Od Púchovského k britskej príručke

Nedávny spor Davida Púchovského s ministerstvom školstva o to, či príručka pre rodičov a učiteľov má odkazovať na jeho súkromnú stránku „Hoaxy a podvody“ alebo na oficiálnu stránku ministerstva vnútra, možno na prvý pohľad vyzerá ako osobná anekdota. V skutočnosti však otvára oveľa väčší problém – problém, že štát legitimizuje súkromné a často cudzou mocou financované projekty ako autoritatívne zdroje pravdy, a robí tak pod záštitou zahraničnej moci. Navyše ich samo ministerstvo distribuuje do slovenských škôl – bez akejkoľvek transparentnosti.

Príbeh s Púchovským je len smiešnym detailom – skutočný problém je, že cudzie mocnosti si našli cestu priamo do slovenského vzdelávania.

„Príručka pre rodičov & opatrovníkov“

Materiál je prezentovaný ako pomôcka pre rodičov, ako viesť otvorené rozhovory s deťmi o digitálnom svete. Znie to nevinne. Lenže príručka vznikla ako súčasť programu „Bezpečne a rozumne: Tvoj digitálny život“, ktorý na Slovensku realizuje americká nezisková organizácia IREX so sídlom vo Washingtone, D.C. IREX a len v roku 2023 hospodáril s rozpočtom viac než 146 miliónov dolárov, financovaným najmä vládnymi grantmi USA, Spojeného kráľovstva a veľkých nadácií. Jeho činnosť na Slovensku legitimizuje nielen spoluprácou na príručke Druckerovo ministerstvo školstva.

Dokument IREXu jasne uvádza, že cieľom je zapojiť učiteľov 7.–9. ročníkov, rodičov a žiakov do nových učebných osnov, ktoré majú formovať schopnosti kriticky myslieť a odolávať manipuláciám. Všetko sa deje v školách, triedach a dokonca aj v rodinách.

Inými slovami: zahraničná vláda cez IREX vstúpila priamo do slovenského školstva a pod logom nášho ministerstva rodičom a učiteľom podsúva vlastné metodiky.

Sieťovanie a vplyv

IREX pritom nie je v slovenskom prostredí nováčikom. Objavil sa aj medzi partnermi EduSummitu, kde vystupoval po boku Ministerstva školstva SR, Pedagogickej fakulty UK a ďalších vzdelávacích inštitúcií. Samit organizovalo občianske združenie Erudo, ktorého riaditeľa vyškolili Briti v Cambridge ako aj Aspen inštitút. A medzi jeho podporovateľmi je možné nájsť aj Sorošovu Nadácia otvorenej spoločnosti, či Nadáciu Pontis. Netají sa spoluprácou so štátnym NIVAM.

Zo strany IREX ide teda o premyslenú stratégiu, ako prenikať do nášho školského prostredia nielen cez jednorazové projekty, ale cez systematické sieťovanie a partnerstvá. To, čo sa navonok prezentuje ako „vzdelávanie k digitálnej bezpečnosti“, je v skutočnosti dlhodobé budovanie vplyvu.

Konflikt záujmov v praxi

Najvážnejším momentom je zoznam odporúčaných „overovateľov faktov“. Popri Konšpirátori.sk a Demagog.sk sa v príručke ocitlo aj Infosecurity.sk, portál financovaný britskou vládou cez agentúru Zinc Network. Máme tu teda čistý konflikt záujmov: britská vláda financuje program aj portál, a príručka, ktorú sama zaplatila, následne tento portál odporúča rodičom a školám. To nie je nezávislé vzdelávanie, ale sebapotvrdzujúca sieť vplyvu.

Ani ostatní „overovatelia“ nie sú mimo zahraničného financovania. Portál Konšpirátori.sk bol v roku 2020 podporený grantom USAID – americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj. Portál Demagog.sk zasa priznáva financovanie z viacerých zahraničných zdrojov, vrátane grantov od Ambasády USA v Bratislave.

To znamená, že na zozname odporúčaných zdrojov legitimizovanom ministerstvom zodpovedným za výchovu a vzdelanie našich detí sa objavujú projekty platené priamo z Washingtonu a Londýna. Ak má platiť princíp nezávislosti, potom nielen Púchovského súkromný projekt, ale ani tieto portály by v oficiálnom vzdelávacom dokumente nemali mať miesto. Veď keď sa to tak vezme, ministerstvo tam už rovno mohlo zaradiť aj politický projekt progresívcov „Zomri“. Ten predsa tiež, hoc satirickou formou, „overuje“ fakty.

Po prevalení škandálu o zasahovaní britskej vlády do volebnej kampane 2023 v prospech Progresívneho Slovenska, ide o ďalší dôkaz o ovplyvňovaní demokratických procesov Britmi a Američanmi na Slovensku. Tentokrát ide o dôkaz, že cieľom ich snahy je dostať pod kontrolu vzdelávanie prichádzajúcej generácie v digitálnej bezpečnosti.

Ako sa príručka šírila

Príručka sa nešírila len medzi učiteľmi. Školy ju priamo posielali rodičom, napríklad cez portál Edupage. Navyše, v obehu sa objavili verzie, kde odkaz na „Hoaxy a podvody“ viedol nie na konkrétnu stránku, ale na vyhľadávanie na Facebooku. To je neprofesionálne a zavádzajúce: rodičia tak mohli skončiť na úplne iných stránkach, od Púchovského profilu až po nesúvisiace výsledky. Napriek tomu ministerstvo materiál schválilo a pustilo do obehu.

Ministerstvo stále šíri cudzie projekty

Najdôležitejší fakt je, že ministerstvo školstva tento materiál šíri dodnes. Pod logom slovenského ministerstva sa medzi rodičov a školy dostáva príručka vytvorená a financovaná cudzou mocou, ktorá zároveň odporúča projekty platené z rovnakých zdrojov. To už nie je len otázka metodiky, ale otázka suverenity. Navyše tak ministerstvo robí bez toho, aby existovali transparentné kritériá výberu či kontrola odbornosti.

Politické prepojenia

Celú schému dopĺňajú politické väzby. Program IREXu propagovala europoslankyňa za PS Veronika Cifrová Ostrihoňová, známa tvár predvolebnej kampane „Chcem tu zostať“ z roku 2023. Táto kampaň bola spätne priznaná ako projekt, na ktorom spolupracovala práve britská vláda cez agentúru Zinc Network. Rovnaká agentúra, ktorá financuje Infosecurity.sk, podporila aj progresívnu politickú kampaň na Slovensku. A dnes jej bývalá tvár verejne legitimizuje IREX program v školstve. Ak toto nie je príklad zahraničného vplyvu a politickej zaujatosti, čo iné by ním malo byť?

Nevinná príručka, veľký problém

Tento príbeh nie je o tom, či sa Púchovský cíti ukrivdený. Je to príbeh o tom, že slovenské školstvo sa nechalo zatiahnuť do vplyvovej siete, kde cudzie vlády financujú projekty, naše ministerstvo im otvára dvere a súkromné portály sa povyšujú na „strážcov pravdy“. Deti, učitelia a rodičia sa ocitajú v priestore, kde nie je jasné, kde končí vzdelávanie a kde začína zahraničná propaganda.

Výzva na zmenu

Ak sa má situácia napraviť, prvým krokom musí byť radikálne prečistenie samotného zoznamu odporúčaných „overovateľov“. Nie je normálne, aby ministerstvo školstva odporúčalo rodičom a učiteľom projekty platené cudzími vládami. Infosecurity.sk, Demagog.sk ani košpiratori.sk majú z takýchto materiálov okamžite vypadnúť. A až dovtedy, kým nebudú zverejnené transparentné kritériá výberu, mechanizmus oponentúry a posudzovanie konfliktov záujmov vrátane donorov a metodiky, nemá byť odporúčaný žiaden ďalší súkromný projekt.

Namiesto vytvárania zoznamu „arbitrov pravdy“ má ministerstvo viesť rodičov a deti k metodike: ako si informácie overovať sami. To je cesta, ktorá podporuje kritické myslenie, nie závislosť na cudzo financovaných portáloch. Príručka už naznačuje niektoré postupy – prácu s primárnymi dokumentmi, spätné vyhľadávanie obrázkov či kontrolné otázky. Práve to treba rozvinúť, nie kopírovať linky na projekty s nejasným pozadím.

Ak majú byť v príručke odkazy, tak výhradne na stabilné a dôveryhodné inštitúcie – štátne a európske. Portály ako bezpecnyinternet.nks.gov.sk, alebo Better Internet for Kids už existujú. Stačí ich využiť a nemiešať ich s mimovládnymi arbitrami financovanými z Londýna či Washingtonu. A určite je neprijateľné, aby štátne inštitúcie v oficiálnych materiáloch odkazovali na profily na sociálnych sieťach. Ak má ísť o vážne metodické odporúčanie, musí smerovať na oficiálnu vládnu doménu .gov.sk.

Ak toto ministerstvo nezmení, bude každý podobný projekt iba prehlbovať nedôveru rodičov, učiteľov a celej verejnosti. Digitálna bezpečnosť sa tak stane len krycím názvom pre vplyvové operácie cudzích mocností – a to je scenár, ktorý si Slovensko nemôže dovoliť.