Hneď v úvode ombudsman píše, že heslo amerických protestov Black Lives Matter (Na černošských životoch záleží), ktoré český prezident Miloš Zeman nedávno označil za rasistické, je asi obyčajným ľuďom u nás rovnako málo pochopiteľné ako iné besnenia, kde nakoniec možno len ťažko rozoznať demonštranta usilujúceho sa o dobrú vec od rabujúceho člena gangu.

Podľa Křečka však nejde o jediný spoločenský spor, ktorý sa dnes módne nazýva kultúrna vojna, pred ktorým stojíme a ktorý sme málo ochotní pochopiť.

“Spory medzi katolíckou cirkvou a cirkvami nekatolíckymi boli po dlhé roky súčasťou aj našich dejín, a napriek tomu len ťažko chápeme deštrukčný vplyv tohto problému napríklad na politiku v Severnom Írsku. A nehovoriac už o spore šiitov a sunnitov, ktorého príčinu už dávno zavial nielen piesok blízkovýchodných púšťi, ale aj beh času a ktorý však napriek tomu stále tragicky ovplyvňuje pomery v mnohých štátoch,” uvádza príklady.

Potom sa ombudsman pokúsil opýtať: “Prečo?” Odpoveď by podľa neho mohla znieť tak, že právne garantované usporiadanie spoločnosti sa nestalo doteraz všeobecne zdieľaným a rešpektovaným. “Snáď preto, že od právneho usporiadania uplynula krátka doba?” Kladie si ďalšiu otázku.

Následne uznáva, že v Spojených štátoch bolo otroctvo z Afriky násilne “dovezených” černochov právne aj ekonomicky obhajované aj v čase, keď už ostatné štáty ako Francúzsko alebo Anglicka dávno uznali a praktizovali jeho ľudskoprávnu neprijateľnosť. Z tohto dôvodu mu príde logická otázka, že keď sú dnes Spojené štáty pre mnohých vzorom demokratického usporiadania spoločnosti, prečo potom teda toto antirasistické besnenie?

“Možno len ťažko porovnávať neporovnateľné, ale až v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia boli odstránené aj právne prekážky v rovnoprávnosti žien. Snáď preto aj dnes počúvame mnoho o ich nerovnom postavení u nás? Ale nie je tomu tak hlavne preto, že samotné právo, právny poriadok, nepostačuje ani pri demokratickom usporiadaní štátu na určenie postavenia človeka a občana bez jeho aktívneho usilovania, bez osobnej voľby, bez individuálneho rozhodnutia?” Načrtáva možný pohľad na vec.

Křeček ďalej v článku uvádza, že samozrejme existujú prekážky v sociálnom postavení človeka alebo v jeho osobnostnej determinácii. Podľa jeho mienky však možno hľadáme neraz príčiny dnešných konfliktov alebo dokonca konflikty samotné v tom, že sa nám nedostáva vôle alebo ochoty k individuálnemu rozhodnutiu správať sa inak.

“Že sa mnohým zdá jednoduchšie a žiaľ aj politicky vhodnejšie a možno aj spoločensky efektívnejšie postaviť sa akosi do úlohy diskriminovaného a nerovnako postaveného z povolania?” Zamýšľa sa.

Ombudsman tiež dodáva, že právne postavenie Rómov je bez výnimky úplne rovnoprávne, a napriek tomu dnes a denne, z domova i zo zahraničia počujeme o ich diskriminácii. Vzhľadom k tomu sa tak aktuálne len okrajovo vyskytla zmienka o tom, že rasizmom ovplyvnené postavenie Afroameričanov v USA by bolo možné porovnávať s postavením Rómov v Európe alebo priamo u nás.

“Častejším opakovaním tohto názoru sa už nikto našťastie nehodlal ďalej zosmiešňovať, pretože ak je všeobecne prijímaný názor, že na vytvorenom bohatstve v USA mala v minulosti značný podiel práca černošských otrokov, potom to isté sa o európskych Rómoch v žiadnom prípade povedať nedá. Napriek tomu však napodiv niektoré otázky, ktoré mnohí aktuálne v USA kladú zástancom BLM, je možné položiť aj Rómom u nás,” tvrdí ombudsman.

V závere svojho textu potom kladie zaujímavé otázky. Zamýšľa sa napríklad nad tým, prečo sa ľudia nezamestnajú sami, keď tvrdia, že ich nikto nechce prijať do práce, alebo prečo nezakladajú spoločnosti podieľajúce sa napríklad na zveľadení bývania vo vylúčených lokalitách.

“Nechcú vám prideliť byt? Prečo si sami nepostavíte domy a byty ako tisíce iných nerómskych družstevníkov u nás? K financovaniu takýchto aktivít by sa iste našlo dostatok prostriedkov v štátnom a neziskovom sektore, kde sa teraz na úplne zjavne neúčinnú “integráciu” používajú stámilióny,” predstavuje niekoľko možností.

V neposlednom rade tvrdí, že hľadanie odpovedí na takto položené otázky ukazuje na oveľa závažnejšie príčiny týchto problémov, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

“Už aj preto, že pokúsiť sa o nájdenie reálnej odpovede môže iba Róm, pretože bezpochyby u každého iného by vyslovenie takých odpovedí zakladalo obvinenia z rasizmu asi rovnako tak ako samotné položenie týchto otázok. Ale ako chcete usporiadanú spoločnosť bez nich?” Uvádza záverom.

Black Lives Matter

BLM je medzinárodné, aktivistické hnutie, ktoré vzniklo v Spojených štátoch už v roku 2013. Upozorňuje na prípady zvýšeného policajného násilia, rasovej nerovnosti a systematického rasizmu voči černochom.

Teraz sa toto hnutie dalo opäť do pohybu najmä kvôli smrti Afroameričana George Floyda, ku ktorej došlo v americkom štáte Minnesota. Tam vypukli protesty a nepokoje po tom, čo jeden z policajtov pri zatýkaní dotknutého usmrtil. Celá vec sa mala tak, že sa polícia pokúsila o zadržanie Georga Floyda po tom, čo jej zavolali z obchodu s potravinami a oznámili, že im vraj ponúkol falošnú bankovku. Pri zadržaní jeden z príslušníkov polície kľačal na Floydovom krku nehľadiac na jeho výkriky, že nemôže dýchať. Afroameričan následne zomrel v jednej z nemocníc.

Protesty sa neskôr rozšírili aj do ďalších štátov krajiny a nabrali agresívne smer. Kvôli tomuto incidentu sa tak vyostrila celá diskusia o rasovej diskriminácii. V mnohých mestách sa konajú protestné akcie a búrajú sa pomníky vojakov Konfederácie v americkej občianskej vojne.

Protesty na podporu hnutia Black Lives Matter sa konali aj v iných krajinách, predovšetkým vo Veľkej Británii, Francúzsku, Švédsku, v Austrálii, Taliansku a Španielsku.