Môj profil 
Predplatné
Snemovňa dostala senátny návrh ústavnej žaloby na prezidenta Miloša Zemana 31. júla. V piatok 6. septembra sa návrhom začal zaoberať ústavnoprávny výbor Snemovne. Kým žaloba sa na Ústavný súd dostane v prípade, že pre návrh bude hlasovať aspoň trojpätinová väčšina, čo znamená minimálne 120 z 200 poslancov, možnosť uvedená Kalvodom rysuje jednoduchšiu cestu.
K tomu, aby bol prezident zbavený právomocí, stačí podľa Kalvodu nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov a senátorov. Snemovňa a Senát by pritom museli schváliť v tejto veci totožné uznesenie v tom zmysle, že hlava štátu nie je schopná zastávať úrad. “Prezidentské právomoci by potom prešli na ďalší ústavných činiteľov – premiéra a predsedu oboch komôr parlamentu. Samotnému prezidentovi by zostali vlastne len dve – podať rezignáciu alebo sa odvolať na Ústavný súd,” uvádza Seznam Zprávy.
Podľa článku 66 Ústavy, na ktorý sa Ján Kalvoda odkazuje, by prezident nebol zbavený právomocí s konečnou platnosťou. Mohol by sa svojich právomocí znovu ujať, keby jedna z komôr parlamentu vzala neskôr svoje rozhodnutie späť.
“Nejde ani o to prezidenta zvrhnúť,” hovorí Kalvoda, podľa ktorého ide skôr o to demonštrovať, že si systém dokáže poradiť v prípade, keď prezident napríklad prekračuje ústavou dané právomoci.
Otázkou ostáva interpretácia, čo je “neschopnosť vykonávať úrad“, o ktorej sa v článku 66 píše. Seznam Zprávy pripomína, že článok o delegovaní právomocí sa objavil začiatkom 70. rokov minulého storočia, keď vtedajší prezident Ludvík Svoboda kvôli vážnej chorobe nebol schopný prezidentský úrad vykonávať, ale rezignovať odmietal. Od tej doby sa odsek o neschopnosti vykonávať úrad spája najmä s vážnym zdravotným stavom.
“Hranica medzi ,neschopnosťou‘ a neochotou konať podľa pravidiel, eventuálne kvalifikovanou neochotou až po vlastizradu sa stiera a prelína,“ myslí si advokát.
Pre spustenie procesu podľa Kalvodu stačí len popísať prejavy správania prezidenta, ktorý hoci niečo sľúbil v prezidentskom sľubu, to z nejakých dôvodov nedodržiava.
Ústavná žaloba na prezidenta Zemana
Návrh žaloby spočíva v tom, že prezident Miloš Zeman mal svojimi skutkami niekoľkokrát porušiť Ústavu ČR. V návrhu sa prezidentovi vyčíta osem prípadov rokovaní, ktoré začínajú nečinnosťou v prípade vymenovania alebo odvolania členov vlády a končia vystupovaním v rozpore s oficiálnou českou zahraničnou politikou. Uvádza sa, že podnetom k žalobe malo údajné ovplyvňovanie justície zo strany prezidenta a zamestnancov Hradu. Novo sa do žaloby dostalo Zemanovo otáľanie s odvolaním Antonína Staňka z postu ministra kultúry.
Senát návrh ústavnej žaloby prijal, keď pre neho hlasovalo 48 zo 75 prítomných senátorov. Na schválenie bolo potrebných minimálne 45 hlasov. Navyše proti bolo 20 senátorov, sedem sa hlasovania zdržalo.
