Môj profil 
Predplatné
Holandská poslankyňa za vládnu liberálnu stranu D66 Pia Dijkstraová navrhuje zákon umožňujúci eutanáziu pre starých ľudí “unavených životom.” Predkladateľka návrhu sa nechala počuť, že veľmi starí ľudia by mali mať možnosť si zvoliť, kedy zomrú.
Zdechovský preto pripomína článok 3 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, celosvetovo uznávaného ľudskoprávneho dokumentu schváleného v roku 1948 – “Každý má právo na život.” Stále viac krajín to však podľa neho začína chápať aj ako “právo ukončiť svoj život”.
“Keď som toto prvýkrát počul, začal som sa sám seba pýtať, čomu má podobná “liberalizácia” pomôcť. V porovnaní s väčšinou sveta už totiž Holandsko má k eutanázii veľmi ústretový prístup a je známe, že vlani na tamojšom pohrebnom veľtrhu predstavili aj ‘prístroj na samovraždu’,” pripomenul.
Tento prístroj, na ktorom spolupracoval holandský dizajnér, si ľudia môžu vytlačiť doma na 3D tlačiarni… “Je preto vôbec potrebné riešiť nejakú “únavu životom”? Čo vlastne má únava životom byť? Všeobecne ide o subjektívny ľudský pocit, rozhodne nejde o nejakú smrteľnú chorobu či iné neznesiteľné dlhodobé utrpenie, čo boli pôvodné argumenty pre zavedenie eutanázie,” poznamenal český politik.
Zdechovský so svojom blogu uvádza, že ďalšie krajiny, ktoré uvažujú o podobnom kroku, tu môžu veľmi dobre vidieť, aké dôsledky by pre nich mala potenciálna legalizácia. Jednou z týchto krajín je aj Česko, kde poslanci za ANO Milan Brázdil a Věra Procházková nedávno prišli s návrhom na legalizáciu eutanázie. Neviem, nakoľko sa zaoberali českí podporovatelia eutanázie situáciou v Holandsku. Krajina tulipánov prešla v posledných rokoch veľmi zaujímavým a pre mnohých ľudí u nás prekvapivým vývojom a je dobré si ho pripomenúť. Sú tu totiž mnohé úskalia, o ktorých sa málo vie.”
“Pri schválení zákona v roku 2001 sa v Holandsku predpokladalo, že eutanázia bude až posledným možným riešením. Eutanáziu je teraz oficiálne možné vykonávať v prípadoch, keď je situácia pre pacienta beznádejná a neznesiteľná a neexistuje žiadna rozumná alternatíva, len “nekonečné” utrpenie. Realita je ale oveľa zložitejšia,” upozorňuje.
Vysvetľuje, že v prvých rokoch sa skutočne zdalo, že všetky obavy tých, čo pred zavedením eutanázie varovali, sú nepatrné. Počet “predčasne zomretých” nebol príliš vysoký a držal sa na relatívne nízkych číslach. “Lenže potom nastal zvrat. Od roku 2007 počet vykonaných eutanázií v Holandsku až do roku 2017 neustále stúpal. Ročný počet prípadov, kedy sa eutanázia stala prijateľným riešením, sa od zavedenia viac ako strojnásobil. A čo je nemenej dôležité, stúpal aj podiel eutanázie na celkovom počte zomretých. V roku 2017 mala eutanázie už cca. 4,4% podiel na všetkých úmrtiach v Holandsku. S tým začína dostávať vážne trhliny argument, že eutanázia bude iba úplne výnimočná záležitosť, ktorá je posledným možným riešením.”
V mnohých prípadoch pritom nejde len o ľudí neznesiteľne trpiacich, u ktorých nie je žiadna nádej na zlepšenie, ale nájdeme medzi nimi aj jedincov potýkajúcich sa s depresiami, schizofréniou, poruchami osobnosti či napr. aspergerovým syndrómom. Potvrdzuje sa tak platnosť argumentu “šikmej plochy”, myslí si Zdechovský.
“Súčasný stav v Holandsku by mal byť mementom nielen pre Česko, ale aj pre ďalšie krajiny, ktoré o legalizácii eutanázie vážne uvažujú. Najskôr to mali byť len naozaj nevyliečiteľne chorí a trpiaci, potom nasledovali ľudia s psychiatrickými ochoreniami a teraz prichádzajú na rad “unavení životom.” Kto bude nasledovať ďalej? Prestaneme samovraždu vnímať ako nežiaduci patologický jav?”
Takéto obavy sú podľa slov Tomáša Zdechovského rozhodne na mieste. “A keď už v ČR máme veľmi dobrý systém paliatívnej starostlivosti, nevidím jediný dôvod, prečo by sme mali nastupovať na cestu smer Holandsko,” upozornil na záver.
.JPG)
.jpg)
