Tento kolovrátok sa točí od jesene minulého roka. Ak mu niekto veril, tak definitnú bodku za týmito fake news urobil Bloomberg. Americká agentúra v sobotu oznámila ruskú inváziu na Ukrajinu. Tá sa, samozrejme, ukázala ako lož.

Asi hovoríte, ako česká spoločnosť reaguje na vojnovú masáž médií hlavného prúdu? Začala sa česká spoločnosť báť vojny, ako si to dirigenti mediálnej masáže naplánovali? Prieskum Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM) ukazuje, že Česi majú iné obavy. Boja sa o svoje zdravie a svoj blahobyt.

„Dve tretiny (64 %) českých občanov podľa vlastného vyjadrenia majú nejaké obavy, 36 % sa naopak ničoho v súčasnosti neobáva. V porovnaní s novembrom 2019 sa podiel ľudí pociťujúcich nejaké obavy zvýšil o 10 percentuálnych bodov a dosiahol úroveň z rokov 2006 až 2009,“ stojí v prieskume CVVM.

A ako sa to má s tými obavami? „Na prvom mieste s výrazným odstupom je COVID-19 (38 %), nasledujú obavy o vlastné zdravie (19 %, v roku 2019 20 %), nové obavy zo zdražovania (14 %, v roku 2019 3 %), obavy z vojny (14 %, pokles oproti 2019 o 6 percentuálnych bodov), obavy o životnú úroveň (10 %, rovnako ako v 2019). V porovnaní od roku 2015 vidíme úplné opadnutie vlny obáv spojenou s migračnou vlnou a predovšetkým obavy z terorizmu. V súvislosti s týmto poklesom sa významne znížili aj obavy o bezpečnosť. V súvislosti s nízkou mierou nezamestnanosti poklesli aj obavy s ňou spojené. Výrazne poklesli obavy spojené so zhoršovaním životného prostredia (z 22 % z roku 2019 na súčasných 7 %),“ hovorí prieskum.

Ako sa to dá preložiť? Česi sa neboja o svoju bezpečnosť, strašenie nepomáha. Ale o to viac sa boja zdražovania v obchodoch a svojho schudnutia kvôli Fialovej biede. Výrazný pokles obavy spojený s ekológiou tiež ukazuje, že Greta Thunbergová to u českej verejnosti prehrala.

Znamená to ale, že médiá hlavného prúdu spustia naplno vojnovú mediálnu masáž, aby Česi zabudli, že sa majú horšie a v obchodoch všetko zdražuje? To vylúčiť nikto nemôže.

Na obavy Čechov a vojnovú hystériu médií hlavného prúdu sa Sputnik spýtal politického analytika a sociológa Jana Klána.

„Samotný prieskum som študoval a je z neho zrejmé, že ľudia sa najviac obávajú toho, čo sa ich priamo dotýka. Či už je to vec, ktorá ich môže priamo ohroziť na ich zdraví – epidémie alebo to, čo priamo zasiahne do ich peňaženiek – zdražovanie. Vojny sa logicky toľko báť nebudú, pretože jednak to nie je vec, ktorá by bola až toľko aktuálna, hoci sa to klasické médiá snažia vykresľovať inak. Aj keby vojna na Ukrajine vypukla, tak sa ľudia budú skôr obávať ďalej zdražovania plynu, pretože cez Ukrajinu prúdi ruský plyn alebo sa budú obávať migračnej vlny, ktorá by z dôvodu vojny nastala.

Vzhľadom na to, že by sa vojna viedla ďaleko od nášho územia, tak by ľudia skôr mali obavu o svoju bezpečnosť než z toho, že by sa vojna preniesla na naše územie. Do budúcnosti bude zaujímavé sledovať, ako budú médiá pripravovať verejnosť na prípadný „preventívny“ útok proti Rusku. Ostatne toto poznáme už z čias ilegálnej vojny v Iraku, kedy sa na základe myšlienok a klamstiev uisťovala verejnosť, že Irak je najväčším nepriateľom. V tejto situácii to bude Rusko, kto už je vykresľovaný ako nepriateľ číslo jedna. Dúfam však, že horúce hlavy vychladnú, Ukrajina zostane zamrznutá (napokon to vyhovuje obom stranám) a nevstúpi do NATO, pretože prístupovú dohodu musia odsúhlasiť všetky členské štáty, a to je pri súčasnom počte členov (30) prakticky nemožné.

Ďalej si musíme povedať, že za zdražovanie energií môže práve onen zamrznutý konflikt na Ukrajine a zatiaľ stále nefunkčný plynovod Nord Stream 2. Takže ak by sa nejaký konflikt rozhorel, tak je to z dôvodu nerastných surovín a ich dopravy do Európy. To, že sa ľudia viac obávajú koronavírusu, je logické, pretože je to problém, ktorý je tu a teraz, a ešte nejaký čas s nami bude. Navyše sa s touto témou stretávajú dnes a denne, prípadne stretávajú či poznajú niekoho, kto bol nakazený,“ hovorí sociológ.

Znamená to, že strašenie vojnou, tým antiruským mediálnym militarizmom, nepomáha? Ľudia na to nepočujú?

„Ľudia počujú na antiruský militarizmus našej vlády, ktorý sa čoraz viac podobá štýlu politiky začiatku 50. rokov 20. storočia v USA, keď vládla červená panika, a začal povestný mccarthizmus v štýle honu na čarodejnice. Naša spoločnosť je v pohľade na Rusko rozdelená. Je tu skupina ľudí, ktorí vnímajú Rusko ako nepriateľa za to, čo na našom území po roku 1968 robil alebo skôr nerobil vtedajší Sovietsky zväz, a potom je tu druhá skupina ľudí, ktorí Rusko vnímajú naskrz pozitívne za jeho úlohu pri oslobodzovaní našej krajiny v roku 1945.

Oba dva pohľady sú legitímne a podstatné pre chápanie súčasného postoja našej verejnosti smerom k Rusku. Bohužiaľ sa v mediálnom priestore viac skloňuje rok 1968 a doba nasledujúca, než roku 1945 a od toho sa odvíja, že Rusko je nepriateľ. Lenže doba je úplne inde a treba si povedať, že dnešné Rusko nie je ZSSR. Navyše je nutné s touto krajinou počítať, či sa nám to páči alebo nie, pretože je to najväčšia krajina na svete a má najviac nerastných surovín,“ myslí si pán Klán.

O budúcnosť a situáciu vo svete sa obáva iba 5 percent Čechov. Znamená to, že sme národ optimistov?

„Ľudia žijú tu a teraz. Okolo nich je relatívna stabilita a to, čo sa odohráva tisíce kilometrov, ich celkom nezaujíma. Z tohto dôvodu sa môže javiť práve ono nízke číslo ako zavádzajúce. Žijeme totiž v relatívnom blahobyte, ktorý ale čoskoro narazí na svoje limity. Či už pôjde o klimatickú zmenu alebo šírenie rôznych iných patogénov, než je koronavírus. Naša globálna civilizácia je silne zraniteľná a na svete môže bez problémov dôjsť rýchlo k nejakej apokalypse – od výbuchu jadrových bômb až po výbuch sopky. Akonáhle k tomuto dôjde, tak sa percento ľudí, ktorí sa budú obávať o budúcnosť sveta, nepochybne zdvihne.

Určitým varovným signálom je, že skupina vedcov nedávno varovala, že sme najbližšie k nejakému konfliktu (koncu sveta), než bolo v dobách studenej vojny. Hodiny ukazujú 100 sekúnd do súdneho dňa. Už to by malo ľudí varovať, aby neboli takí optimisti,“ hovorí politický analytik a sociológ Ján Klán.

Alena Novotná