragmatické pohľady na vec a aj na obchodnú výmenu.

Pretože ak pôjdete na Západ, tam vám teraz budú rozprávať iba o Green Deale, zelených riešeniach, 72 pohlaviach… Takže aj pre ekonomické vzťahy je veľmi osviežujúce a produktívne rozprávať sa s tými, ktorých krajiny dynamicky napredujú.

Ja to teda absolútne kvitujem a verím, že tá cesta bude úspešná, A keby som mohol, určite v tom lietadle s pánom premiérom letím tiež.

Vráťme sa domov. Analýza covidových vakcín od SAV sa postarala o veľký rozruch a to napriek tomu, že ju ešte nikto nevidel. Iba nejaké útržky sa objavili na satirickej stránke Zomri. Myslíte si, že niečo takéto je šťastný postup?

V prvom rade musím povedať, že by som všetkých vedcov z SAV nehádzal do jedného vreca. Sú tam uznávaní akademici, starí kantori, ktorí tak ako významné vedecké osobnosti pôsobili ešte pred rokom 1989 a sú naozaj tá stará, dobrá škola.

To, že si nejaký správca stránky SAV alebo niekto z marketingu začne vymieňať informácie so stránkou Zomri… Takéhoto človeka by som vyhodil. Pretože SAV nie je nejaká satirická stránka, ale má to byť vážená inštitúcia, ktorá s podobnými stránkami nemá zahadzovať.

Čo sa týka medicínskej časti tej správy, nie som odborník, ktorý by sa k tomu vedel fundovane vyjadriť, ale poviem svoj názor. Ja som sa zaočkovať nedal, som stále mladý človek, v tom čase som veľa cvičil, udržiaval som sa, snažil som sa žiť zdravým spôsobom. Vyhodnotil som to teda tak, že očkovanie nepotrebujem. Nikoho som od toho neodhováral, ale ani som do toho nikoho nenútil.

Čo sa týka pána splnomocnenca Kotlára, veľmi ma mrzí, že zabúdame na elementárnu slušnosť, či už voči pánovi Kotlárovi, ale takisto aj z jeho strany voči iným. Na druhej strane pána Kotlára chápem v tom, že je ťažké slušne komunikovať s niekým, kto ho nenávidí už len preto, že sa ráno zobudí. Nemá to jednoduché.

Nechcem vstupovať do práce vedcov. Ale chcem, aby SAV položila na stôl relevantné zistenia a aby sme vedeli, čo je vo veci. Aby sa všetko riadne prešetrilo a hlavne aby sme prijali mechanizmy, vďaka ktorým by ľudia už nikdy neboli nútení do nejakej vakcinácie takým masovým spôsobom, ako to bolo v minulosti.

Keď si spomenieme na všetky tie výroky, že vakcína je sloboda, že vakcína je cesta… Veď sme tu boli pomaly ako v nejakej sekte. V poriadku, kto sa chce nechať zaočkovať, nech sa nechá. Ja som ako dieťa absolvoval všetky povinné očkovania, ale tie boli dlhodobo odskúšané. Ale toto bol špeciálny typ vakcín, ktorý ani nebol otestovaný. Nevieme, čo tá vakcína bude robiť napríklad o 20 rokov, ako to vieme u iných vakcín.

O čom bola nedávna pracovná cesta najmladšieho poslanca NR SR do Kazachstanu a čo vraví na to, že niektorí ľudia časť členov strany Hlas-SD označujú za liberálov? Mal by – podobne ako v prípade advokátov, notárov, ale aj taxikárov – existovať „cech“ novinárov? A čo čaká poslancov nášho parlamentu na septembrovej schôdzi?

Dozviete sa vo videorozhovore s poslancom NR SR za Hlas-SD, Michalom Bartekom.