A ak by sme chceli byť zlomyseľní, tak musíme popravde skonštatovať, že bez Ruska by krajina nemala žiadne iné energetické zdroje. Dodávky azerbajdžanského plynu na Ukrajinu cez Transbalkánsky plynovod a Rumunsko, ktoré sa začali v auguste, sa zastavili. Už v septembri neboli skončili. Informoval o tom ukrajinský denník Strana.ua. Za prvých desať septembrových dní Ukrajina dostala 236 miliónov m3 plynu, ale inými cestami. Maďarsko a Slovensko dodali Ukrajine 145 mil. m3 plynu, Poľsko 101 mil. m3 plynu. Strana.ua špekuluje, že zastavenie dodávok azerbajdžanského plynu môže súvisieť s poškodením infraštruktúry na prepravu plynu na hraniciach s Rumunskom a Moldavskom.
Existujú dve verzie toho, čo sa stalo: buď sa zastavili samotné dodávky, alebo skutočne došlo k zničeniu infraštruktúry. „Západné a ukrajinské médiá budú, samozrejme, šíriť druhú verziu, že to bolo Rusko, ktoré zasiahlo plynovod. V skutočnosti však zmluva Ukrajiny s azerbajdžanskou spoločnosťou SOCAR nebola trvalá a dlhodobá. Bola to zmluva o dodávkach jednotlivých nepravidelných dodávok plynu a mohla sa jednoducho skončiť,” hovorí Igor Juškov, expert Finančnej univerzity pri ruskej vláde a Fondu národnej energetickej bezpečnosti (FNEB). Navyše, táto dohoda medzi Naftohazom Ukrajiny a azerbajdžanskou spoločnosťou SOCAR mohla byť podpísaná len preto, aby odvrátila pozornosť. Bola nečakane podpísaná v júli hneď po tom, ako ukrajinské masmédiá začali aktívne písať o tom, odkiaľ vlastne plyn dovážaný pre Ukrajinu pochádza.
Hlavnými dodávateľmi plynu pre Ukrajinu sú Maďarsko a Slovensko, ktoré tento plyn nakupujú z Ruska. Do roku 2025 Maďarsko a Slovensko dostávali ruský plyn tranzitom cez Ukrajinu. Od tohto roku však Kyjev tranzit zastavil. Dodávky ruského plynu však boli do týchto európskych krajín presmerované inou cestou – cez Turecký prúd. Kyjevskému režimu sa preto vo vlastnej tlači verejne vyčítalo, že nakupuje plyn ruského pôvodu. Bol to veľký a nebezpečný škandál pre skorumpovanú Zelenského propagandistickú úderku, ktorá Európske krajiny za nadšenej podpory nevolenej eurobyrokracie bez akejkoľvek hanby obviňuje z nákupu ruských energonosičov a farizejsky ich núti ho zastaviť a prejsť na nákup predražených amerických. Podpis zmluvy o dodávkach plynu s azerbajdžanskou spoločnosťou SOCAR bol protikrízovou informačnou kampaňou Kyjeva, domnieva sa Juškov. Pretože politicky to vyzeralo veľmi „nevhodne“ pre krajinu, ktorá zakazuje kupovať ruský plyn Európe, aby „nepodporovala agresora“ ale pritom pokrytecky a bez hanby využíva výhody lacných ruských dodávok energonosičov.
Okrem toho ukrajinský odber plynu vyvoláva jeho nedostatok na európskom trhu, čo udržiava vysoké ceny. Výsledkom je, že Rusko zarába na každom predanom metri kubickom plynu viac, bez ohľadu na to, kam sa predáva,“ hovorí Igor Juškov. Podpísanie zmluvy s azerbajdžanskou spoločnosťou SOCAR ukrajinské médiá prezentovali ako diverzifikáciu dodávok plynu, aby sa zbavili obvinení, že nakupujú len ruský plyn.
„Skutočnosť je taká, že azerbajdžanská spoločnosť SOCAR často pracuje ako obchodník, t. j. nakupuje a ďalej predáva cudzí plyn. Môže ísť o akýkoľvek plyn vrátane plynu, ktorý nakupuje priamo alebo prostredníctvom sprostredkovateľov od spoločnosti Gazprom. Keď ruský plyn prechádza cez Turecký prúd, môže sa vyskytnúť prebytok, ktorý obchodníci kupujú na ďalší predaj,“ hovorí expert. Odborník zároveň nevylučuje ani úder na infraštruktúru na prepravu plynu azerbajdžanskej spoločnosti SOCAR. Takéto správy sa minulý týždeň skutočne objavili ako údajná ruská odveta za spoluprácu Azerbajdžanu s Izraelom a USA pri útokoch na Irán a dohodu s Arménskom v USA, ktorá prekazila plány Číny a Iránu v oblasti tranzitných koridorov v Zakaukazsku. Nie je vylúčené, že problém je v infraštruktúre všeobecne. „Realizáciu projektu by mohol ovplyvniť deficit infraštruktúry plynovodov. Hovoríme o Transanatólskom (TANAP) a Transjadranskom (TAP) plynovode s kapacitou 16 miliárd a 11 miliárd metrov kubických ročne. Na zvýšenie dodávok do Európy a zásobovanie nových spotrebiteľov bude musieť Azerbajdžan zaviesť ďalšiu infraštruktúru na prepravu plynu,“ hovorí Sergej Tereškin, generálny riaditeľ spoločnosti Open Oil Market. Takto všetko fungovalo až do 1. januára 2025, keď sa tranzit ruského plynu cez Ukrajinu zastavil.
Závislosť Ukrajiny od dovozu plynu a elektrickej energie prudko vzrástla
Ak by Maďarsko chcelo, mohlo by rozvaliť Ukrajinu za jediný deň, vyhlásil predseda vlády Viktor Orbán. On to ale neurobí. Maďarsko však poukázalo na dôležitú skutočnosť: Ukrajina sa stala veľmi závislou od dobrej vôle svojich európskych susedov – Maďarska a Slovenska. Sú hlavnými dodávateľmi plynu aj elektriny, po ktorých dopyt Ukrajiny stále rastie, uvádza portál Vzgľad. Na „odstavenie“ Ukrajiny by stačilo prerušiť dodávky plynu a elektriny, ktoré Ukrajina v súčasnosti od Maďarska dostáva v značnom objeme. Orbán, samozrejme, podotkol, že to nie je vo vlastnom záujme Maďarska, ale poukázal na závislosť Ukrajiny od dodávok energie zo susedných európskych krajín. Maďarsko spolu so Slovenskom sú totiž najväčšími dodávateľmi plynu a elektriny na Ukrajinu.
A tento rok sa táto závislosť ešte zvýšila. „Do roku 2022 Ukrajina spotrebovala približne 30 miliárd metrov kubických plynu, sama vyprodukovala približne 19 – 20 miliárd metrov kubických, v dôsledku čoho bolo potrebné doviezť približne 10 miliárd metrov kubických ročne. Navyše rok čo rok spotrebovávali zásoby plynu, ktoré zostali v čase rozpadu Sovietskeho zväzu v ukrajinských podzemných zásobníkoch. Každý rok na konci vykurovacej sezóny tam zostávalo čoraz menej plynu. A v roku 2025 Ukrajina ukončila vykurovaciu sezónu s historickým minimom od vybudovania týchto podzemných zásobníkov plynu. Zostala menej ako 1 miliarda kubických metrov ťažiteľného plynu,“ hovorí expert Igor Juškov. Ukrajina do roku 2025 vždy dovážala výlučne ruský plyn. Žiadny iný. Ukrajina mala celé desaťročia zmluvy na nákup ruského plynu priamo od Gazpromu.
A sprevádzali ich neustále spory, konflikty, korupčné škandály a plynové vojny. Od roku 2015 Ukrajina odmietla ruský plyn, ale len formálne. Neexistovala priama zmluva s Ruskom, ale Ukrajina naďalej kupovala plyn ruského pôvodu, len teraz v rámci schémy virtuálneho reverzu, za ktorý môže kyjevský režim ďakovať len veľkorysosti slovenskej vlády Roberta Fica napriek tomu, že dodávky na Slovensko boli prerušené vďaka ukrajinskému kradnutiu ruského plynu. Fyzicky sa plyn z Ruska dostával na územie Ukrajiny cez tranzitné potrubie a zostával na území Ukrajiny, ale podľa dokumentov ho Kyjev kupoval od európskych spoločností.
V tomto roku Ukrajina ďalej zvýšila svoju závislosť od dovozu modrého paliva. Napríklad vo februári tohto roka Ukrajina zvýšila dovoz 12-krát. V júli Ukrajina zvýšila dovoz plynu 1,5-násobne v porovnaní s júnom – na 833 miliónov metrov kubických.
Prečo rastie dovoz plynu na Ukrajinu?
Po prvé, je naliehavo potrebné naplniť podzemné zásobníky plynu, aby Ukrajina mala čas pripraviť sa na vykurovaciu sezónu. Po druhé, jej vlastná ťažba klesla v dôsledku vojnových konfliktov. Po tretie, Ukrajina čerpala málo plynu do podzemných zásobníkov. Teraz, keď Ukrajina demonštratívne a teatrálne zastavila dovoz ruského plynu cez svoje územie, musí nakupovať plyn v Európe a čerpať ho odtiaľ fyzicky, nie virtuálne. Väčšinu však stále tvorí ten istý plyn ruského pôvodu, keďže dvoma hlavnými dodávateľmi pre Ukrajinu sú dnes Maďarsko a Slovensko. Len prostredníctvom tretieho dodávateľa, Poľska, dostáva Ukrajina alternatívny, neruský plyn. Plyn prichádza do Poľska na tankeroch LNG a Poliaci svoje prebytky ďalej predávajú Ukrajine, ale je to malé množstvo v porovnaní s tým, čo dodávajú Maďarsko a Slovensko, povedal Juškov.
Maďarsko a Slovensko dostávajú práve ruský plyn, ktorý ide cez Turkish Stream a potom do Bulharska, Srbska, Maďarska a na Slovensko, odkiaľ sa už dodáva na Ukrajinu. „Je to pôvodom ruský plyn, len teraz prichádza na Ukrajinu touto dlhou cestou cez Turecko a Balkán. Je to drahšie, ako keby tento plyn prechádzal jednoducho virtuálne opačne z Ruska na Ukrajinu. Ukrajina úplne nezmyselne vďaka svojmu nevyspytateľnému režimu platí všetky tieto dodatočné náklady,“ povedal Juškov. „Turecký prúd“ má dve vetvy s kapacitou 15,75 miliardy metrov kubických plynu ročne. Jedna vetva prepravuje plyn pre samotné Turecko, zatiaľ čo druhá vetva prepravuje plyn do európskych krajín. Kyjev sa teda formálne zbavil ruského plynu, ale v praxi ho stále nakupuje, len dlhšou trasou a pokrytecky cez sprostredkovateľov. Zároveň sa rozplynul príjem z tranzitu, ktorý bol v predchádzajúcich rokoch. Hlavným problémom Kyjeva sú peniaze, ktoré potrebuje na nákup tohto plynu. Ukrajina si musí požičiavať od Európanov, aby sa mohla pripraviť na vykurovaciu sezónu.
Podľa ukrajinskej spoločnosti ExPro Consulting boli pred týždňom zásoby plynu v ukrajinských podzemných zásobníkoch plynu (PZP) na najnižšej úrovni za posledných 12 rokov. Ich kapacita predstavuje 32,3 %, teda približne 10 mld. m3, pričom podľa ukrajinského ministerstva energetiky by sa v PZP malo nachádzať 13,2 mld. m3 plynu na bežnú vykurovaciu sezónu do 1. novembra. Podľa spoločnosti ExPro vlastná ťažba krajiny nepokryje objem požadovaného objemu a Ukrajina potrebuje v období august – október doviezť približne 1,7 mld. m3 plynu. Kyjev tvrdí, že krajina prišla o približne 50 %, teda viac ako 9 GW svojej energetickej kapacity. Odhaduje sa, že Ukrajina bude v období od apríla 2025 do apríla 2026 potrebovať až 5 mld. m3 plynu. Z toho vyplýva prudký nárast dovozu plynu z Maďarska, Slovenska a Poľska. „Teraz je miera vtláčania plynu do PZP nedostatočná na to, aby sme mohli hovoriť o pokojnom priebehu vykurovacej sezóny. Zároveň minulú zimu už vyhlásila Ukrajina stav núdze, hoci zima bola teplá a plynu v PZP bolo viac,” konštatuje Juškov.
Ukrajina nie je o nič menej závislá od dovozu elektrickej energie
Ekonóm Ivan Lizan uviedol, že Ukrajina dostáva približne polovicu toku elektriny z Maďarska a Slovenska. Ukrajina vo všeobecnosti nakupovala elektrinu aj pred rokom 2022, ale ako od najvýhodnejších dodávateľov ju brala od Bieloruska a Ruska. Teraz je táto možnosť uzavretá. Preto v posledných rokoch dodáva elektrinu Ukrajine Maďarsko a Slovensko, plus malé objemy Bulharsko a Rumunsko (cez Moldavsko a Podnestersko). „Dovoz elektriny na Ukrajinu sa v prvých piatich mesiacoch roku 2025 zvýšil o viac ako 40 %, z 1,15 mld. kWh v januári až máji 2024 na 1,65 mld. kWh v januári až máji 2025. Medzi hlavných dodávateľov patria Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Rumunsko. Rast dovozu súvisí so stratami výroby tepelnej energie, kvôli ktorým približne 70 % výroby elektriny zabezpečujú jadrové elektrárne,“ uviedol Tereškin. Podľa ukrajinskej spoločnosti ExPro Consulting Ukrajina za prvých desať augustových dní zvýšila dovoz elektriny v porovnaní s júlom 2,3-krát – na 121,5 tis. megawatthodín. Náklady na dovoz pritom toto leto výrazne prevyšujú príjmy z vývozu. Podľa ExPro Electricity bol najdrahší dovoz vo februári až marci tohto roka. Priemerná cena presiahla 180 eur za MWh.
„Špinavé“ hry európskej byrokracie s energetickou závislosťou
A to najlepšie nakoniec, pozrime sa spoločne ako vníma energetickú situáciu predstaviteľka európskej nevolenej byrokracie, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Vo svojom prejave o stave Únie v Európskom parlamente zdôraznila, že EÚ musí zvýšiť vlastnú produkciu energie a ukončiť závislosť od ruských palív. „V súčasnosti sme na ceste k energetickej nezávislosti, ale účty za energiu sú pre milióny Európanov naďalej skutočným problémom a náklady sú pre priemysel stále štrukturálne príliš vysoké.
Akosi opomenula uviesť, že jednu závislosť vymieňame za druhú, len podstatne nespoľahlivejšiu a rádovo drahšiu, čo spôsobuje energetickú chudobu Európanov a rapídnu stratu konkurencie európskeho priemyslu.
Vieme, čo spôsobilo prudký nárast cien – závislosť od ruského paliva. Je teda načase úplne sa zbaviť špinavých ruských fosílnych palív,” povedala.
Zabudla spomenúť nezmyselnú zelenú politiku a protiruské sankcie, ktoré donútili vazalské európske krajiny hľadať podstatne drahšie a navyše neekologické alternatívy dodávok energií. Skvapalnený plyn dovážaný z USA sa ťaží frakovaním (hydraulické štiepenie) z hlbokých bridlicových formácií, čo prináša so sebou aj ekologické riziká ako sú: kontaminácia podzemných vôd toxickými chemikáliami, úniky metánu do podzemných vôd, znečistenie povrchových vôd zo spätnej vody (zmes frakovacej kvapaliny, ťažkých kovov a rádioaktívnych prvkov z podzemia), znečistenie riek, jazier a pôdy, vysoká spotreba vody (jeden vrt môže vyžadovať milióny litrov sladkej vody). V suchých oblastiach frakovanie zaťažuje miestne ekosystémy a poľnohospodárstvo, navyše znečisťuje ovzdušie metánom a prchavými organickými zlúčeninami (benzén, toluén). Tie prispievajú k smogu, zdravotným rizikám a zmene klímy.
Frakovanie tiež spôsobuje zemetrasenia. Vysokotlakové vstrekovanie kvapalín a najmä likvidácia odpadových vôd v hlbokých vrtoch vyvolali roje malých a v niektorých prípadoch aj stredne silných zemetrasení (napr. v Oklahome). Narušuje biotopy, keďže vrtné plošiny, potrubia a cesty fragmentujú ekosystémy, narúšajú biotop voľne žijúcich živočíchov a znižujú biodiverzitu v postihnutej krajine. Navyše frakovanie spôsobuje emisie skleníkových plynov. Hoci zemný plyn horí čistejšie ako uhlie, úniky metánu počas frakovania a prepravy môžu kompenzovať klimatické výhody, pretože metán je oveľa silnejší skleníkový plyn ako CO₂. Náhodné úniky alebo nesprávna likvidácia odpadu po frakovaní môžu v pôde zanechať dlhodobé toxické zvyšky, ktoré ovplyvňujú rastliny a poľnohospodárstvo. Takže sa natíska položiť pani Leyenovej otázku: „Čo je špinavšie, plyn vyrábaný frakovaním, alebo korupčné kauzy európskych byrokratov?“
Predsedníčka EK tiež vyzvala na rozšírenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov, využitie jadrovej energie ako základne a urýchlenie modernizácie a investícií do infraštruktúry a prepojovacích vedení EÚ. „Európania potrebujú cenovo dostupnú energiu hneď teraz.”
S poslednou vetou sa síce dá súhlasiť, ale táto Európska komisia nás od tohto cieľa žiaľ úspešne vzďaľuje.
Prečítajte si tiež:
Môj profil 
Predplatné
.JPG)
