Európa alebo len EÚ? Za koho Leyenová vraví?

Ursula von der Leyenová otvorila svoju správu o stave Únie veľkými slovami: „Európa zvádza boj. Bojuje za seba ako kontinent, za svoju celistvosť a mier. Za slobodnú a nezávislú Európu.“ Kde sa berie toto EÚ velikášstvo? EÚ predsa nie je Európa. Únia združuje 27 štátov, no na kontinente ich je vyše 40 a mimo EÚ žije približne 300 miliónov Európanov – teda takmer 40 % obyvateľstva. Patria sem aj krajiny ako Ukrajina, Nórsko, Švajčiarsko, Srbsko, ale aj Rusko. Keď Brusel stotožňuje EÚ s Európou, ide o arogantný rétorický trik, ktorým si nárokuje monopol na európsku identitu a právo určovať, čo je pre Európu a jej obyvateľov dobré.

Obrana a militarizácia: kto to zaplatí?

Leyenová vo svojej správe o stave Únie zdôraznila, že Európa sa musí pripraviť na vojnu a predstavila plán „Pripravenosť 2030“. Ten počíta s masívnymi spoločnými nákupmi zbraní, budovaním „dronovej hradby“ na východnej hranici a s mobilizáciou až 800 miliárd eur na zbrojenie.

Na prvý pohľad môže ísť o ambicióznu víziu, no pre Slovensko znamená len ďalší tlak na štátny rozpočet. Naša ekonomika už dnes trpí vysokým deficitom a každé nové euro vyčlenené na obranu je euro, ktoré chýba v nemocniciach, školách či v dôchodkovom systéme. Obyčajný Slovák z tejto militarizácie neuvidí viac bezpečia vo svojom každodennom živote, iba menej peňazí v štátnej kase a horšiu dostupnosť základných verejných služieb.

Ukrajina: solidarita alebo hra s ohňom?

Podpora Kyjeva bola leitmotívom Leyenovej prejavu. Lenže práve tu sa ukazuje, že slovenská vláda má inú víziu. Róbert Fico opakovane vyslovil, že po skončení vojny chce čo najskôr obnoviť ekonomicky výhodnú spoluprácu s Ruskou federáciou. On sám je pripravený podávať ruku spolupráce krajinám za bránami novej železnej opony plánovanej Bruselom.

Ak Brusel vybuduje trvalú bariéru s Ruskom, Slovensko príde o šancu na lacné suroviny, tranzitné príjmy a obchodné príležitosti, ktoré zvyšujú jeho konkurencieschopnosť. To nie je solidarita – to je hra s ohňom, v ktorej platíme vysokú cenu za cudziu stratégiu.

Zmrazené ruské aktíva – krádež storočia

Najnebezpečnejšia časť Leyenovej vízie je návrh financovať Ukrajinu zo zmrazených ruských aktív. Predsedníčka komisie ho prezentuje ako „spravodlivé riešenie“, ale v skutočnosti ide o bezprecedentné vyvlastnenie. EÚ, ktorá sa roky zaklína právnym štátom a ochranou vlastníckeho práva, tým ukazuje, že tieto princípy sú pre ňu záväzné iba dovtedy, kým jej to vyhovuje. Plány Bruselu pozorne sledujú krajiny celého globálneho juhu – a budú si dlho pamätať, že EÚ je pripravená ukradnúť peniaze suverénneho štátu. Takýto krok podkope dôveru v európske finančné inštitúcie a otvorí dvere odvetám.

Rusko môže odpovedať viacerými spôsobmi: žalobami, konfiškáciou západného majetku, obmedzením vývozu surovín, kyberútokmi či geopolitickými protiopatreniami. Pre bežného daňového poplatníka to môže znamenať vyššie ceny energií, neistotu na finančných trhoch a ohrozenie stability bánk. Bruselská elita hrá s reputáciou celého kontinentu – a riziko prenáša na plecia občanov.

Migrácia: sankcie za odmietnutých migrantov

V prejave Ursula von der Leyenová označila nový Pakt o migrácii a azyle za „prísny, ale spravodlivý“ a avizovala jeho rýchle uvedenie do praxe. Zároveň sa pochválila trojnásobným navýšením prostriedkov na migráciu a ochranu hraníc a vyzvala na vytvorenie európskeho systému návratov. Na prvý pohľad to znie ako dôraz na poriadok a bezpečnosť, no realita je oveľa protirečivejšia. Brusel totiž jednou rukou posilňuje hranice, ale druhou – cez rôzne mimovládne organizácie – nepriamo povzbudzuje nelegálnu migráciu a vytvára mechanizmy, ktoré jej napomáhajú. Takto sa nikdy nepodarí zastaviť tok nelegálnych migrantov; výsledkom sú len ďalšie náklady pre daňového poplatníka.

Samotný Pakt v praxi znamená, že členské štáty budú musieť buď prevziať migrantov z preťažených krajín, alebo zaplatiť 20 000 eur za každého odmietnutého. Takzvaná „flexibilná solidarita“ sa tak mení na formu finančnej sankcie, ktorá zasiahne najmä tie krajiny, ktoré sa odmietnu podriadiť bruselskému kľúču.

Slovensko si tak od polovice roka 2026 bude musieť vybrať medzi dvomi nevýhodnými možnosťami: buď prijať migrantov a niesť dlhodobé náklady na ich integráciu, alebo ich neprijať a platiť ročne milióny eur do spoločného fondu. Orientačné výpočty ukazujú, že pri minimálnom scenári by šlo o 7,2 milióna eur ročne, pri zvýšenom tlaku o 14,4 milióna a v krízovom stave dokonca o 24 miliónov. Či už sa vláda rozhodne pre akúkoľvek cestu, náklady ponesie vždy občan Slovenska – buď vo forme vyšších daní, alebo v podobe nových sociálnych a bezpečnostných výziev.

Zelená agenda = vyššie životné náklady

Von der Leyenová vo svojom prejave sľubuje, že Európska únia zabezpečí dostupné bývanie, autá a potraviny pre všetkých občanov. Znie to pekne, no v okamihu, keď tieto slová vyslovila, zároveň potvrdila pokračovanie prísnych klimatických regulácií, ktoré pôsobia presne opačne.

Sprísnené normy pre energetickú efektívnosť budov zvyšujú cenu rekonštrukcií a novostavieb a robia vlastné bývanie čoraz menej dostupným. Tlak na elektromobilitu a pripravovaný zákaz spaľovacích motorov vedú k tomu, že cenovo dostupné autá z trhu miznú a nové sa stávajú pre väčšinu Slovákov luxusom. Podobný trend vidíme aj pri potravinách: ekologické obmedzenia pre poľnohospodárov zvyšujú náklady na výrobu, zdražujú hnojivá, energie aj dopravu, čo sa okamžite premieta do cien na pultoch.

Hoci Leyenová hovorí o dostupnosti, reálne kroky Bruselu prinášajú pravý opak – nedostupnosť. Pre slovenské rodiny to znamená, že ich rozpočet je pod stále väčším tlakom a sľuby o lepšom živote zostávajú len prázdnou rétorikou.

Demokracia a sloboda slova – ministerstvo pravdy

Layenová sa v prejave opakovane odvolávala na potrebu posilniť demokraciu a nezávislé médiá. Sľúbila nový program na podporu lokálnych redakcií, prísnejšiu ochranu detí pred sociálnymi sieťami a zriadenie Európskeho centra pre odolnosť demokracie proti dezinformáciám. Na papieri to znie ako starostlivosť o občana, no v skutočnosti ide o sériu krokov, ktoré ohrozujú samotné piliere slobody.

Podpora „nezávislých médií“ z Bruselu je oxymoron. Médiá, ktoré berú peniaze od politikov, nemôžu byť nezávislé. Nebudú hrýzť ruku, ktorá ich živí.

„Ochrana detí“ sa v praxi mení na projekt plošnej kontroly digitálnej komunikácie, známej ako chat control, čo je ničím iným než zrušením listového tajomstva v online priestore. To, čo bolo kedysi základnou zárukou slobody, chce Brusel obetovať v mene bezpečnosti.

A zriadenie Európskeho centra pre odolnosť demokracie proti dezinformáciám je len inštitucionálna podoba cenzúry. Orwellovo ministerstvo pravdy – platené z našich daní, aby určovalo, čo je „pravda“ a čo „dezinformácia“.

Pre Slovensko to znamená viac jednostranného mediálneho prostredia, menej plurality a riziko, že aj súkromná komunikácia bude pod dohľadom.

Hospodárstvo a jednotný trh – veľké sľuby, malé výsledky

Von der Leyenová sa vo svojom prejave chválila úspechmi jednotného trhu a zdôrazňovala jeho význam pre prosperitu občanov. Sľúbila aj opatrenia na podporu priemyslu, malých a stredných podnikov a nových inovácií. No realita je iná: hospodárstvo EÚ stagnuje, konkurencieschopnosť klesá a byrokratické regulácie dusia podnikateľské prostredie. Slovensko, ktoré je silno prepojené na európske dodávateľské reťazce, trpí ešte viac – zatiaľ čo nemecký a francúzsky priemysel si vyloboval špeciálne výnimky a dotácie, slovenské firmy čelia prísnym pravidlám bez adekvátnej kompenzácie.

Sľub o „dostupnejších životoch“ tak ostáva prázdnym heslom. Namiesto lacnejších produktov a služieb prinášajú nové regulácie rast cien, tlak na malé podniky a ďalšie rozdeľovanie trhu podľa politických preferencií. Pre bežného Slováka to znamená drahšie výrobky, obmedzenejšiu konkurenciu a riziko, že jeho zamestnávateľ nebude schopný v tomto prostredí prežiť.

Politické dôsledky: viac Bruselu, menej Slovenska

Najnebezpečnejšia zmena je návrh prejsť v zahraničnej politike na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. To by znamenalo, že Slovensko stratí právo veta. Nebudeme môcť zastaviť rozhodnutia, ktoré ohrozujú naše záujmy – od sankcií po otázky migrácie.

Pre bežného Slováka to znamená, že jeho vláda už nebude mať moc brániť národné záujmy. Rozhodovať budú veľkí hráči – a malí budú musieť poslúchať. Budeme sledovať, či Slovensko za Fica na práve veta zotrvá.

Vízia, ktorá Slovensko oslabuje

Prejav predsedníčky Európskej komisie o stave Únie nebol prejavom pokory ani realistického zhodnotenia problémov, ale demonštráciou moci a ambícií bruselských elít, ktorý je v rozpore s aktuálnymi možnosťami dlhmi zavalených členských štátov.

Znova sa tu zopakoval trik, že EÚ sa stotožňuje s celou Európou, hoci stovky miliónov Európanov žijú mimo nej. V mene mieru sa presadzuje militarizácia, v mene solidarity sa zavádzajú finančné sankcie za odmietnutých migrantov, v mene dostupnosti sa prijímajú regulácie, ktoré robia život drahším, a v mene demokracie sa buduje systém cenzúry. Čo dáva právo Layenovej pripravovať takúto „skvelú“ budúcnosť všetkým Európanom?

Pre Slovensko to znamená jedno: vyššie účty a menšiu slobodu. Namiesto bezpečnejšej budúcnosti dostaneme drahšie energie, vyššie dane a väčšiu závislosť od rozhodnutí, ktoré nepadli v Bratislave, ale v Bruseli. Navyše rinčanie zbraňami ešte nikdy v histórii neprinieslo mier. Slováci sa tak musia pýtať, či je táto „vízia“ skutočne cestou k lepšiemu životu, alebo len projektom na udržanie moci úzkej skupiny, ktorá si uzurpovala právo hovoriť v mene celej Európy a zamyslieť sa nad tým, či toho chceme byť súčasťou, či nemáme na viac.