Vo vedeckom článku v časopise PNAS je uvedené, že k takému záveru vedci došli po chemickej analýze historických hlinených črepov nájdených v Gruzínsku. Podľa špecialistov sú viac ako osem tisíc rokov staré.
“Nekonečné a rôznorodé chute a vône dnešných 10-tisíc druhov vín sú výsledkom veľmi dlhého šírenia a kríženia kultúrnych a divých druhov vín po celej Európe a Ázii. A tie druhy vín, ktoré sú dnes spojené s výrobou asi 99 percent vína na Zemi, začali svoju cestu po planéte práve tu na Kaukaze,” tvrdí Stephen Batiuk z Torontskej univerzity.
Predtým sa za domov vína považovala Perzia, kanadskí archeológovia pracujúci pod vedením jedného z najznámejších gruzínskych archeológov a antropológov Davida Lordkipanidzeho však po vykopávkach pri meste Gadačrili zistili, že v skutočnosti je kolískou vinárstva Kaukaz.
Prvými vinármi boli farmári, ktorí na Kaukaz prišli z Blízkeho východu. Za posledných 50 rokov sovietski a gruzínski archeológovia objavili stovky pracovných nástrojov, riadu a iných známok dostatočne rozvinuté spoločnosti v tomto regióne Kaukazu.





















