Záhada stratenej jednoty, alebo ako sa Západ stal barbarským

Je to až primitívne jednoduché: Do národa bol vrazený klin podľa princípu rozdeľuj a panuj. Trend prišiel, samozrejme, zo zámoria, a chytil sa naň celý Západ. My tiež – preto sa rozpadla Československá socialistická republika. Jednotné národy nemôžete kontrolovať a podrobiť ekonomickému otroctvu, pretože budú hrdo napredovať vlastnou cestou – aj keď je to cesta ťažká, a áno, niekedy v tieni určitej dominujúcej ideológie. V poriadku, a teraz nám tu nechcú presadiť globalisti liberálnu demokraciu? Ideologický boj nikdy neskončil, nadarmo naša Ústava zaručuje nezávislosť.

Bola to práve liberálna demokracia, ktorá priniesla do spoločnosti svár. Kým socializmus sa jasne orientoval na blaho komunity so zaručením dôstojného života jednotlivca, alebo kým teokracia saudského typu vychádza z jednej jedinej nemennej doktríny, liberalizmus sa nás snaží presvedčiť, že každý jeden človek má právo na svoj názor, na svoje preferencie, a na také konanie, aké mu práve vyhovuje. Iste, to je pekné, zakričať si SLOBODA! Problém spočíva v tom, keď aplikácia jedného slobodného konania naráža na opačné slobodné konanie. Preto sú ľudia v uliciach, preto sú národy rozdelené, preto prebiehajú demonštrácie.

V jednom súbehu s liberálnou ideológiou, ktorú vedno s filozofom Duginom považujem za nevydarený experiment radikálneho typu, sa drží kapitalizmus s absolútne nerovnomerným prerozdelením svetového bohatstva. Do balíku, ktorý posilňuje ideu údajne najlepšie z existujúcich politicko-ekonomických systémov, zapadajú politické mimovládky (dotované vlastníkmi globálneho kapitálu typu G. Soros) a v neposlednom rade tzv. mainstreamové médiá. Tie bez námietky slúžia svojim pánom, tiež kapitalistom „bez domova”, svetoobčanom-globalistom. Síce v dobrej viere, že propagujú „slobodu a demokraciu”, no i tak slúžia.

A práve médiá sú tie, ktoré spôsobili intelektuálnu eróziu národov. Opozícia rada tvrdí, že sme súčasťou „civilizovaného sveta”, no stačí si všimnúť, kam sa tento svet dopracoval. Netreba poukázať ani masové demonštrácie, ktoré vo Francúzsku už prerástli do nepokojov (predpokladám, že Európu ešte len čaká veľká vlna vzbury). Médiá totiž svojou orientáciou na vytváranie príbehov spôsobili, že pre jednu časť národa nie je viac dôležité, čo v prípade určitého incidentu celospoločenského rozmeru prinesie vyšetrovanie, a aký bude následne súdny verdikt. Médiá podajú príbeh, resp. vypestujú istý naratív, a toho sa príjemca chytí ako rybka návnady.

Uznajte, že nie je predsa normálne, aby tí, ktorí nekriticky stoja na strane Ukrajiny ako akéhosi anjela východu, neuznávali rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, že kyjevský režime nekonal dostatočne promptne pri podpálení Domu odborov v Odese provládnymi radikálmi. Uhorelo tam 47 etnických Rusov – ale keby išlo hoci len o jedinú obeť, hovorili by sme o závažnom pochybení zo strany patričných záchranných zložiek, resp. zámernom zanedbaní povinnosti.

Toto je len jeden príklad za všetky. Môžeme spomenúť aj mnoho ďalších, a to aj z domácej pôdy. Keď už raz Matovič s médiami vytvoril naratív o „mafii”, neexistuje, aby sa SMER očistil. Nadarmo sa zbavil jednotlivcov, ktorí sú spájaní s nelegitímnou činnosťou. V očiach jednej časti verejnosti je navždy očiernený. Nech by teda súčasná koalícia urobila čokoľvek, bude so sebou niesť túto škvrnu až na večnosť. Veď aj HLAS obviňujú opozičníci (ich časť) ako aj niektorí občania zo „spolčovania s mafiou.” Je to absurdná rétorika, ale nepomôžete si. Médiá ukotvili naratív, ich príjemca má jasno. To, čo povedia seriózne štátne ustanovizne, je druhotné…

A takto sa z jednotnej spoločnosti stáva rozdelená, a civilizované krajiny sa menia na barbarské.