Praha 2. júla 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Alexey Vitvitsky)

Aká budúcnosť čaká Európsku úniu , ak Francúzsko a Nemecko tlačia do čela Európskej komisie Grétu únijnej byrokracie?

Bude to znieť asi príliš divoko, ale Česko s ďalšími štátmi Vyšehradskej štvorky a Taliansko bráni zubami nechtami Európsku úniu pred rozpadom. Európsku úniu, ako ju poznáme a v ktorej žijeme práve teraz. Táto Európska únia má rázne nakročené k exponenciálnym zmenám, ktoré môžu skončiť, nie pomalým a bolestným brexitom, ale útekom z potápajúcej sa lode s modrým práporom na stožiari.

O čo ide? O voľbu nového predsedu Európskej komisie. Ono zase tak nejde o voľbu. Predsedu najdôležitejšieho orgánu Európskej únie, tiež únijnej vlády, nevolia ani obyvatelia členských štátov, nieto európski občania delegovaní poslancami Európskeho parlamentu. Vrchmajstra európskych komisárov navrhuje Európska rada tvorená najvyššími predstaviteľmi jednotlivých členských štátov EÚ. Kandidatúru im potom odhlasuje Európsky parlament a je “upečené”.

Tento rok výber nového šéfa Európskej komisie škrípe. Favoritom starej Európy bol a stále ním zostáva Frans Timmermans. O koho ide? Je to bývalý holandský minister zahraničia, prvý podpredseda Junckerovej Európskej komisie a komisár pre lepšiu reguláciu, inštitucionálne vzťahy, vládu práva a chartu základných práv. To už hovorí samo za seba. Pán Timmermans je ako zodpovedný komisár vyznávač migrantských kvót a bojovník za ochranu klímy stoj, čo stoj. Až by sa chcelo povedať, že je Grétou únijnej byrokracie.

Lenže proti komisárovi pre lepšiu reguláciu sa postavilo Česko, Poľsko, Maďarsko, Slovensko a aj Taliansko, a údajne aj Írsko, Chorvátsko, Rumunsko, Litva, Lotyšsko či Malta? Prečo? Pretože sám Timmermans má voči východnej Európe a všetkým štátom zastávajúcim zdravú migračnú politiku zvlášť. Jeho poňatie Európskej únie ako absolútneho byrokrata, ktorý reguluje všetko a všetkým, sa prieči novým únijným členom, ktorí centrálne riadenie chodu štátu zažili na vlastnej koži.

Je vôbec zvláštne, že Francúzsko alebo Nemecko tlačí silou do čela Európskej únie človeka, ktorý je svojim agresívnym, až arogantným eurofederalizmom, taký Jean-Claude Juncker na druhú. Akoby sa poprední európski politici nepoučili z brexitu. Britov vyhnalo z Európskej únie budovanie európskeho superštátu s nulovou empatiou pre národné záujmy jednotlivých členov.

Nemožno nesúhlasiť s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Ten sa vyjadril v tom zmysle, že podpora Timmermansa do čela Európskej komisie bola vážnou až historickú chybou. Timmermans bude jednoznačne trieštiť Európsku úniu, ktorá len ťažko hľadá jednotný postoj k ďalšiemu smerovaniu organizácie. A nebude prekvapením, ak v niektorých štátoch dozreje presvedčenie, že lepšie je ísť vlastnou cestou než cestou únijnej despocie.

Zhodu chcú premiéri a prezidenti európskej dvadsaťosmičky nájsť najneskôr do stredy. Okrem Timmermansa o miesto šéfa Európskej komisie mal údajne usilovať vyjednávač pre brexit Michel Barnier a komisárka pre hospodársku súťaž Margrethe VESTAGER.

“Osobne sa domnievam, že pre ČR by bol asi najlepším predsedom Európskej komisie kandidát nejakej menšej členské krajiny tak, aby bol aspoň takto erodovaný proces privatizácie Európskej únie veľkými krajinami typu Nemecka, Francúzska a Talianska. Menovite by som sa však neodvážil tipovať, pretože stále nevieme, ktorí že to kandidáti sú vlastne v relevantnej hre,” hovorí v rozhovore pre Sputnik Jiří Valenta, podpredseda snemovne výboru pre európske záležitosti a poslanec za KSČM.

Podľa známeho politika je česká pozícia voči kandidatúre Fransa Timmermansa správna, pretože pre štáty strednej a východnej Európy je to kontroverzný kandidát. “Pán Timmermans je pravdepodobne právom označovaný za hlavného architekta kvótového systému na prerozdeľovanie nelegálnych migrantov, a to je pre mňa úplne neprijateľný sociálno inžiniersky prístup. Rozpad národných štátov prostredníctvom multikulturalizmu, ktoré v jeho úvahách tiež často rezonuje, je úplne neakceptovateľný pre krajiny, ktoré si svojich kultúrnych vzorcov, tradícií a dedičstvo predkov skutočne vážia,” hovorí.

K čomu bolo celé divadlo so spitzenkandidatmi? Teda, s kandidátmi únijných politických frakcií na predsedu Európskej komisie. Týmto sa mali riešiť “zádrhely” pri hľadaní vhodného kandidáta do čela Európskej komisie. Lenže Európska rada na spitzenkandidatov veľmi ohľad neberie a Európsky parlament šéfa EK nemôže voliť.

“Princíp, tzv. spitzenkandidátov, teda nominantov jednotlivých frakcií, združených v Európskom parlamente, je už zo svojej podstaty nezmyselný a demokraticky nevhodný. A to aj z dôvodu, že nie všetky strany združené v konkrétnej frakcii majú zhodné názory a často sa v nich dokonca veľmi líšia, teda ich potom nemôže spizenkandidát objektívne reprezentovať. V tomto princípe som videl skôr len ďalší postupný krôčik k vybudovaniu európskeho superštátu pod vedením ekonomicky najsilnejších krajín. Domnievam sa, že odpor malých a stredných krajín EÚ, možno aj v súvislosti s aktuálnym nárastom rizík, vyplývajúcich z nelegálnej migrácie, vzrástol natoľko, že sa pravdepodobne od tejto volebnej metódy začína radšej ustupovať,” hovorí Jiří Valenta.