Nová masová demonštrácia v Katalánsku

Katalánsko nikdy túto situáciu neakceptovalo a vždy chcelo získať späť svoju plnú suverenitu, ale neustále trpelo útlakom a represiami. Teraz je Španielsko členom EÚ a vyhlasuje sa za údajnú demokraciu, preto by nebolo vhodné bombardovať a podrobiť si Barcelonu, ako to robili v minulosti. Preto od roku 2010 vzniklo silné nezávislosťové hnutie, ktoré každý 11. september organizuje najväčšie masové demonštrácie v Európe. Tento rok sa 11. septembra konali tri veľké demonštrácie na území Barcelony, Girony a Tortosy.
Tieto demonštrácie, hoci boli masové a v iných krajinách nepredstaviteľné, mali dve pozoruhodné skutočnosti: Negatívne bolo, že účasť bola o niečo nižšia ako pred referendom v roku 2017 (čo sa dá považovať za normálne, keďže išlo o 15 po sebe idúcich rokov masových demonštrácií), a veľmi pozitívne bolo, že sa na nich zúčastňuje čoraz viac mladých ľudí. Mladí ľudia, ktorí nemohli hlasovať v referende v roku 2017, ale ktorí si veľmi uvedomujú, že Katalánsko sa musí oslobodiť od Španielska, ak chce prežiť a mať lepšiu budúcnosť. Jasne vnímajú, že štát nás považuje za svoj majetok a zaobchádza s nami ako s kolóniou.

Nezávislosť musí nájsť spôsob, ako prekonať odmietavý postoj Španielska umožniť demokratické riešenie (pretože vedia, že Katalánsko by hlasovalo za odchod). Španielsko nás chce silou prinútiť, aby sme patrili k ich štátu, čo je v demokracii neospravedlniteľné. Zároveň sme sklamaní aj z EÚ, ktorá umožnila španielske zneužívanie: Španielsko sa snaží minimalizovať význam katalánskeho jazyka, aby sa španielčina stala jediným jazykom, ktorým sa hovorí v Katalánsku, dusí katalánsku ekonomiku, znižuje financovanie katalánskej infraštruktúry a sociálnych služieb, ovplyvňuje katalánsku politiku, stíha aktivistov za nezávislosť, organizuje tajné operácie na potlačenie katalánskeho hnutia za nezávislosť, nelegálne špehuje, infiltruje políciu atď. Všetko toto spôsobuje, že politické riešenie sa javí ako zložitejšie, ale zároveň robí španielsku nadvládu neúnosnou, najmä pre mladých ľudí, a mnoho ľudí už mentálne žije mimo Španielska, odtrhnutých od spájajúcich prvkov banálneho španielskeho nacionalizmu.

Španielsko totiž nechce konflikt vyriešiť, ale chce, aby sme prijali status quo ako nevyhnutný, ale my Katalánci sme potomkami jednej z najväčších stredovekých národov, ktoré ovládali Stredozemné more, a naša túžba po slobode je nezlomná. Preto napriek neustálym migračným vlnám, ktoré prichádzajú do našej krajiny, a ktoré v poslednej dobe dosahujú jedny z najvyšších čísel na svete, sa podarilo, aby sa táto imigrácia integrovala do katalánskeho národa, namiesto toho, aby ho oslabila a spôsobila zánik katalánskeho jazyka. Skôr či neskôr bude musieť Španielsko akceptovať, že dnes nemôže udržať Katalánsko v zajatí proti jeho vôli.

Túžba po slobode katalánskeho nacionalizmu, ktorý je odporcovský, by už bola dostatočným dôvodom na ospravedlnenie potreby slobody, ale okrem toho má katalánska spoločnosť spôsoby bytia a konania, ktoré sa príliš líšia od tých v Madride, kde sa okolo monarchie a agresívneho a dominantného španielskeho nacionalizmu formuje ekonomická trieda, ktorá vyciciava celý štát vo svoj prospech. Preto je potrebné vedieť, že Katalánsko neprestane bojovať, kým nedosiahne slobodu.