To sú témy rozhovoru s generálom vo výslužbe a odborníkom na vojenskú diplomaciu, členom predsedníctva hnutia Republika, PhDr. Jozefom Viktorínom.

Už v piatok prebehne osobné stretnutie prezidentov Putina a Trumpa, prvé po mnohých rokoch. Mnohí do neho v súvislosti s ukončením konfliktu na Ukrajine vkladajú veľkú nádej. Európski predstavitelia samozrejme nesúhlasia, že to bude bez ich, aj ukrajinskej účasti a spriadajú vlastné plány. O čom bude toto stretnutie podľa vás, budú prezidenti riešiť konkrétne kroky, ktoré povedú k mieru na Ukrajine alebo sto bude len stretnutie, kde si osobne vyjasnia pozície?

Môj osobný názor vychádza zo všetkých komentárov, ktoré zaznievajú najmä z Washingtonu, lebo Kremeľ drží bobríka mlčania. Povedali OK, bude stretnutie na Aljaške, sme pripravení, ideme tam a budeme sa rozprávať o otázkach, ktoré sú aktuálne a ktoré sa samozrejme dotýkajú aj Ukrajiny.

Budem priamy. Nemyslím si, že na stretnutí týchto dvoch lídrov pôjde v prvom rade a prioritne o Ukrajinu. Pôjde o to, akým spôsobom sa budú rozvíjať ich bilaterálne vzťahy, do akej miery sa posilní ekonomika oboch krajín a do akej miery sú Američania postupnými krokmi pripravení zrušiť sankcie uvalené na Rusko. Myslím si, že je to dôležité pre obe strany, ale veľmi dôležité je to najmä pre USA.

Samozrejme, témou rozhovoru bude aj Ukrajina. Nie som síce rád, že sa potvrdzujú moje slová, ktoré hovorím od začiatku, ale na konci dňa sa na ukončení zabíjania a vojenského konfliktu medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou budú musieť dohodnúť predstavitelia Ruska a USA.

Viac v rozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Keď som tvrdil pred časom, bolo to označované za hoaxy, dezinformácie, atď. Ale taká je politika a keď som to povedal, neobjavil som teplú vodu. No keď som porovnával historické paralely, vždy sa to tak skončilo. Mocnosti sa stretli za stolom a dohodli sa, akým spôsobom sa bude pokračovať. Takže áno, na Aljaške môže byť položený dobrý základ k tomu, aby bol konflikt na Ukrajine ukončený.

Na stretnutí bude mať Trump veľmi dobrý priestor, aby otestoval Putina, ale treba sa na to pozerať aj z druhej strany. Je to fantastická príležitosť aj na to, aby Putin otestoval nielen Trumpa, ale celý transatlantický priestor, a tu už sa bavíme o väčšej geopolitickej hre.

Nemyslím si, že na stretnutí sa dospeje k záväzným krokom, ktoré pripravia priestor na prímerie. Z Ruskej strany to bolo veľakrát deklarované, že o prímerie im nejde. Ide im o trvalý mier za takých podmienok, ktoré navrhovali. Samozrejme, pri dialógu najvyššie postavených politických predstaviteľov a diplomatov sa budú hľadať kompromisy tak, aby bol ten balans obojstranne výhodný pre jednu, aj druhú stranu. Uvidíme, čo z toho vznikne, osobne si ale tiež myslím, že prímerie nie je riešenie. Cestou aj cieľom, ktorý treba dosiahnuť, je mier. Treba ale poznamenať, že oba tieto štáty, tieto mocnosti, sú tak egoistické, že budú hľadieť najmä na svoje vlastné záujmy.

A prečo robí Európa taký krik? Keď sa v 2014 začal Majdan, hlavnú úlohu zohrali predstavitelia EÚ a traja ministri zahraničných vecí západných krajín. Európa má špinavé ruky až po lakte. Preto chce byť pri týchto rozhovoroch, lebo sa bojí, že by sa niečo z toho mohlo dostať na verejnosť a ukázalo by sa, kto za to všetko môže.

Môžeme mať teda na celú vec akýkoľvek názor, ale či sa nám to páči alebo nie, stretnutie na Aljaške bude odrazovým mostíkom k tomu, aby medzi Trumpom a Putinom nevznikla len nejaká „mŕtva“ dohoda, ale stane sa predpokladom pre realizáciu krokov, ktoré povedú k mieru. Nie k prímeriu, ale k mieru.

O Ukrajine sme sa spolu rozprávali už na jar, vtedy ste odhadovali, že k ukončeniu bojov a krviprelievania by mohlo prísť na jeseň tohto roka. Stojíte si za tým?

Samozrejme, potvrdzujem to. Vidím to tak na september, október, takže už by to mohlo byť na spadnutie. Je to môj odhad na základe analýz toho, čo sa deje v geopolitickom a bezpečnostnom priestore a nemám dôvod ho meniť.

V médiách, ktoré sa bojom na Ukrajine podrobne venujú, sa už niekoľko dní píše o postupoch ruskej armády na viacerých úsekoch frontu, napríklad aj pri Pokrovsku. Akú veľkú úlohu môžu tieto úspechy zohrať pri rozhovoroch a vyjednávaní medzi Trumpom a Putinom?

Treba to rozdeliť. Rozhovory medzi Trumpom a Putinom budú mať rozmer, o ktorom som hovoril pred chvíľou, to je prvá časť.

A úspechy, ktoré dosahuje Rusko na frontovej línii a ktoré sú pokračovaním a napĺňaním cieľov špeciálnej vojenskej operácie, sú časť druhá. Otázkou je, do akej miery sa to bude dotýkať zmrazenia konfliktu a výmeny jednotlivých území. A uvidíme, či sa prezidenti na Aljaške k tomuto vôbec dostanú, či sa na takejto úrovni o tom vôbec budú rozprávať.

V každom prípade si myslím, že Ukrajina príležitosť uzavrieť prímerie premrhala v roku 2022, vtedy tá možnosť bola. Ale bola Britmi – lebo oni sú tým hnacím motorom – zahnaná do kúta, že prímerie v žiadnom prípade, pokračujte v bojoch proti Rusku. Ukazuje sa, že vtedy mohla Ukrajina menej stratiť a viac získať. Hranice, suverenita, atď., všetko to, po čom Zelenskyj teraz volá.

Momentálne Rusko postupuje tak, aby ovládlo Charkov a Odesu. A ak by sa to stalo, Západ prestane mať o Ukrajinu záujem. Prístav Odesa je to, čo Západu slúži na obchodovanie s Ukrajinou, na vývoz surovín a tovaru.

Pár týždňov dozadu sme sa dozvedeli, že Britská vláda prostredníctvom influencerov, v utajenom režime, „podporovala demokratické procesy“ vo viacerých štátoch Strednej a Východnej Európy, okrem iného aj na Slovensku a všetko sa to prevalilo len vďaka britským investigatívcom. Odvtedy sa dosť používajú pojmy hybridné operácie a hybridné hrozby. Čo všetko si pod tým môžeme predstaviť?

Ak by som mal parafrázovať definíciu hybridných hrozieb, tak by sme hovorili o súbore metód a foriem vojenských aj nevojenských prostriedkov, ktoré sú používané na to, aby daný štát alebo skupina dosiahla svoje vlastné ciele v priestore, ktorý je pre ňu zaujímavý. To je veľmi skrátená definícia.

Ale poviem jednu podstatnú vec. Ak teraz hovoríme o hybridných hrozbách, tak takéto aktivity tu boli a fungovali už dávno, len sa to tak nenazývalo. Je to súčasťou dnešného sveta, v ktorom žijeme a musíme počítať s tým, že to tak bude aj naďalej.

V tomto prípade sa potvrdilo, že hnacím motorom negatívnej energie v Európe sa stáva Veľká Británia. Či sa im to páči alebo nie, je to tak. Veľa prezradil aj bývalý americký prezident Biden keď povedal, že USA dávajú od Ukrajiny ruky preč a všetko to bude mať na starosti Veľká Británia. Lebo keď to Británia začala, nech si to aj dorieši dokonca. Starý pán teda v tom čase asi povedal viac, než chcel a asi aj než mohol.

Vidíme to aj na príklade, ktorý odhalila britská investigatíva a netýka sa to iba Slovenska. Všade, kde existujú určité diplomatické zastúpenia, tie úrady sú prejavom záujmu daného štátu o ten priestor. No nielen v oblasti spolupráce, ale aj získavania vlastných informácií, ktoré budú slúžiť na ovplyvňovanie verejnej mienky, vplyvu na politický systém, ovplyvňovanie prijímania zákonov, vplyvu na poslancov parlamentu, atď. Na aktívnych politikov, ktorí sa v tom priestore nachádzajú.

Tie zmluvy s influencermi, to je len čerešnička na torte. A v tej súvislosti by som chcel všetkým, ktorí v tej súvislosti boli zmienení – herci, umelci – povedať, nech vyberú svoj občiansky preukaz a pozrú sa, akú národnosť tam majú uvedenú. Naozaj za judášsky groš predajú svoj národ a Slovensko? Pretože ak sa rozprávame o tom, že mali zasahovať do volebného procesu a samotného priebehu volieb, to už je silná káva a tu už sa nerozprávame o demokracii.

Tu už sa bavíme o demokracii britského typu, to znamená vedieť ovládať a vplývať na to, aby bol výsledok taký, aký my chceme. Tak, ako sme to zažili ešte keď boli v nejakom priestore britské kolónie.

Dotknuté osoby a organizácie samozrejme všetko zľahčujú, že v podstate o nič nejde, bolo to len nejaké povzbudenie mladých k účasti na voľbách. Ale akosi zabúdajú dodať, že skupina tých mladých bola presne vytipovaná a kampaň zacielená priamo na nich.

Predstavte si, že naša ambasáda vo Veľkej Británii, by vyvíjala iniciatívu v záujme slovenskej vlády. A povedala by, že budeme vplývať na konkrétnu časť obyvateľov Veľkej Británie z pohľadu toho, čo tam chceme dosiahnuť. Myslím, že by nám Briti tú ambasádu vo veľkej rýchlosti zatvorili.

Je v poriadku, že veľvyslanci iných štátov chodia „na kávičku“ na náš Ústavný súd? Keďže tvrdia, že nešlo o nijaké ovplyvňovanie, tak sa tam išli len tak pozrieť a porozprávať?

Každý veľvyslanec, ktorý príde do nejakého štátu, je akreditovaný, to znamená, že daný štát súhlasí s tým, že tam pôsobí. Aj Slovenská republika takýto súhlas podpisuje. Tí diplomati majú samozrejme nejaké pole pôsobnosti, ktoré pramení z Viedenského dohovoru, ich postavenia, atď.

Ústavný súd nie je nejaké roľnícke družstvo, a tým sa nechcem nikoho dotknúť. A na základe fotiek, ktoré som videl, keď sa predseda ÚS fotí s jedným, druhým, tretím, štvrtým veľvyslancom, sa pýtam – keby tam prišiel aj ruský veľvyslanec, prijal by ho? Lebo on má rovnaké práva. Nikoho sa nezastávam, od toho mám naozaj ďaleko. Len sa snažím dostať to do nejakej roviny.

Ak by náš veľvyslanec napríklad v Británii búchal na dvere úradu, akým je u nás Ústavný súd a napríklad by sa pýtal – prečo máte takéto a takéto zákony v súvislosti s migráciou, s LGBTI, prečo ste tomu otvorení? Viete si to predstaviť? Myslím, že by sa to stihol spýtať iba raz. A ktovie, či by ho tom vôbec pustili.

Takže takéto návštevy z môjho pohľadu v poriadku určite nie sú. Aj keď sme malý štát, majme suverenitu, o ktorej hovoríme a majme ju aj sami pred sebou. My riadime tento štát a nedovoľme, aby ho riadili diplomati z UK alebo USA. Pretože spolupracovať a riadiť, v tom je veľký rozdiel.

A takisto sa pýtam – do akej miery bolo o tej návšteve informované naše ministerstvo zahraničných vecí, prezident, predseda NR? Boli informovaní, bol z tých stretnutí spracovaný nejaký záznam? Ak by niečo také existovalo, jasne by sme vedeli, na čo sa tí veľvyslanci na Ústavnom súde pýtali. O čo im išlo a kam ich otázky smerovali. Na základe akého popudu tam tí veľvyslanci išli, či dostali pokyn zo svojho hlavného mesta alebo je to na základe spolupráce s mimovládnym sektorom, prípadne parlamentnou opozíciou…

Ja sa pýtam, do akej miery je to koordinované? Na toto odpoveď nemáme a myslím si, že je potrebné sa tým zaoberať.

Takéto operácie sa dejú už dlho a my tomu nezabránime, to si treba povedať otvorene. Ale musíme o tom vedieť, musí o tom vedieť bezpečnostný aparát a spravodajské služby, čo sa aj – myslím – deje. Ale otázka je, kedy, v akom čase? Môže sa stať, že o tom nemusia vedieť okamžite v danom čase, ale postupným vyhodnocovaním procesov, ktoré bežia v spoločenskom priestore, musia prísť k nejakým záverom a tie potom dostanú na stôl politici. Rozhodujúce je, ako na to ten politik zareaguje.

Robia si naše bezpečnostné zložky a tajné služby svoju robotu dobre? Majú dôležité informácie v danom čase, keď sa veci práve dejú?

Vychádzam z profesionálnej skúsenosti a tvrdím, že áno. A predpokladám, že robia aj kroky k tomu, aby informačný tok následne smeroval k funkcionárom, ktorí môžu následne urobiť reálny krok k zastaveniu realizácií rôznych operácií. To je jedna vec.

Na druhej strane nie som spokojný s tým, akým spôsobom sa to deje. Je to pomalé. A ľudia o tom nevedia, aj keď by mali, lebo si bezpečnostný aparát platia. Vy, ja, my všetci si bezpečnostný aparát platíme.

Problém politiky na Slovensku spočíva v tom. Že sa s ľuďmi málo rozpráva. Komunikuje sa, že budú 13. dôchodky, čo je samozrejme dôležité. Zameriavame sa na to, ako sa bude pomáhať dôchodcom, čo je tiež dôležité. No nekomunikuje sa o tom, čo nám hrozí, aké sú hrozby, čo všetko môže ovplyvniť bezpečnosť.

Tvrdím, že bezpečnosť bude jednou z nosných tém ďalších volieb. A je jedno, či budú predčasné alebo v riadnom termíne. Netvrdím, že to bude téma číslo 1, ale bude minimálne v prvej trojke. Z jednoduchého dôvodu, máme konflikt na východnej hranici.

Vrátim sa k tej téme zasahovania a pôjdem ešte ďalej. Keď toto robila britská ambasáda s mimovládnymi organizáciami, influencermi, hercami a inými umelcami – a teraz budem trochu sarkastický – mám zlý pocit z toho, či podobný presah nebol aj do bezpečnostných zložiek.

Či v bezpečnostných zložkách nie sú niektorí ľudia, ktorí sú svojim spôsobom na linke s týmito ambasádami a fungujú na základe nejakých pokynov. A teraz sa nebavíme o Rusku. Bavíme sa o našich partneroch zo Západu.

Rozprávame sa teda o takom režime, ktorý nám nevyhovuje. Keby naši partneri boli „dobrí“, povedali by nám – ideme robiť toto a toto, budeme u vás na tie veci vydávať toľko a toľko finančných prostriedkov, robiť to s týmto a tamtým človekom… Ale toto vám nikto nepovie, pretože už by to potom stratilo svoj význam.

Väčšie riziko, ako v spolupráci s influencermi teda vidíte v možnosti, že infiltrované boli aj naše bezpečnostné zložky? Niečo podobné sa tuším riešilo aj v Maďarsku asi rok a pol dozadu.

Áno, Maďarsko je dobrý príklad. Z večera do rána sa vymenili kopu generálov a vysokých dôstojníkov, ktorí boli na svojich pozíciách napojení na Severoatlantické štruktúry a EÚ, čiže boli aj ovplyvňovaní rôznymi záležitosťami a záujmami.

Tieto záležitosti prenášali do vnútorného systému, aspoň tak to vyhodnotili a informovali o tom maďarské zložky. Vo vnútornom systéme sa vytváralo podhubie, aby boli vláde Viktora Orbána spôsobované problémy.

Tá reakcia ale bola rýchla, zreteľná a bez kriku. A pravdepodobne splnila svoj účel. Z Bruselu sa vtedy na tie výmeny ozvali kritické hlasy, že namiesto skúsených vojenských predstaviteľov boli nasadení neskúsení, ktorí nepoznajú procedúry a že je to „na škodu“. Ale, každý je nahraditeľný a každý sa v nejakom momente začína učiť. A tí noví ľudia tam boli na to, aby plnili úlohy, ktoré od nich chce ich štát, nie západní partneri. Štát, ktorý ich tam vyslal a ktorý ich veľmi slušne platí.

Vravíte, že máte dôveru v naše bezpečnostné zložky a že príslušní politickí predstavitelia vedia o tom, čo sa deje v konkrétnom čase. Bežní ľudia to ale často vnímajú naopak, viď Mamuka. Pred pár mesiacmi to bola veľká téma, počuli sme ako bude tento človek od nás vykázaný, ako mu bude zakázaný pohyb v šengenskom priestore, atď. Prešlo pár týždňov a pán Mamuka je tu opäť, robí si fotky pred Úradom vlády, pomaly ako na pikniku… Ako to má vnímať bežný občan?

Poviem to veľmi jednoducho, samozrejme, že zle. Ale pán Mamuka nie je partner, ktorého by som komentoval. Treba sa zaoberať pánom vojenským korešpondentom, novinárom Tomášom Forróm. Myslím, že tam je kľúč, aby sme sa dozvedeli odpovede.

Pýtam sa, prečo Forró Mamuku doviedol na Slovensko? Čo je v pozadí toho, že vystúpil v TA3-ke? Ktoré orgány na to dali zelenú? Čo bude robiť Rada, akým spôsobom bude hodnotiť to jeho vystúpenie na TA3? Lebo tie jeho reči, že prišiel poďakovať za humanitárnu pomoc, ktorú Slovensko poskytuje Ukrajine, sú len takým pozlátkom pre verejnosť a médiá.

Treba sa na to teda pozrieť aj z tejto strany. Nevieme, čo za tou jeho „návštevou“ bolo, čo sa tým sledovalo, ale neverím, že tu bol len tak.

Bola reakcia nášho ministerstva zahraničných vecí, ktoré predvolalo veľvyslanca Veľkej Británie na „konzultácie“ správna? Aké ďalšie hybridné operácie cudzích mocností na Slovensku prebiehajú práve teraz? A akú podstatnú vec si ľudia z mimovládok, ani influenceri neuvedomujú?

Dozviete sa videorozhovore s generálom v.v., odborníkom na vojenskú diplomaciu a členom predsedníctva hnutia Republika, PhDr. Jozefom Viktorínom.