Dvojaká rana
OPEC+ uzavrela dohodu a účastníci trhu si vydýchli úľavou. Rusko a Saudská Arábia sa dokázali dohodnúť na znížení ťažby. Nesmieme však očakávať prudké zvýšenie cien ropy, pretože kľúčovú úlohu v tom zohráva dopyt, ktorý je počas pandémie nízky.
Zníženie globálnej ťažby o približne 10 miliónov barelov denne len zachránilo trh pred ďalším kolapsom. Podľa prognóz Medzinárodného menového fondu (MMF) má byť vďaka dohode OPEC+ priemerná cena barelu v roku 2020 34,8 dolára a v roku 2021 36,4 dolára.
Ekonomika Saudskej Arábie tak narazila na vážne problémy. Rozpočet kráľovstva bol zostavený na základe cien, ktoré sú v dnešnej situácii neúnosné: 80 dolárov za barel. Takže sa rozpočtovému deficitu vyhnúť nepodarí. Podľa odhadu Moody`s môže dosiahnuť desať percent HDP.
“Terajšie ceny ropy vážne brzdia ekonomiku Saudskej Arábie,“ konštatuje Todd Schubert, šéf investičného oddelenia Bank of Singapore.
Moody`s pripomína, že problémy majú dnes všetky krajiny produkujúce ropu. “Očakávame, že nedokážu plne kompenzovať pád príjmov, čo spôsobí nárast suverénneho dlhu,“ upozorňujú experti. Saudskej Arábii predpovedali najmä dlh vo výške 30% HDP, ale bude zrejme ešte väčší.
Čo sa týka Ruska, potom podľa odhadu Moody’s neprekročí v roku 2020 schodok federálneho rozpočtu (v ktorom je uvedená cena 42,4 dolára za barel) jedno percento HDP.
Väčšie dlhy
V snahe podporiť prepadajúci sa rozpočet predal Rijád 16. apríla dlhopisy za 2,5 miliardy dolárov s termínom splatenia 5 a pol roka, dlžobné záväzky za 1,5 miliardy na desať a pol roka a tiež papiere za tri miliardy na 40 rokov.
Podľa predpovede analytikov má rozpočtový deficit Saudskej Arábie dosiahnuť tento rok 50 miliárd. Za účelom zmiernenia situácie v decembri štátny energetický gigant Saudi Aramco predal na trhu akcie za 29 miliárd dolárov, čo je najväčší prvotný predaj akcií (IPO) v dejinách. Teraz Saudovia nemajú na výber, len robiť ďalšie dlhy.
“Iné varianty nemajú,“ povedal Richard Segal, starší analytik londýnskej Manulife Investment. “Kvôli pádu cien ropy a nadchádzajúcemu zníženiu ťažby a tiež kvôli balíku opatrení na ekonomickú podporu prudko stúpol rozpočtový deficit a potreba financovania.“
Rijád teda nasledoval príklad blízkovýchodných susedov, ktorí boli tiež nútení zvýšiť zahraničný dlh kvôli pandémii a pádu cien ropy. Katar a Abú Dhábí predali minulý týždeň dlhopisy za 17 miliárd dolárov. Ako povedal Dino Kronfol, investičný riaditeľ fondu Franklin Templeton na Blízkom Východe a v severnej Afrike, sú štyridsaťročné dlhopisy Rijádu najdlhšie, ktoré boli kedy vydané v dolároch dlžníkom z regióne Perzského zálivu.
Nebezpečné následky
Ale miera bezpečnosti ekonomiky kráľovstva je dnes omnoho nižšia ako v roku 2014, kedy tiež došlo k pádu cien ropy. Od tej doby sa medzinárodné rezervy Rijádu znížili o viac ako 200 miliárd dolárov.
Bol zvýšený strop dlhu z 30% na 50% HDP pomocou balíka mimoriadnych opatrení v hodnote 32 miliárd dolárov na podporu ekonomiky v čase pandémie. Vláda nevylúčila, že tento rok bude potrebné si požičať maximálne 26,6 miliardy dolárov.
Dnes má Rijád asi 500 miliárd dolárov v rezervách, avšak analytici varujú, že sa rozpočtový deficit bude aj naďalej zvyšovať.
“Podstatné zvýšenie dlhu z 20% na 50% HDP ohrozuje finančnú stabilitu na dlhú dobu dopredu,“ varoval John Sfakianakis, expert na Perzský záliv z Cambridgeskej univerzity.