Toto nie je vojna: Skončí Izrael pred súdom?

Toto nie je nejaká okrajová správa. Je to prvýkrát, čo nejaký orgán OSN dospel k takémuto záveru. Podľa autorov je to „doteraz najsilnejšie a najautoritatívnejšie zistenie OSN“. Izrael sa dopúšťa najhoršieho zločinu na ľuďoch. Koniec politickej neistoty. Koniec únikových fráz.

Obvinenie Izraela z genocídy zo strany vyšetrovacej komisie Organizácie Spojených národov (OSN) je obrovskou ranou, ktorá by mala otriasť každým, komu záleží na spravodlivosti a mieri. Zistenie, že jediný židovský štát na svete pácha najhorší zločin proti ľudskosti, je šokujúce.

Spúšťačom tejto fázy konfliktu mala byť agresia páchaná Hamasom v októbri 2023. Tieto činy, ktoré OSN označila za vojnový zločin, poskytli Izraelu legitímne právo na obranu. Otázka však znie, kde sa končí obrana a začína genocída. Izrael má právo sa brániť, nemá však právo páchať vojnové zločiny.

Putin a Netanjahu predstavujú pre Trumpovu diplomaciu dvojitú výzvu

Vláda Benjamina Netanjahua sa však dostala do pozície, v ktorej sa o takýchto veciach musí už vážne diskutovať. Namiesto toho, aby konala s rozvahou, odmieta správu OSN ako „skreslenú a nepravdivú“ a obviňuje komisiu zo spolčenia s Hamasom. Toto rituálne popieranie, bez predloženia vecných dôkazov, pôsobí nepresvedčivo a zbytočne Izrael izoluje.

Kritika nezaznieva len od OSN. Medzinárodný súdny dvor v Haagu už skôr dospel k záveru, že obvinenia z genocídy sú „pravdepodobné“, a nariadil Izraelu, aby pozastavil svoju vojenskú kampaň. Napriek tomu boje pokračujú a dokonca sa zintenzívňujú. Izraelské sily neustále ničia obytné domy, školy a ďalšiu civilnú infraštruktúru, čo posilňuje obavy, že konečným cieľom je urobiť pásmo Gazy neobývateľným.

Tento prístup podkopáva nielen medzinárodné právo, ale aj dlhodobú bezpečnosť Izraela. Izrael si neustálym rozširovaním konfliktu a bombardovaním susedov, či už ide o Irán, Libanon, Jemen alebo Katar, odcudzuje potenciálnych partnerov a spravil si z nich nepriateľov. Dokonca aj tradiční spojenci ako EÚ a Spojené kráľovstvo sa čoraz viac prikláňajú k zavedeniu sankcií.

Ak bude Izrael naďalej spoliehať na vojenskú silu a odmietať dialóg, nikdy nebude skutočne bezpečný. Bez ohľadu na to, ako dlho bude pri moci Netanjahu, musí si izraelská spoločnosť uvedomiť, že pokračovanie vojny ohrozuje ich vlastnú existenciu. Jedinou cestou k skutočnému mieru a bezpečnosti je ukončiť boje, rešpektovať rozhodnutia medzinárodných súdov a začať budovať mierové urovnanie. V opačnom prípade sa obvinenia z genocídy stanú nielen historickou skutočnosťou, ale aj zrkadlom ich vlastnej tragédie.

Odvrátená tvár obrany

Izrael sa, samozrejme, bráni tým, že útok Hamasu bol sám osebe „pokusom o genocídu“. To je pre Izrael legitímny východiskový bod, ale nezbavuje ho to zodpovednosti za vlastné činy. O to viac, keď OSN zistila, že Izrael sa od októbra 2023 dopustil štyroch z piatich genocídnych činov definovaných Dohovorom o genocíde z roku 1948. Patrí sem zabíjanie, spôsobovanie vážnej fyzickej a duševnej ujmy, úmyselné vytváranie životných podmienok určených na zničenie populácie a dokonca aj bránenie pôrodnosti, čo potvrdzuje barbarské zbombardovanie kliniky pre liečbu neplodnosti.

Komisia OSN uznala konanie Izraela v pásme Gazy za genocídu

A čo je najšokujúcejšie? Zodpovednosť za tieto kruté zločiny, ako uviedla predsedníčka komisie Navi Pillayová, nesú najvyššie izraelské úrady, vrátane prezidenta Herzoga, premiéra Netanjahua a bývalého ministra obrany Gallanta. Toto nie sú obvinenia proti radovým vojakom. Je to priama obžaloba vedenia štátu.

Čakanie na verdikt? Už je príliš neskoro

Západné krajiny, vrátane Spojeného kráľovstva, sa stále schovávajú za frázu, že „o tom, či bola spáchaná genocída, môže rozhodnúť iba súd“. Čakajú na verdikt Medzinárodného súdneho dvora, ktorý môže trvať až desaťročie. Súčasný podpredseda vlády David Lammy argumentuje, že britská vláda „starostlivo zvážila riziko genocídy“.

Na takéto čakanie je už príliš neskoro. Členské štáty OSN majú podľa Dohovoru o genocíde povinnosť konať už teraz, aby genocíde zabránili. Sedieť so založenými rukami a čakať na verdikt znamená nechať obyvateľov Gazy napospas osudu.

Od slov k činom: Všetky oči na Trumpa a Starmera

Správa OSN prichádza v kľúčovom momente. Keir Starmer sa s ňou bude musieť zaoberať počas svojej nadchádzajúcej diskusie s Donaldom Trumpom. Lídri musia čeliť skutočnosti, že pokračujúce ničenie, bombardovanie a hladovanie v Gaze sú neľudské a neospravedlniteľné. Izrael namiesto zastavenia operácie spustil rozsiahlu a kontroverznú ofenzívu v Gaze, zatiaľ čo vydesené rodiny sa pokúšajú utiecť, no nemajú kam.

Aké ďalšie dôkazy potrebuje vláda na zavedenie komplexných sankcií voči Izraelu, ukončenie všetkého predaja zbraní a vyhostenie izraelského veľvyslanca? Pretože toto je tá chvíľa, keď sa lídri musia prestať schovávať za politické frázy. Zistenia OSN potvrdzujú aj ďalšie medzinárodné organizácie, ako je Amnesty International a najväčšia organizácia vedcov študujúcich genocídu.

Ak lídri ako Trump a Starmer skutočne chcú ukončiť hrôzy v Gaze, musia konať. Musia presadiť prímerie a humanitárnu pomoc a nečakať na verdikt súdu, ktorý môže prísť, keď už bude neskoro. Izrael sa musí riadiť medzinárodným právom a začať s obnovou, nie s ďalšou deštrukciou. Inak sa z obvinenia z genocídy stane historická skutočnosť, ktorá navždy poznačí meno jediného židovského štátu Izrael.

Prečítajte si tiež:

• Gaza „horí“, tvrdí izraelský minister obrany
• Komisia OSN uznala konanie Izraela v pásme Gazy za genocídu
• Izrael spustil pozemnú ofenzívu na obsadenie mesta Gaza