Akým dojmom Cintula na súde pôsobí, aký trest on sám očakáva a oľutoval po vyše roku od atentátu svoj čin, prejavil aspoň nejaké emócie a sebareflexiu? Ako sa premiér po atentáte zmenil a ako sa z celej veci (ne)poučila súčasná politická opozícia?

Zabudli sme už ako spoločnosť na to, čo sa na Slovensku dialo v rokoch 2020-2023 a prečo trvá vyšetrovanie prešľapov bývalej vlády tak dlho?

To sú hlavné témy rozhovoru s advokátom a poradcom premiéra SR, JUDr. Davidom Lindtnerom.

Viac v rozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Vieme, že v procese s atentátnikom Cintulom už nejaké pojednávania boli. V akom štádiu sa celý proces nachádza a čo bude nasledovať?

To pojednávanie prebieha absolútne štandardným spôsobom. Som presvedčený, že nedôjde k žiadnej dramatickej udalosti, ktorá by ten priebeh nejakým zásadným spôsobom zmenila alebo zvrátila.

Vzhľadom k tomu, že pán obžalovaný sa k skutku de facto priznal, nie je pochybnosť o tom, že skutok spáchal. Celé pojednávanie preto z hľadiska dokazovania prebieha iba vo vzťahu k právnej kvalifikácii.

Pojednávanie a dôkazy, ktoré boli a budú produkované, sa aj z pohľadu súdu zameriavajú iba na skúmanie a zistenie okolností, ktoré súd privedú k rozhodnutiu o tom, či sa obžalovaný dopustil obzvlášť závažného zločinu teroristického útoku v druhom odseku, ako to predpokladá obžaloba a aj my, ako splnomocnení právni zástupcovia poškodeného. Alebo či to bude súd kvalifikovať ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štádiu pokusu.

My na to máme od začiatku jednoznačný názor a podľa môjho názoru si ho správne osvojila aj pani prokurátorka Generálnej prokuratúry, ktorá túto vec od počiatku dozoruje.

Z hľadiska právnej kvalifikácie a trestu, ktorý páchateľovi v prípade uznania viny hrozí, je tu jediný zásadný rozdiel. V prípade, že by súd tento skutok kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štádiu pokusu, mohol by súd uložiť trest odňatia slobody od 20 do 25 rokov. V prípade obzvlášť závažného zločinu teroristického útoku v druhom odseku – pretože ide o útok na chránenú osobu, ktorou bol verejný činiteľ, predseda vlády – v tomto prípade súd nemá možnosť uplatniť tú diskrečnú právomoc a v zmysle zákona má možnosť uložiť iba jediný trest a tým je trest odňatia slobody na doživotie.

Myslím si, že ak by aj v prípade kvalifikácie závažného zločinu teroristického útoku mohol súd uložiť odňatie slobody na 20-25 rokov, teda že by obe tie kvalifikácie mali rovnaký trest, asi by sme sa v hlavnom pojednávaní aktuálne nenachádzali v dokazovaní. Predpokladám, že pán obžalovaný by v zmysle formálnych predpokladov uznal vinu.

Jeho postoj, ktorý zaujal na hlavnom pojednávaní, je taký, že očakáva trest odňatia slobody na hranici nejakých 10-12 rokov. Na základe vlastnej predstavy, jeho konanie z hodnotového hľadiska nebolo až tak spoločensky nebezpečné. Dlhodobo zastáva názor, že premiéra nechcel usmrtiť a že jeho útok smeroval iba na dôležité orgány, aby ho tak mohol potenciálne do budúcnosti paralyzovať.

K tomu ale treba povedať, že z hľadiska kvalifikácie ako obzvlášť závažného zločinu teroristického útoku, je táto skutočnosť irelevantná, pretože je tam alternatívne, že sa vykoná útok proti životu alebo zdraviu. Ak by si teda súd osvojil našu argumentáciu, respektíve argumentáciu, ktorú v obžalobe veľmi precízne a podrobne vymedzila pani prokurátorka a týka sa kvalifikácie toho skutku, tak okolnosť, ktorou obžalovaný operuje – že premiéra nechcel zabiť – by bola z hľadiska právnej kvalifikácie bezvýznamná.

Dôkazy, ktoré boli produkované v prípravnom konaní a ktoré sú produkované aj na hlavnom pojednávaní v zásade nič nezmenia. Hlavné pojednávanie niekedy v rámci vykonania dôkazov prinesie niečo nové, svedkovia napríklad zmenia svoje výpovede, niektoré veci si pamätajú inak a môže dôjsť k zmene okolností. Ale tu sa bavíme o skutkovom stave, ktorý je preukázaný a ktorý nenamieta ani jedna zo strán. Áno, bol to útok, stal sa v konkrétny deň, na konkrétnom mieste, konkrétnym spôsobom, na to všetko sú znalecké posudky a nespochybňuje to ani obžalovaný, ani obhajoba.

Bavíme sa tu teda vyslovene o tom, ako bude ten skutok právne kvalifikovaný. A z môjho pohľadu, na základe dôkazov, ktoré verejnosť ešte len bude mať možnosť vidieť – pretože pojednávanie je verejné – je jednoznačné, že ten útok nebol zameraný na osobu Roberta Fica, z nejakého nenávistného motívu, ale že išlo o útok na premiéra SR, ako súčasť ústavného zriadenia štátu. Tento moment je podľa mňa absolútne racionálny a vyplýva aj z jednotlivých dôkazov.

Či už je to agent, ktorý bol prítomný a obžalovaný s ním komunikoval a táto komunikácia bude na súde produkovaná ako dôkaz alebo je to telefonická komunikácia s manželkou, či jeho vyjadrenia v postavení podozrivého, ktoré sme mali možnosť vidieť a kde uviedol, že skutok spáchal, lebo nesúhlasí s tým, ako vláda postupuje vo vzťahu k Ukrajine, ako nesúhlasí s tým, že bol odvolaný pán Mazák, nesúhlasí s tým, že bol zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry a podobne.

Z toho všetkého vyplýva jednoznačný motív, ktorý nemôžeme vzťahovať na Roberta Fica ako človeka, čo by mohlo byť kvalifikované ako úkladná vražda. Tu je evidentné politické pozadie a politický motív.

Keď si vezmete štruktúru skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu teroristického útoku, tak obligatórnymi pojmovými znakmi sú útok na osobu – teda na zdravie alebo život človeka – v tomto prípade premiéra ako verejného činiteľa, čo je kvalifikačný znak v konkrétnom úmysle a určitej pohnútke. Je to vyjadrené hneď aj v návetí s tým, že je uvedené – v úmysle alternatívne ohroziť ústavné zriadenie.

Môžeme polemizovať, či je premiér súčasťou ústavného zriadenia alebo nie. Podľa môjho názoru ním je, lebo je predsedom vlády a v prípade útoku na predsedu vlády je to útok na celý politický systém a snaha o jeho znefunkčnenie.

Potom sú tam alternatívy zastrašiť obyvateľstvo. V tomto prípade podľa môjho názoru z dôkazov nevyplýva, že by obžalovaný týmto spôsobom chcel nejako zastrašiť obyvateľstvo a že by to bol hlavný motív na pozadí útoku na premiéra.

Ale, a čo je dôležité, primäť vládu k tomu, aby niečo konala, opomenula alebo trpela. A toto je ten zásadný motív, o ktorý opiera obžalobu aj pani prokurátorka. Podľa môjho názoru správne, pretože sú splnené všetky tri tieto hypotézy.

Úmysel donútiť vládu, aby niečo konala – sám sa vyjadroval v zmysle, že chcel, aby vláda ďalej posielala zbrane na Ukrajinu. To je jeden z dôvodov.

Po druhé, aby niečo opomenula, teda aby niečo nekonala – to znamená aby prestala vykonávať personálne a legislatívne zmeny, ktoré viedli napríklad k zrušeniu ÚŠP.

A po tretie, aby niečo trpela. A tam tiež rezonuje jeho vyjadrenie, aby vláda trpela – a teraz to poviem možno expresívne – diktát EÚ. Pretože to bola politická predstava pána obžalovaného, že teda my sme súčasťou EÚ a máme rešpektovať prakticky všetko, čo EÚ naoktrojuje.

Čiže sú splnené všetky tri podmienky. Hovorím to preto, aby si verejnosť aj bez právneho vedomia, úplne elementárne, uvedomila, že zo skutkovej podstaty a priebehu pojednávania nič iné nevyplýva.

A to nie som zaujatý, napriek tomu, že zastupujem pána poškodeného. Chcem zdôrazniť, že pán poškodený pánovi obžalovanému odpustil. My sme si neuplatnili náhradu škody. Pánovi premiérovi je úplne jedno, akým spôsobom bude tá vec právne kvalifikovaná. Ale myslím si, že pre čistotu by mala kvalifikovaná správne.

Komu však nie je jedno, ako bude táto vec kvalifikovaná, je mediálna propaganda a samozrejme politická opozícia, ktorej nevyhovuje, aby ich hlavný politický súper a oponent mal rozhodnutie o tom, že bol naňho spáchaný teroristický čin.

Cítiť tam politiku a podľa môjho názoru za tým politika bola. A toto je situácia, do ktorej by sa mohla dostať opozícia a ktorá by bola veľmi nepríjemná, pretože by sa veľmi ťažko komunikovalo to, že na ich hlavného politického súpera bol spáchaný teroristický útok pre jeho politické aktivity. Musela by – za okolností, ktoré sú všeobecne známe – pripustiť minimálne určitú mieru politickej zodpovednosti a spoluzodpovednosti za to, čo sa udialo.

Vy v Hlavných správach to monitorujete veľmi efektívne. Menej efektívne nenávistné politické prejavy a politické výstupy opozície vnímajú mainstreamové médiá. Oni veľmi neradi, respektíve vôbec nepopisujú negatívne javy v politickej opozícii. A práve to, podľa nášho názoru, viedlo k útoku a k radikalizácii obžalovaného, že dospel až k rozhodnutiu zaútočiť na premiéra.

Veľmi zaujímavým argumentom v obžalobe pani prokurátorky, ktorý v médiách hlavného prúdu nezaznie, je vývoj toho atentátnika. Zo znaleckého posudku na duševný stav vyplýva, že bol radikálny, nenávistný a istými osobnostnými poruchami trpel dlhodobejšie. Ale v čase, keď bol pán premiér v opozícii, tá nenávisť bola iba vo verbálnej rovine. Neustále komentoval jeho výstupy a podobne, avšak nezaútočil, nemal potrebu zaútočiť na jeho život a zdravie, aby ho odstránil z verejného života. Pretože v opozícii prakticky nemáte žiadnu politickú moc.

K zmene došlo po nástupe premiéra do funkcie predsedu Vlády SR, štvrtýkrát. Vtedy sa začal radikalizovať a z môjho pohľadu boli takým hlavným motivátorom vyjadrenia politickej opozície. Tie podobné osobnostné typy, akým je aj pán obžalovaný motivujú, aby prekračovali hranice spoločenskej tolerancie, verbálneho násilia alebo násilia ako takého. Myslím si, že takýchto zmanipulovaných a zradikalizovaných ľudí rétorikou politickej opozície je v súčasnosti viac, ale u neho sa to prejavilo naplno.

Pani prokurátorka správne poukazuje na to, že sa to celé vyvíjalo a malo to politický motív. Motív, ktorý smeroval k tomu, aby predsedovi vlády zabránil vo výkone jeho politickej funkcie. A tým by došlo k rozpadu vlády a celého politického systému a predčasným voľbám. Aby zabránil aktuálnej politickej koalícii realizovať svoje programové vyhlásenie.

Spoločnosť by sa z tohto skutku mala poučiť, ale najmä by sa z neho mala poučiť politická opozícia. A evidentne sa nepoučila, pretože ten verbálny nenávistný prejav po útoku na premiéra ustal asi tak na týždeň. Máme dokonca urobenú analýzu mediálnych výstupov predstaviteľov politickej opozície pred a po útoku. A zistili sme, že tá rétorika po atentáte je ešte ďaleko expresívnejšia a ďaleko agresívnejšia. Z môjho pohľadu je dôležité, aby sme sa z tejto dramatickej udalosti ako spoločnosť poučili, kam až môže viesť politická nenávisť tohto typu.

Prejavil Cintula po vyše roku od spáchania skutku aspoň nejaký náznak ľútosti alebo sebareflexie v zmysle, že spravil niečo zlé?

Odpoviem na to z právneho hľadiska a potom z hľadiska toho, ako to vnímam ja.

Čisto z právneho hľadiska máme vykonaný dôkaz, je to znalecký posudok. A z neho vyplýva, že obžalovaný trpí psychickými poruchami. Narcizmus, dramatické prežívanie udalostí, frustrácia zo života a z neúspechov, snaha vzbudiť pozornosť, prilákať pozornosť ľudí. Všetky tieto skutočnosti sú identifikované v jeho osobnostnej štruktúre.

Odpoveď je jasná. Človek s takouto osobnostnou štruktúrou a takouto plochou emócií nemôže prejaviť nejakú ľútosť. A on ľútosť ani neprejavuje. Napokon, na pojednávaní sú novinári, aj mainstreamoví, aj alternatívni, a tí majú bezprostrednú možnosť nielen vnímať to, čo hovorí, ale aj akým spôsobom to hovorí, aká energia z neho plynie.

On je sám pre seba, evidentne aj pre svojich fanúšikov a evidentne aj pre časť radikálnej extrémistickej slovenskej opozície určitým spôsobom hrdina, ktorý – Bohužiaľ – nedokonal svoj skutok. A to hovorím s plnou vážnosťou. Niekedy mám pocit, ako keby toho páchateľa glorifikovali. Je to človek, ktorý si hlavné pojednávanie užíva. Je ako keby hrdý, sedí vzpriamene, na niektoré veci reaguje arogantným spôsobom. Vyslovene to nie je človek, ktorý má pred životom pokoru.

Uvedomte si, čo je to za človeka, že siahne na život iného človeka z takto primitívneho a povrchného motívu. To je najnižšia energia, politická príslušnosť, politický názor. Toto si treba uvedomiť. A tento človek je teraz nejakým spôsobom glorifikovaný. Veď chcel zobrať inému človeku život. Najvyššia hodnota, nič viac tu nemáme. Len život a potom tu máme slobodu… A tento človek tam sedí vzpriamený, arogantný, bezcitný. Je to môj subjektívny pohľad, ale myslím si, že každý racionálne uvažujúci človek, ktorý vníma správanie sa človeka – ako verbálny a vizuálny prejav – by pána obžalovaného na hlavnom pojednávaní vnímal rovnako. Je to verejné pojednávanie a aj keď sú tam isté kapacitné limity, ľudia tam môžu prísť a overiť si tento názor.

Vy ste sa s premiérom poznali ešte pred atentátom. Je jasné, že keď sa človeku niečo také stane, v jeho vnútri sa dejú ohromné posuny. Ako sa pán Fico, podľa vás, po atentáte zmenil?

Pán premiér je Alfa. Alfu nezastrašíte ani diskreditáciou, ani kriminalizáciou, ani pokusom o vraždu. Takže v tomto smere sa tí, ktorí si myslia, že to nejakým zásadným spôsobom zasiahlo jeho produktivitu a jeho víziu, mýlia.

On funguje 24/7, je vo vynikajúcej fyzickej kondícii, samozrejme s obmedzeniami, ktoré v rámci útoku vznikli. Predsa len, 4 projektily sú skutočne nad rámec toho, čo dokáže organizmus zvládnuť.

Samozrejme, premiérove reakcie sú teraz možno tvrdšie a ja tomu absolútne rozumiem. Ani moje vyjadrenia po tom, čo som absolvoval so zločineckými policajnými štruktúrami a štruktúrami ÚŠP, nie sú úplne vyberavé. To je tá mentálna rovina.

No a tá duchovná rovina… Ľudia, ktorí sa takýmto veciam nevenujú, budú moje slová považovať za niečo hlúpe, ale každá takáto hraničná situácia je pre nás vlastne darom. Ľudia si to neuvedomujú, chcú na svete hľadať vždy len tú ľahšiu cestu. Ale ľahšia cesta vás duchovne nikam neprivedie.

Hraničné situácie, ktoré človek zažije a využije ich potenciál, sú mimoriadne obohacujúce. V tomto ohľade si teda myslím, že na tejto úrovni to bolo darom a posunie  ho to v pohľade na svet, a tým nemyslím len ten politický. Na čo sme tu, prečo sme tu, čo je podstata života… V tomto smere si myslím, že ho to posunie, ale je to len môj osobný názor, o takýchto témach s pánom premiérom nekomunikujem.

Ako bude podľa premiérovho poradcu a advokáta napokon Cintulov útok na Fica súdom kvalifikovaný? Ako o pojednávaní informujú médiá hlavného prúdu? Aké úkony budú na pojednávaní nasledovať a kedy by mohol padnúť rozsudok?

Zabudla už naša spoločnosť na to, čo sme zažívali v rokoch 2020-2023 a trvá vyšetrovanie prešľapov bývalej vládnej garnitúry pridlho?

Dozviete sa vo videorozhovore s advokátom a poradcom premiéra SR, JUDr. Davidom Lindtnerom.