Zatiaľ čo NATO sa v súčasnosti masívne pripravuje na obranu proti Rusku, Nemecko sa pripravuje na novú úlohu – byť logistickým centrom v prípade ohrozenia. Munícia, vojaci a vojenská technika majú prechádzať cez republiku a následne byť transportované na východný front. V prípade mimoriadnej situácie majú byť späť prevezení aj ranení a utečenci.

To všetko je súčasťou takzvaného Operačného plánu Nemecko (OPLAN DEU), tajného plánu Bundeswehru, ktorý bol dokončený v januári 2025 a o ktorom je zatiaľ známe len málo detailov.

Berlínsky poslanec Alexander King z Aliancie Sahry Wagenknechtovej (BSW) chcel vedieť, čo tento plán konkrétne znamená pre hlavné mesto Berlín. Predložil senátu rozsiahle písomné otázky – a dostal nejasné odpovede, ktoré má teraz exkluzívne k dispozícii berlínsky denník Berliner Zeitung.

Berlín v centre tajného plánu

Operačný plán Nemecko je tajný, neustále aktualizovaný dokument nemeckej armády – Bundeswehru. Ustanovuje nielen presuny vojakov a materiálu, ale aj zapojenie civilných štruktúr – od nemocníc cez dopravnú infraštruktúru až po humanitárne organizácie. Berlín v ňom zohráva kľúčovú úlohu: ako hlavné mesto, dopravný uzol a politické centrum.

King chcel vedieť: Aké dôsledky to bude mať pre mesto a jeho obyvateľov? Aké finančné prostriedky si plán bude vyžadovať? Existujú predpisy týkajúce sa vyvlastňovania alebo zásahov do vlastníctva občanov? Ako budú zabezpečené slobody a práva?

Odpovede senátu zostávajú nejasné. Opakovane sa odvoláva na právomoc federálnej vlády a „klasifikačné požiadavky“ plánu.

Napríklad stručne uvádza: „Pokiaľ ide o konkrétny charakter a formu existujúcich dohôd v kontexte OPLAN DEU, vzhľadom na klasifikačné požiadavky federálnej vlády nie je možné poskytnúť žiadne konkrétne informácie v písomnej forme.“

Vlastnícke práva

Obzvlášť citlivé sú Kingove otázky týkajúce sa možných zásahov do vlastníckych práv.

Senát potvrdzuje, že v prípade stavu ohrozenia alebo obranného stavu je možné zasiahnuť do súkromného vlastníctva, a odkazuje na federálny Zákon o dávkach (Bundesleistungsgesetz, upravuje poskytovanie vecných dávok pre Bundeswehr, pozn. red.)  a Zákon o obmedzení nehnuteľností na vojenskú obranu (Schutzbereichsgesetz ).

Na základe týchto zákonov je možné zabaviť vozidlá, nehnuteľnosti, pozemky  a obytný priestor – prakticky všetko, čo by mohlo byť využité pre vojská.

Senát opäť poskytol nejasnú odpoveď na tento dotaz: „Postupy vojenského využívania súkromného majetku a zásahy vedúce k vyvlastneniu sú upravené najmä v Zákone o federálnych dávkach , Zákone o o obmedzení nehnuteľností na vojenskú obranu ( oba spomínané vyššie) a Zákone o vyvlastnení (Landesbeschaffungsgesetz ). Tieto zákony obsahujú aj príslušné ustanovenia o náhrade škody, ako aj ustanovenia o časovom obmedzení a vrátení majetku.“

Podľa Kongovho názoru je však možné aj spojenie s Operačným plánom Nemecko. Na jeho otázku, či existuje obsahová zhoda medzi plánovanou berlínskou rámcovou legislatívou o privatizácii majetku a požiadavkami OPLAN DEU, však nebola poskytnutá odpoveď. „Na moju otázku v tejto veci som bohužiaľ nedostal žiadnu odpoveď od Senátu,“ uviedol pre denník.

Ochranné priestory? V Berlíne žiadne

Obzvlášť kritická je situácia v oblasti civilnej ochrany. King sa opýtal na počet funkčných bunkrov  a úkrytov pre obyvateľstvo. Odpoveď: V Berlíne už neexistujú žiadne funkčné ochranné priestory.

„Koncepcia verejných úkrytov bola zrušená. Funkčná údržba úkrytov bola ukončená na základe rozhodnutia z roku 2007. Demontáž začala v roku 2008. V Berlíne v súčasnosti neexistujú žiadne funkčné bunkre / úkryty,“ znela odpoveď Senátu.

Namiesto toho sa teraz má preskúmať, či sa stanice metra a železničné stanice dajú prerobiť na núdzové úkryty a prípadné ubytovanie. Bola zriadená medzirezortná pracovná skupina, konkrétne výsledky však ešte nie sú k dispozícii. V praxi to znamená, že v prípade núdze by Berlínčania museli hľadať úkryt tam, kde dnes cestujú do práce – v tuneloch a šachtách metra. Najrušnejšie stanice by sa mohli z dopravných uzlov premeniť na improvizované bunkre.

„Berlín by teraz mal v tomto zmysle prispôsobiť železničné stanice a stanice metra, aby sa situácia zlepšila. Pre mňa by to bol skôr ďalší dôvod, prečo sa aktívne usilovať o mier, namiesto toho, aby sa všetkými dostupnými prostriedkami pripravoval na vojenskú eskaláciu,“ povedal King.

Zdravotníctvo a infraštruktúra

Otázky vyvstávajú aj v oblasti zdravotníctva a infraštruktúry. Podľa nemeckej armády už dnes existujú plány na zapojenie civilných nemocníc do „civilnej obrany“ – na ošetrovanie ranených, ale aj na vojenské potreby.

King chcel vedieť, ktorých berlínskych kliník sa to týka. Senát odpovedal vyhýbavo a opäť odkázal na právomoc federálnej vlády.

Čo to znamená, si možno predstaviť, konštatuje denník. Už dnes preťažené berlínske nemocnice, v ktorých sa liečia nielen obete nehôd a pacienti s mŕtvicou, ale aj zranení vojaci z možnej vojenskej operácie. Operačné sály v nepretržitej prevádzke, pohotovostné lôžka na chodbách, personál, ktorý sa stará o civilné obyvateľstvo a o zranených vojakov…

Podobne je to s dopravnou infraštruktúrou: diaľnice, železničné stanice a mosty by museli byť upravené, aby umožnili prepravu tankov. Aj v tomto prípade Senát odkazuje na federálnu vládu. Náklady pre Berlín nie sú jasné, ale mohli by byť obrovské.

Dopad na obyvateľov

V ďalšej časti sa King zaoberal možnými povinnosťami pre obyvateľstvo: Bude  zavedená všeobecná povinná vojenská služba? Budú povolaní záložníci? Budú musieť byť ľudia s kľúčovou kvalifikáciou povinne nasadení (do služby)?

Odpoveď Senátu bola opäť nejednoznačná: „Nie je to v našej kompetencii, je to vec federálnej vlády.“

Pre Kinga je to však jasné: „To, že sa senát vo svojej odpovedi odvoláva na kompetenciu federálnej vlády a stupeň utajenia a neposkytuje žiadny náhľad do medziúrovňových dohôd, celej veci nepridáva na dôvere. Problém spočíva v tom, že my ako občania a poslanci už nemáme prístup k podstatnej časti informácií o pozadí určitých opatrení a plánov v Berlíne. To je problém pre parlamentnú kontrolu, ale aj pre kontrolu rozpočtu, pretože my poslanci nemáme prístup ani k Operačnému plánu (OPLAN DE), ani k následným plánom.“

Tajné plány, otvorené otázky

Faktom je, že v prípade vojny alebo napätia by Berlín zohrával ústrednú úlohu – či už ako politické centrum, logistický uzol, alebo útočisko pre ranených a utečencov. Berlínčania a ich zástupcovia v parlamente však takmer nevedia, čo to pre nich konkrétne znamená.

„Ktoré rozhodnutia berlínskej politiky sa ešte riadia potrebami obyvateľstva – a ktoré rozhodnutia sa riadia tajnými pokynmi z Operačného plánu Nemecko, z rámcového plánu „Civilná obrana nemocníc“ (Zivile Verteidigung Krankenhäuser) alebo inými tajnými vojenskými plánmi?!,“ konštatoval politik s trpkosťou po tom, čo Senátu položil otázky, ale konkrétnej odpovede sa nedočkal.

Prečítajte si tiež:

• Americkí dôstojníci nás zviazali a mierili na nás zbraňami
• Lavrov odhalil postoj Ukrajiny: Sabotujú snahy USA