Praha 28. septembra 2018 (HSP/Sputnik/Foto: Sputnik/Northern Fleet-Andrey Luzik)
Ozbrojené sily Ruskej federácie začali vojenskú operáciu v Sýrii na základe oficiálnej žiadosti sýrskeho prezidenta Bašára Asada 30. septembra 2015. Ako môžeme hodnotiť výsledky operácie po troch rokoch? Účasť Ruska v sýrskej vojenskej kampani vyvoláva rôzne a občas aj diametrálne odlišné hodnotenie. Od nepochopenia typu, prečo sa Rusi plietli do tohto konfliktu, je to pre Rusko potrebné? – až po úplne jasné presvedčenie, že Rusko v podstate zachránilo krajinu aj svet pred medzinárodným terorizmom a zachovalo sýrsku štátnosť. Dňa 30. septembra uplynú tri roky od chvíle, kedy Ruská federácia začala vojenskú pomoc Sýrii. Aké sú hlavné výsledky účasti Rusov v sýrskom konflikte, čoho je tu viac – úspechov alebo strát? – spýtal sa portál Sputnik významného vojenského experta Martina Kollera
Koller: Ruská akcia v Sýrii zásadným spôsobom napomohla k oslobodeniu regiónu od islamských teroristov, ktorí bojujú proti legálnym vládam a všetkým tamojším civilizovaným obyvateľom. Naviac sa snažia rozoštvať medzi sebou rôzne skupiny moslimov a nemoslimov. Výsledkom bol masový útek obyvateľov.
V súčasnosti bola v spolupráci sýrskej armády, ruskej armády a dobrovoľníkov oslobodená väčšina územia Sýrie. Teraz je väčšina sýrskych obcí (asi 1400) pod kontrolou vládnych jednotiek, nie islamistov. Tým sú vytvorené podmienky pre návrat utečencov a rekonštrukciu krajiny. Zároveň – а to je pre nás v EÚ nesmierne dôležité – miznú dôvody k masovej migrácii z regiónu do Európy a je možný návrat utečencov. Tí už nemôžu byť zneužívaní ako dôvod na riadenú islamizáciu a afrikanizáciu krajín EÚ bruselskými a nemeckými radikálnymi euromarxistami.
Dovolím si čitateľom pripomenúť, že iba ruská armáda a dobrovoľníci pôsobia v Sýrii legálne na základe pozvania legálnej vlády. Tá bola ustanovená po voľbách, keď bola zaručená všetkým možnosť slobodne voliť, vrátane opozície. Tá voľby bojkotovala, preto sa nezúčastňuje na vláde v Sýrii.
Ruská pomoc výrazne obmedzila možnosť šírenia zločinných, extrémistických a necivilizovaných foriem islamu, ktoré sa navyše opierajú o organizovaný zločin, lúpeže a obchodovanie s drogami a ľuďmi a sú zlým príkladom a hanbou pre všetkých slušných moslimov.
Ruská armáda navyše predviedla svoje bojové schopnosti a kvality svojej výzbroje. Chcel by som zdôrazniť, že jej úspech v Sýrii bol dosiahnutý pomerne skromnými vojensko-technickými prostriedkami. Rusom sa podarilo presvedčiť mnoho občanov aj politikov v regióne, že bojujú za mier a spravodlivosť a nie je to imperialistická armáda okupantov.
Dôležité je tiež, že ruská armáda ukázala ochotu pomoc a spoľahlivosť z hľadiska podpory spojeneckej krajiny, bez ohľadu na umelo vykonštruované medzinárodné problémy a masovú nepriateľskú propagandu. To je podľa môjho názoru výsledok trojročnej ruskej vojenskej pomoci dlho trpiacemu sýrskemu národu.
A čo je výsledkom aktivít západnej koalície v Sýrii? Má podľa vášho názoru nejaký podstatný úspech?
Priamo v Sýrii predviedli štáty NATO málo pozitívneho, prípadne sú ich výsledky v rozpore s tvrdením, že bojujú proti medzinárodnému terorizmu. Nemožno poprieť, že USA sa zaslúžili o potlačenie Islamského štátu v Iraku. Avšak to viedlo k presunu síl irackých teroristov do Sýrie.
V Sýrii sme videli navyše niekoľko podivných podujatí na tému použitia chemických zbraní sýrskou armádou. Nakoniec je vysoko pravdepodobné, že ide o falošné informácie a komédiu vyrobenú na objednávku proti sýrskej a ruskej propagande. Chemický materiál mal navyše obaly z Nemecka a Holandska.
Štáty NATO pravdepodobne pomohli do určitej miery Turecku, ale z hľadiska mieru v Sýrii možno konštatovať, že bojujú na dve strany a je pravdepodobné, že podporujú niektoré teroristické skupiny, ktoré účelovo označujú za umiernené. To sa evidentne deje aj po rozpade takzvaného Islamského štátu.
Napriek veľkej snahe štátov NATO sa nepodarilo vohnať Turecko do konfliktu s ruskou armádou pôsobiacou v Sýrii. Tu je treba oceniť vrcholné diplomatické umenie prezidenta Putina a nakoniec aj realizmus tureckej reprezentácie. Nemožno sa zbaviť dojmu, že niektoré štáty NATO sa snažia vytvoriť zo Sýrie zástupné bojisko proti Rusku a preťahovať tamojšiu vojnu donekonečna, bez ohľadu na utrpenie obyvateľov, rovnako ako v Iraku a Afganistane. Pritom už v preambule Washingtonskej zmluvy sa hovorí o riešení sporov mierovými prostriedkami.
Výsledkom nekonečných vojen NATO v tamojšom regióne sú len rastúca chudoba, násilie, migrácia do Európy a mnohonásobný rast obchodu so zbraňami a predovšetkým s drogami, ktoré mieria opäť predovšetkým do Európy. Vojaci NATO navyše operujú bez pozvania sýrskej vlády na sýrskom území, teda protiprávne a v rozpore s medzinárodným právom. Z právneho hľadiska ide o agresiu. Navyše došlo k zneužitiu a dezorientácii Kurdov, ktorí sa stali opäť obeťou nadnárodných záujmov, ktoré zabúdajú na vlastné garancie staré už takmer sto rokov.
Odporcovia Ruska tvrdia, že celá vojenská operácia Ruska v Sýrii sleduje len jediný cieľ – zvýšiť autoritu prezidenta Putina, a že Rusko nemá v Sýrii čo robiť. Ako vojenská operácia v Sýrii ovplyvnila imidž prezidenta Putina v krajine a vo svete?
Vojna v Sýrii rozhodne napomohla k pozitívnemu zviditeľneniu prezidenta Putina. Ukázal sa ako medzinárodná autorita, popredný svetový politik, schopný presvedčiť aj niektorých protivníkov a zároveň ako spoľahlivý spojenec. Možno ho označiť za poprednú svetovú osobnosť. Práve preto sa na neho zameriava dlhodobá nepriateľská mediálna kampaň štátov NATO a EÚ.
Avšak bez ohľadu na čiastkové problémy doma aj vo svete, vyvolávané mnohokrát na objednávku politických protivníkov, mu nemožno uprieť úspechy a výraznú podporu doma aj v zahraničí. Spolu s čínskym prezidentom a niekoľkými ďalšími tvoria skupinu osobností, presadzujúcich mier a spravodlivosť v medzinárodnej politike v prospech väčšiny obyvateľov súčasného sveta. Je nepochybné, že prezident Putin je jedným z tvorcov budúceho mierového usporiadania v regióne, ktoré by zabezpečilo po mnohých rokoch bojov a mnohých obetiach pokoj a stabilitu pre všetkých obyvateľov.